Foto: Unsplash

Ženy a muži na tom nie sú rovnako

Miera nezamestnanosti mladých v rámci EÚ sa pritom pohybuje v rozmedzí od 4,2 % v Holandsku do 19,8 % v Rumunsku. V porovnaní so Slovenskom majú nepriaznivejšie výsledky, okrem spomínaného Rumunska, ešte aj v Taliansku, Grécku, na Cypre, v Chorvátsku a Španielsku. Európska únia si stanovila ambiciózny cieľ, a to znížiť podiel NEET mladých ľudí pod 9 % a taktiež zmierniť priepastné rozdiely medzi členskými krajinami už do roku 2030.

Z podrobnejších údajov Európskeho štatistického úradu v rámci EÚ taktiež vyplýva, že najohrozenejšie sú osoby s nízkou úrovňou vzdelania, pričom v tejto skupine je podiel nezamestnaných na úrovni 13,6 %. Medzi osobami so strednou úrovňou vzdelania bola miera nezamestnanosti na úrovni 12 %.

Najlepšie výsledky v tomto porovnaní dosiahla skupina s najvyšším vzdelaním, kde miera nezamestnanosti bola vyčíslená na 8 %. V porovnaní pohlaví vykázali lepšie výsledky zamestnanosti mladí muži (10,5 %) oproti ženám (13,1 %).

Príčiny nezamestnanosti mladých ľudí

Mladí ľudia sú jednou z najzraniteľnejších skupín na trhu práce. Školský systém ich dostatočne nepripravil na reálne potreby zamestnávateľov, nemajú žiadnu relevantnú prax a niektorí ani osobnostnú zrelosť zvládať vypäté situácie na pracovisku. Z dát, ktoré vyhodnotil Eurostat, taktiež vyplýva, že trendom u mladšej generácie je tendencia meniť zamestnanie častejšie (či už dobrovoľne, alebo z nevyhnutnosti), čo predlžuje čas na zastabilizovanie sa na trhu práce.

Osobitnou kapitolou je, aj napriek miernemu uvoľňovaniu v posledných rokoch, spoločenský tlak na mladé ženy v oblasti ich participácie v rodinnom živote, najmä z pohľadu rodičovstva, ale aj starostlivosti o odkázaných členov rodiny. Na Slovensku je tiež diskutovanou témou nízka miera integrácie zdravotne ťažko postihnutých ľudí.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) za najčastejšie príčiny statusu NEET vo všeobecnosti považuje predčasné ukončenie školskej dochádzky, nepriaznivú sociálnu a ekonomickú situáciu a nesúlad vzdelania a zručností s potrebami trhu práce. V novom programovom období preto rezort práce pripravuje opatrenia s cieľom získať bližšie informácie o štruktúre NEET na Slovensku, ktoré by mali pomôcť vytipovať adresnejšie riešenia.

Ženy sú nezamestnanosťou ohrozené viac

Na Slovensku v skupine NEET prevažujú ženy. Inak to nie je ani v drvivej väčšine ostatných európskych krajín. Výnimkami, ktoré potvrdzujú pravidlo, sú len štyri krajiny: Belgicko, Estónsko, Fínsko a Luxembursko.

„Zamestnanosť žien je v porovnaní so zamestnanosťou mužov nižšia najmä v dôsledku starostlivosti o maloleté dieťa alebo o odkázanú osobu. Prístup žien k trhu práce komplikujú aj limitované kapacity zariadení starostlivosti o deti do troch rokov, vysoké náklady na služby starostlivosti o závislé osoby a nedostatočný záujem zamestnávateľov o flexibilné formy zamestnávania. Ďalšou príčinou nižšej zamestnanosti žien je aj nesúlad zručností a dopytu na trhu práce, nízka úroveň digitálnych zručností a nízka účasť v celoživotnom vzdelávaní. Zároveň pozorujeme nízku zamestnanosť žien z marginalizovaných rómskych komunít,“ vysvetľuje riaditeľka odboru trhu práce MPSVR SR Katarína Lanáková.

Šesť rád, čo všetko musia urobiť mladí ľudia po ukončení štúdia, kým začnú pracovať

Eurostat vo svojej správe upozorňuje aj na stále pretrvávajúci jav diskriminácie zo strany zamestnávateľov. Mladé ženy sú, napriek zakotveným legislatívnym obmedzeniam, vystavované diskriminácii pre potenciálnu absenciu v práci v zamestnaní kvôli tehotenstvu a následnej starostlivosti o maloleté deti. Nemalý podiel na tomto stave zohráva fakt, že len málo zamestnávateľov vytvára komplexné pracovné podmienky umožňujúce vyššiu mieru zosúladenia pracovného a rodinného života.

Kľúčovou pre zamestnanosť je absolventská prax

Dá sa teda konštatovať, že problematika skupiny mladých ľudí NEET je veľmi rozmanitá a príčina ich statusu rôzna. Táto špecifická kategória v sebe zahŕňa osoby úplne vylúčené z trhu práce, tie, ktoré pracovať nechcú dobrovoľne, ale aj tie, ktoré sú síce v hľadaní zamestnania aktívne, nie však úspešné. Keďže situácia každého uchádzača o zamestnanie je individuálna, MPSVR SR odporúča využiť osobné individuálne poradenstvo na príslušných úradoch práce, ktoré je zamerané na riešenie konkrétnej situácie jednotlivca.

Čo sa týka podpory mladých ľudí, doteraz sa realizovalo viacero opatrení, ktoré uľahčujú ich vstup, návrat a zotrvanie na trhu práce. Medzi nimi napríklad Úspešne na trhu práce, Chyť sa svojej šance, Praxou k zamestnaniu, rekvalifikačný kurz REPAS+, kompetenčný kurz KOMPAS+ a iné.

Ambíciou týchto opatrení je podporovať nezamestnané osoby v adaptovaní ich zručností a vedomostí pre potreby neustále sa vyvíjajúceho trhu práce, a to najmä prostredníctvom rekvalifikácie a vzdelávania. Práve kontinuálne vzdelávanie a možnosť rekvalifikácie sa ukazujú ako efektívny spôsob, ktorým možno prispieť k preklenutiu rozdielov medzi dopytom a ponukou na trhu práce.

Za hlavný nástroj podpory zamestnanosti mladých na Slovensku sa v tejto oblasti stále považuje absolventská prax. Z analýzy Inštitútu sociálnej politiky (ISP) vyplýva, že účasť na absolventskej praxi zvyšuje zamestnanosť účastníkov oproti nezamestnaným, ktorí sa jej nezúčastnili.

„Analýza dokazuje, že miera uplatnenia sa účastníkov absolventskej praxe na trhu práce bola oproti veľmi podobným nezamestnaným, ktorí sa opatrenia nezúčastnili, vyššia približne o 5 až 6 percentuálnych bodov. Pozitívne efekty absolventskej praxe sa prejavili na všetkých skúmaných podskupinách absolventov,“ uvádza MPSVR SR.