Zdroj foto: Pexels.com

Bitcoin je postavený na technológii blockchain, teda na takzvanej peer-to-peer sieti. Celá technológia je založená na veľkej transparentnosti, keďže oprávnenosť jednotlivých platieb overujú ostatní členovia siete. Napriek tomu, že jednotlivé transakcie všetci vidia, spojiť konkrétnu transakciu s konkrétnou identitou osôb je mimoriadne náročné. Preto kritici systému upozorňujú na to, že bitcoin využívajú teroristi na financovanie útokov. 

Transakcie pod pseudonymom

Jednotlivé transakcie v rámci siete blockchain vidia všetci jej členovia. To však neznamená, že je možné osoby stojace za transakciami s bitcoinmi stotožniť. Tvrdenie, že bitcoin je úplne anonymná mena je nepresné. Bitcoin je totiž pseudonymizovaná mena. 

Konkrétna identita aktérov transakcie sa schováva za privátnym kľúčom peňaženky s virtuálnou menou. Privátny kľúč je špecifický kód pozostávajúci z 256 bitov. Tento kód musí mať každý majiteľ peňaženky starostlivo chránený, za každých okolností musí ostať neverejný. Ak sa napríklad útočník zmocní privátneho kľúča, bude môcť kryptomenu z peňaženky ľahko odcudziť. Odporúča sa dokonca držať svoj privátny kľúč v offline priestore, teda napríklad na papieri uzamknutom v trezore. 

Privátny kľúč je prvým krokom k uskutočneniu transakcie. Peňažná transakcia „podpísaná“ súkromným kľúčom sa overuje verejným kľúčom, ktorý je viditeľný pre ostatných členov siete. Verejný kľúč je odvodený od privátneho kľúča. Pomocou verejného kľúča sa následne generuje adresa, na ktorú smeruje platba. 

Z toho vyplýva, že stotožniť obchodníka s bitcoinom je možné v prípade, že niekto dokáže priradiť konkrétny privátny kľúč ku konkrétnemu majiteľovi. 

Vzhľadom na to poskytuje mena bitcoin relatívne veľkú mieru anonymity. Šanca na odhalenie podozrivých transakcií sa znižuje aj preto, že blockchain je decentralizovaná sieť fungujúca na princípe „rovný s rovným“. Európska banková agentúra (EBA) preto upozorňuje, že zločinci môžu ukladať a posielať virtuálne meny s istou mierou anonymity. „Vzniká riziko, pretože odosielatelia a príjemcovia virtuálnych mien fungujú v rámci peer-to-peer siete, ktorá nevyžaduje identifikáciu osôb, keďže peňaženky na kryptomeny neobsahujú mená. Navyše v rámci siete neexistuje žiadna nadradená inštitúcia, ktorá by dokázala príslušným orgánom nahlasovať podozrivé transakcie,“ uvádza EBA. 

EBA zároveň upozorňuje, že kryptomeny nemajú žiadne geografické hranice, keďže pri virtuálnych menách neexistuje nič také ako centrálne banky pôsobiace v rámci jednotlivých štátov. „Transakcie s virtuálnymi menami si nevyžadujú nič iné, iba pripojenie na internet, infraštruktúra virtuálnych mien je často rozšírená naprieč celým svetom. To znamená, že transakcie je náročné prerušiť, tieto toky majú navyše sklon byť nezvratné,“ hovorí EBA. 
 

Kriminálne aktivity sa týkajú najmä bitcoinu

Napriek tomu, že bitcoin nie je medzi kryptomenami už taký populárny, podľa Europolu sa väčšina kriminálnych aktivít týka práve tejto meny. Europol upozorňuje, že kybernetické útoky sa historicky sústreďovali na tradičné finančné nástroje, no teraz sa zameriavajú na spoločnosti a používateľov virtuálnych mien. 

Europol hovorí o tom, že teroristické skupiny využívajú moderné technológie na šírenie technológie a ukrývanie svojej činnosti. Sociálne siete využívajú teroristi na šírenie propagandy. No práve pseudonymizácia a decentralizovaný charakter kryptomien otvárajú pre zločincov priestor na pranie špinavých peňazí. Podľa Europolu sa kriminálne prostriedky z kryptomien dokážu dostať aj do štandardného regulovaného finančného systému. Služby virtuálnych mien totiž často nevyžadujú žiadne KYC procesy (KYC Know Your Costumer, voľne preložené: spoznaj svojho klienta – pozn. red.). Zločinci bez nejakej podrobnejšej identifikácie môžu vymieňať za štandardné meny a aj za iné kryptomeny. 

Útoky proti bankám aj cez ransomware

Europol tiež poukazuje na to, že kryptomeny sa používajú aj na zakrytie útokov proti finančným inštitúciám. Úrad síce upozorňuje, že menej ako štvrtina členských štátov EÚ zaznamenala v roku 2017 významný počet prípadov útoku finančným malvérom, no stále je to veľká hrozba pre banky.

Napríklad malvér známy ako Carbanak napáda elektronické schránky pracovníkov bánk a napáda zariadenia banky vrátane bankomatov. Na konci podvodu je výber hotovosti z infikovaného bankomatu a túto hotovosť útočníci perú práve prostredníctvom konverzie tejto hotovosti do virtuálnej meny. 

Menu bitcoin využívali napríklad hekeri, ktorí najmä v roku 2017 útočili na počítače pomocou WannaCry, škodlivého kódu, ktorý patrí medzi ransomware. Útočníci zašifrovali súbory svojej obete a za odblokovanie žiadali výkupné. Toto výkupné akceptovali výlučne v mene bitcoin. 

Aj bitcoin sa dá „prať“

Pri páchaní trestnej činnosti môže bitcoin poslúžiť na zneprehľadnenie transakcií, tie sa však do istej miery sledovať dajú. „Mena bitcoin vznikla na to, aby sa minimalizovalo riziko vyhľadania jednotlivých strán transakcie. Každá transakcia s bitcoinom však je sledovateľná, keďže blockchain obsahuje zoznam všetkých transakcií, ktoré sa s bitcoinom udiali,“ hovorí Stanislav Lacko zo spoločnosti SnazzyBee. 

„Každú transakciu je totiž potrebné potvrdiť, aby sa vylúčila možnosť, že ide o podvod. Až po potvrdení transakcie sa bitcoiny pripisujú do peňaženky adresáta. História tých transakcií jednoducho niekde je. Dá sa overiť, či sa transakcia uskutočnila, alebo nie, už tu je priestor na možné dohľadanie transakcií. Preto ľudia používajú viacero peňaženiek, navyše existujú služby, ktoré bitcoiny preperú,“ dodáva. 

Spôsobov, ako sa čistia samotné bitcoiny, je viac. „Transakcie sa napríklad rozdelia na viacero peňaženiek a následne to prejde cez viacero peňaženiek. Ďalším spôsobom je prevádzanie bitcoinov na inú kryptomenu. Nasleduje opäť sled operácií, ktoré peniaze presúvajú a nakoniec sa prostriedky prevedú opäť na bitcoin. Týmto spôsobom sa zo systému blockchain meny bitcoin stráca časť informácií, lebo medzičasom bola súčasťou transakcie iná virtuálna mena,“ upozorňuje Lacko. „Ďalším spôsobom je prevod meny bitcoin na reálne peniaze, v tomto prípade však ide o drahšie riešenie. Každý zo spôsobov však niečo stojí,“ hovorí.

Výhoda technológie blockchain spočíva aj v tom, že samotný systém je relatívne bezpečný a je mimoriadne náročné meniť uskutočnené transakcie. „Technológia sa vyvíja, no ak by zásah do zápisov v bloku bol v súčasnosti možný, už by sa to stalo. Zatiaľ je teda bezpečnosť na vysokej úrovni a vzhľadom na to, že bitcoin je taká hlavná virtuálna mena, zrejme je aj vystavená najväčšiemu riziku útoku, keďže sa v nej točí veľké množstvo peňazí,“ upozorňuje Lacko.

Virtuálne meny sa pohybujú minimálne v sivej zóne v prípade takzvaného cryptojackingu. Ide o špecifický druh útoku, pri ktorom hekeri využívajú výpočtový výkon počítača svojej obete na ťaženie kryptomien. „Cryptojacking je rozvíjajúci sa trend kyberzločinu... Hoci táto činnosť v určitých prípadoch nie je nelegálna, môže znamenať dodatočné zdroje, preto je pre hekerov atraktívne útočiť na legitímne webové stránky a využívať počítače ich návštevníkov,“ upozorňuje Europol.