Svet na hrane: Vojna tlačí trhy nadol, ropu nahor a ekonomiky do neistoty

Foto: Unsplash

Trhy jedným dychom

Kope Trump americkému akciovému trhu jamu? Globálne akciové trhy zažívajú druhý týždeň vojnovej agónie. Index S&P 500 od začiatku útokov stratil približne 3 % a vymazal tak všetky zisky od minulého novembra. Trump: „Zabíjajú nevinných ľudí po celom svete už 47 rokov a teraz ich zabíjam ja, ako 47. prezident Spojených štátov amerických. Je mi veľkou cťou to robiť!“ Čítate správne, to povedal prezident USA, a treba dodať, že okrem nich, zabíja aj zisky akcionárov. Ukazovateľ strachu VIX sa blíži k hranici 30 bodov, čo signalizuje, že na Wall Street sa končí obdobie pokoja a nastupuje čistá, nefalšovaná panika. Technologický Nasdaq aj priemyselný Dow Jones uzatvorili na tohtoročných minimách, keďže vyhliadky na nižšie úrokové sadzby sa rozplynuli rýchlejšie ako dym nad iránskym pobrežím. Ázijské burzy sa po minulo týždňovom prepade aspoň čiastočne zotavili. Japonský index Nikkei začal pondelok 5 % prepadom, no nakoniec sa mierne pozviechal. Z Japonska prišla jedna zaujímavá správa. Honda vykáže prvú celoročnú stratu, prvú od jej vstupu na burzu v roku 1957. Týždňovým víťazom tejto volatility zostáva prekvapujúco Bitcoin, ktorý sa vyškriabal nad 73 400 USD. Zdá sa, že jediná vec, ktorá momentálne na burze rastie s istotou, je počet analytikov, ktorí vám budú prepočítavať, koľko bude stáť svetové ekonomiku odstávka Hormúzskeho prielivu.

Chameneí 2.0 a Hormuzský prieliv pod nánosom mín. Irán má nového duchovného vodcu. Nie je nik iný, ako syn zabitého ajatolláha Alího Chameneího. Ten ako prvé vyhlásil, že 33 kilometrov široký Hormuz musí byť zamínovaný stoj čo stoj. Hoci sa nevie či vôbec žije, Revolučné gardy (IRGC), elitné vojenské jednotky zodpovedné výlučne ajatolláhovi, fungujú nezávisle od smrti Alího Chameneího a nevyzerá to na rýchli pád režimu, ako to tvrdí Trump. Námorná tepna sveta sa tak zmenila na mínové pole, kde iránska stratégia tisícok malých člnov a dronov efektívne zastavila tok 5 miliónov barelov ropy denne. Potopenie 16 iránskych lodí americkými silami situáciu neupokojilo, pričom prístavy v Iraku po priamych zásahoch tankerov úplne zamkli svoje brány. Ak zostane prieliv uzavretý tri mesiace, analytici hovoria o cene ropy Brent na úrovni 164 USD za barel, čo by pre globálnu ekonomiku znamenalo knokaut. Ropa WTI sa už teraz pevne usadila nad 95 USD a ropa Brent prvýkrát po rokoch pokorila stovku, čím v podstate vymazala akúkoľvek nádej na lacnejší benzín v dohľadnej dobe. Brent je stále tak stále o takmer 30 % drahší ako v predvečer vojny. Vážnosť situácie najlepšie vystihuje fakt, že USA povolili krajinám na 30 dní nakupovať ruskú ropu už naloženú na tankeroch na mori v snahe stabilizovať situáciu. Jedna z najväčších bánk na Wall Street, Goldman Sachs, tak bije na poplach. Podľa jej analytikov americká ekonomika už upadá a vojna v Iráne to ešte zhoršuje. Banka vo štvrtok zvýšila svoju 12-mesačnú pravdepodobnosť recesie na 25 %, čo je nárast o 5 percentuálnych bodov.

Je vojna, čo sa preboha deje so zlatom? Hoci učebnice hovoria, že v čase vojny je zlato bezpečným prístavom, druhý týždeň konfliktu v Iráne uštedril žltému kovu nečakanú ranu pod pás. Od začiatku útokov cena zlata klesla o 3,2 % na úroveň 5 106 USD za uncu, zatiaľ čo dolárový index DXY posilnil o 1,7 %, čo nám ukazuje, že v čase skutočnej paniky investori uprednostňujú likvidnú hotovosť pred tehličkami v trezore. Psychológia „predaja víťazov“ (za posledných päť rokov vzrástlo zlato o 200 %) núti obchodníkov zbavovať sa zlata, aby pokryli straty v iných častiach portfólia, pričom drahá ropa a vidina vyšších úrokových sadzieb robia z neúročeného kovu neatraktívny prívesok, aspoň teda pre túto chvíľu. Banky ako JP Morgan síce stále hovoria o cieľovej cene 6 300 USD do konca roka 2026, no nateraz zlato dopláca na konkurenciu amerických štátnych dlhopisov. Je to celkom ironický paradox, že najstaršie platidlo sveta stráca dych práve vo chvíli, keď sa geopolitický poriadok otriasa v základoch.

Liter benzínu za 1,5 eur? 236 miliónov dolárov za 1 obraz. Zastavme sa chvíľu aj pri umení. Kým bežný smrteľník rieši cenu benzínu, globálna smotánka sa po dvoch rokoch pôstu vrátila k nákupom Picassov či Klimtov, čím vyhnala trh s umením na 59,6 miliardy USD. Najnovší report 2026 ukazuje, že kľúčom k úspechu bola kvalita, pričom rekordný Portrét Alžbety Ledererovej za 236,4 milióna USD potvrdzuje, že skutočné bohatstvo sa krízy nebojí. Aukčné domy v USA narástli o 23,1 %, no pre špekulantov hľadajúcich rýchly zisk report priniesol studenú sprchu, keďže predaj diel do piatich rokov od kúpy končil v priemere so stratou 5,7 %. Ukazuje sa, že umenie si vyžaduje aspoň desaťročnú trpezlivosť, inak vám v portfóliu ostane len drahý kus plátna a nostalgická spomienka na zaplatenú províziu.

Potulky svetom

IEA rozdáva ropu, moc to nepomáha. Ako už bolo spomínané, svetové trhy s ropou zažívajú historický infarkt, ktorý podľa IEA (Medzinárodná agentúra pre energetiku) svojou intenzitou hravo prekonáva ropný šok z roku 1973 aj začiatok vojny na Ukrajine. Iránska blokáda Hormuzského prielivu pod taktovkou nového lídra Modžtábu Chameneího drží v šachu milióny barelov, čo donútilo 32 členských krajín IEA k bezprecedentnému kroku. Schválili uvoľnenie rekordných 400 miliónov barelov z núdzových zásob, ku ktorým Biely dom veľkoryso pribalil ďalších 172 miliónov barelov z vlastných strategických rezerv. Ide o piaty koordinovaný zásah v histórii, no trhy reagovali asi s takou porciou nadšenia, ako nedeľný vodič v rannej zápche. Zdá sa, že ani masívne vypúšťanie štátnych nádrží nedokáže prebiť strach z toho, že kohútiky v Perzskom zálive ostanú utiahnuté dlhšie, než vydrží trpezlivosť amerických voličov.

Najstráženejšie rúry na svete. Ešte chvíľu na Blízkom východe ostaneme a potom už sľubujem, že Vám sním dám pokoj. Keďže dvere v Hormuzskom prielive sú zabuchnuté, záchrannou variantov sú núdzové východy cez púšť. Saudskoarabský ropovod s naozja originálnym názvom, Východ-Západ a emirátsky projekt Habshan–Fujairah sa aktuálne stali najstráženejšími rúrami planéty, cez ktoré sa Rijád snaží pretlačiť 5 miliónov barelov ropy denne na svetové trhy. Táto 1 218 kilometrov dlhá infraštruktúra síce beží na 60 % kapacity, no ani zďaleka nedokáže plne nahradiť viac ako 1 000 zablokovaných tankerov, ktoré uviazli v Perzskom zálive. Irán navyše nespí a hrozba útokov dronmi na terminál Fudžajra drží poisťovne v stave permanentného infarktu. Svetová ekonomika tak momentálne visí na pár oceľových potrubiach, ktoré boli dekády len drahou poistkou pre prípad, že sa niekto na Blízkom východe opäť zle vyspí. Z miliardových investícií do „zbytočnej“ infraštruktúry sa tak stáva počas vojny jediný rozdiel medzi drahým benzínom a žiadnym benzínom.

V Maďarsku to vyzerá, že kandiduje Zelenskyj. Ak by ste v týchto dňoch prechádzali maďarskými cestami a nerozumeli by ste po maďarsky, asi by ste si mysleli, že kandiduje Volodymyr Zelenskyj. Maďarské aprílové voľby sa totiž menia na digitálne bojisko, kde tradičný guláš nahrádzajú sofistikované ruské deepfakes zamerané na diskreditáciu opozičnej strany Tisza. Líder tejto strany Péter Magyar síce v prieskumoch preskočil Viktora Orbána (v súčasnosti sa hovorí až o 48 %, naproti tomu Fidesz by volilo 39 % voličov), no proti sebe má kremeľskú mašinériu, pre ktorú je udržanie priateľského hlasu v Európskej únii otázkou strategického prežitia. Brusel aktuálne balansuje na hrane, pretože akýkoľvek priamy zásah proti dezinformáciám len poskytne Orbánovej rétorike ďalšie náboje o zlom diktáte z Bruselu. Moskva do hry vložila najmodernejšiu umelú inteligenciu, vďaka ktorej maďarské sociálne siete zaplavujú videá, kde opoziční lídri hovoria veci, ktoré v realite nikdy nepadli. Pekná ukážka technologického pokroku, keď vám algoritmus vyrobí nepriateľa štátu skôr, než si stihnete ráno vypiť kávu. Celá táto kybernetická šaráda len potvrdzuje, že v Budapešti sa 12. apríla nebude rozhodovať len o Maďarsku, ale v hre je omnoho viac.

Cez Irán letia už len rakety. Letecký priemysel dostal od 28. februára 2026 tvrdú ranu, keď cena leteckého paliva vystrelili o viac ako 60 %. Palivo, ktoré bežne tvorí pätinu nákladov aeroliniek, sa v stredu predávalo za 3,78 USD za galón, čo odštartovalo prepisovanie cenníkov leteniek. Nedostatok leteckého benzínu trápi aj Starý kontinent. Jeho ceny v Európe vyskočili od začiatku marca na dvojnásobok. Európa totiž dovážala až 35 % jeho spotreby z jedinej rafinérie v Kuvajte, od ktorej je teraz odstrihnutá. Asi nikoho teda neprekvapí, že letecká globálna doprava zamrzla. Zrušených už bolo vyše 21 000 plánovaných letov, pričom dubajské letisko, kľúčová spojnica sveta spájajúca 291 destinácií, odstavilo v prvom týždni 85 % svojich liniek. Podobne trpia aj katarská Dauha či Šardžá, kde sa miera zrušených letov šplhá nad polovicu pôvodných kapacít, čo v preklade znamená milióny nahnevaných cestujúcich a miliardové diery v rozpočtoch dopravcov. Ukážka geopolitického domino efektu, kde pár výbuchov v Perzskom zálive dokáže urobiť z vášho plánovaného výletu do Ázie drahú lekciu z geografie.

Ekonomika pod Tatrami

Naftová apokalypsa sa odkladá, zatiaľ. Aj keď správy spomenuté vyššie vyzerajú hrôzostrašne, a do veľkej miery aj sú, väčší prievan v peňaženkách slovenských motoristov zatiaľ nie je na programe dňa. Druhý týždeň vojny na Blízkom východe sa na slovenských pumpách podpísal len kozmeticky, keď liter nafty zdražel o 1,7 centa a benzín Natural 95 si pripísal nenápadných 1,3 centa. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR za týždeň do 8. marca 2026 sme tankovali benzín v priemere za 1,487 EUR, čo je síce decembrové maximum, ale stále o čosi menej než pred rokom. Nafta sa so svojou cenovkou 1,483 EUR dokonca držala o 2,5 % nižšie v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška, čo po pokojnom februári pôsobí takmer ako jarný výpredaj. Zatiať čo svetové burzy panikária kvôli Hormuzskému prielivu, naši motoristi zatiaľ doplácajú na globálny konflikt len sumou, za ktorú si v potravinách nekúpite ani poriadny rožok.

Motor európskeho priemyslu sa zadrhol, budú medzi prepustenými aj Slováci? Najväčší zamestnávateľ na Slovensku, nemecký koncert Volkswagen, sa zmieta v problémoch, na ktoré plánuje zareagovať prepustením až 50-tisíc zamestnancov do roku 2030. Čistý zisk koncernu sa v roku 2025 prepadol o 44 % na úroveň 6,9 miliardy EUR, čo prinútilo generálneho riaditeľa Olivera Blumeho k drastickému rezaniu nákladov. Akcie spoločnosti odrážajú túto mizériu 16 % poklesom za posledný rok, pričom za posledných päť rokov stratili už viac ako polovicu svojej hodnoty. Investorom momentálne nepomáha ani nostalgický pohľad do spätného zrkadla, keďže zhoršujúce sa podmienky v automotive sektore nútia firmu k ešte agresívnejšej redukcii, než bol pôvodne avizovaný plán z konca roka 2024. Je tak veľmi pravdepodobné, že súčasné prepúšťanie sa dotkne aj Slovákov.

Už asi máte dosť zlých správ, no sľubujem, že táto je posledná. Najnovšia makroekonomická prognóza od Slovenskej akadémie vied nám servíruje poriadne horkú kávu v podobe odhadovaného rastu HDP na úrovni len 0,5 %, čo je ešte horší výsledok, aký predpokladá NBS. Slovensko sa tak v regióne mení na ekonomického slimáka, ktorého brzdí nielen slabý dopyt zo zahraničia, ale aj tvrdá domáca fiškálna konsolidácia. Aby toho nebolo málo, inflácia sa má kvôli vládnym opatreniam a vyšším nákladom firiem šplhať k hranici 4 %, čo spoľahlivo vymaže väčšinu nárastu vašich reálnych miezd. Jedinou záchrannou vestou zostávajú eurofondy a Plán obnovy, bez ktorých by sme namiesto mikroskopického rastu pravdepodobne rovno padli do červených čísiel. Svetielko na konci tunela v podobe automobilky Volvo je síce v dohľade, ale rozsvieti sa najskôr v roku 2027.