Sviatok práce: Nezamestnanosť je na úrovni spred koronakrízy, platy reálne porastú

Foto: Freepik

Nezamestnanosť atakuje minimá spred koronakrízy

Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v marci 2023 na 5,07 %, čomu zodpovedá 141,1-tisíc nezamestnaných schopných nastúpiť ihneď do zamestnania. Nezamestnanosť tak aktuálne opäť atakuje úrovne, ktoré boli evidované tesne pred vypuknutím pandémie koronavírusu.

V januári a februári 2020 dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti úrovne okolo 5 %, teda približne 137- až 139-tisíc uchádzačov o prácu. Naposledy sa k tejto úrovni evidovaná miera nezamestnanosti priblížila v novembri 2023, keď dosiahla 5,02 %, a počet nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania klesol tesne pod úroveň 140-tisíc. Vyplynulo to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Práve koronakríza predĺžila rady nezamestnaných na úradoch práce. Najdlhšie boli v apríli 2021 s mierou nezamestnanosti na úrovni 8 % (219,3-tisíc ľudí bez práce). Lockdowny a sprísnené opatrenia prinášali nárast počtu nezamestnaných, po uvoľneniach zase prišlo k nárastu počtu pracovných ponúk a opätovnému prijímaniu ľudí do zamestnania. Očakávame, že aj v aktuálnom roku 2024 bude miera nezamestnanosti oscilovať okolo úrovne 5 %.

Zamestnanci pribudli najmä v Bratislavskom kraji

Na Slovensku bol v roku 2023 priemerný počet zamestnancov vykázaný na úrovni 2,399 milióna ľudí. Na hodnoty spred pandémie (v roku 2019 na úrovni 2,416 milióna) to však ešte nestačilo. Aj napriek tomu niektoré odvetvia a regióny nielenže vlani prekonali úrovne spred koronakrízy, ale dosahovali dokonca rekordne vysoké počty zamestnaných.

Sú to predovšetkým odvetvia, ako vzdelávanie, informačné technológie a komunikácie (IKT), odborné vedecké a technické činnosti či zdravotníctvo a sociálna pomoc. V každom tomto odvetví pribudlo za posledných päť rokov 11,7- až 15,3-tisíc zamestnancov. Naopak, najväčší úbytok za posledných päť rokov zaznamenal priemysel s poklesom počtu zamestnancov o vyše 50-tisíc na 509-tisíc zamestnancov.

Spomedzi regiónov dominuje Bratislavský kraj, v ktorom počet zamestnancov od roku 2018 do roku 2023 vzrástol o 33,5-tisíc na vyše 525-tisíc. Tento kraj si tak z celkovej zamestnanosti ukrajuje aktuálne takmer 22 %. Naopak, najvýraznejší úbytok za posledných päť rokov eviduje Trenčiansky kraj s poklesom počtu zamestnancov o vyše 15-tisíc na niečo cez 238-tisíc zamestnancov. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Aká bude situácia v oblasti platov

Počas uplynulých dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania. Inflácia dosiahla v roku 2022 priemernú hodnotu 12,8 %, v roku 2023 bola vykázaná na úrovni 10,5 %. Rekordne vysokej inflácii tak v týchto dvoch rokoch nedokázal konkurovať ani „celkom slušný“ nominálny rast platov, a to na úrovniach 7,7 % a 9,7 %.

Platy Slovákov a Sloveniek tak zaznamenali reálny pokles o –0,7 % a –4,5 %. Stalo sa tak po prvýkrát od roku 2012, keď platy v slovenskom hospodárstve reálne klesli o –1,2 %. Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla vlani 1 430 eur. V roku 2024 očakávame pomalší rast nominálnych miezd, no aj výraznejšie spomalenie inflácie. Po dvoch rokoch reálneho poklesu platov by tak reálne platy mali opätovne rásť.

Podiel pracujúcich z domu na Slovensku klesá

Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval niektorým firmám počas pandémie takzvaný home office. Údaje Európskeho štatistického úradu však ukazujú, že ani pandémia nedokázala na Slovensku výraznejšie zvýšiť podiel pracujúcich z domu. V roku 2021 predstavoval podiel zamestnancov využívajúcich home office pravidelne alebo občas len 15 %.

V ďalších dvoch rokoch prišlo k jeho poklesu na 13,1 % v roku 2022 a na 12,7 % v roku 2023.  Len pre porovnanie, tesne pred pandémiou bol podiel pracujúcich z domu vykázaný na úrovni 9,5 %. Predpokladáme, že počet zamestnaných Slovákov a Sloveniek pracujúcich z domu sa ani v roku 2024 nezvýši a očakávame podobnú úroveň ukazovateľa, možno mierne nižšiu ako počas vlaňajšieho roka.

Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia, ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. Tieto oblasti však zamestnávajú iba 10 až 15 % zo všetkých zamestnaných. Home office priniesol zamestnancom, u ktorých je možný, aj niekoľko výhod. Napríklad flexibilnejší pracovný čas, úsporu času, pretože nemusia cestovať do práce či na stretnutia, a zároveň viac času na rodinu a hobby.

Výlučne práca z domu však z dlhodobého hľadiska prináša viac problémov ako benefitov. Človek je tvor spoločenský a osobný kontakt s kolegami a firemnou kultúrou ho formuje aj osobnostne. Mnohé firmy sa už home office „presýtili“ a svojich zamestnancov chcú a potrebujú mať na pracovisku.

Na druhej strane im však umožňujú aj niekoľko dní práce z domu. Novým „normálom“ sa tak stal v posledných rokoch mix práce z domu a v kancelárii. Hybridný model spočíva v tom, že niekoľko dní v týždni zamestnanec vykonáva svoju prácu na pracovisku a zvyšné dni pracuje z domu, napríklad v pomere 3 : 2.