Dnes sa otvára štvrtá dotačná výzva na obnovu rodinných domov

Zdroj: Freepik

Žiadosti sa vyhodnocujú s meškaním

Žiadna z doteraz uskutočnených výziev sa nezaobišla bez problémov. Prvé dve pilotné výzvy boli kritizované za pomalé vyhodnocovanie žiadostí a v tretej výzve sa zase celkový limit 10-tisíc žiadostí vyčerpal za niekoľko hodín v priebehu jediného dňa.

Najviac registrovaných žiadostí v tretej výzve eviduje Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) v Žilinskom kraji (1 708 žiadostí), najmenej v Bratislavskom a Trnavskom kraji (po 905 žiadostí). Reálny počet včas zaslaných vytlačených žiadostí aj s prílohami v 15-dňovej lehote bol však napokon výrazne nižší, keďže ich zaslalo len približne 8 100 vážnych záujemcov, respektíve majiteľov rodinných domov.

Aj tretia výzva bola spojená s meškaním pri vyhodnocovaní žiadostí, keďže výzva mala byť otvorená do augusta 2023 a systém bol nastavený tak, že majitelia rodinných domov mali mať päť mesiacov na podávanie žiadostí. Nikto však nečakal, že všetky žiadosti prídu naraz v jednom dni.

Štvrtá výzva nebude posledná

SAŽP však v posledných týždňoch upravila procesy vyhodnocovania tak, že k 15. augustu tohto roka už kompletne vyhodnotila prvé dve výzvy, a v prípade tretej výzvy zostáva spracovať menej než 40 % žiadostí.

Z celkovej sumy 424 miliónov eur bolo v doterajších výzvach alokovaných spolu zatiaľ minimálne 230 miliónov eur. SAŽP avizuje, že štvrtá výzva určite nebude poslednou, keďže celkový objem peňazí je potrebné vyčerpať. Preto sú na rok 2024 naplánované ďalšie výzvy, a to v marci a septembri budúceho roka. Aktualizovaný harmonogram výziev tiež ukazuje termíny vyhlasovania výziev až do roku 2025.

Podávanie žiadostí o mesiac

Tí, ktorí ešte nestihli zareagovať na predošlé výzvy, môžu tak urobiť už onedlho, keďže prijímanie nových žiadostí sa spustí 9. októbra 2023. Výzva bude otvorená opäť pre 10-tisíc žiadateľov, ktorí môžu požiadať o finančný príspevok prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bude zverejnený na stránke obnovdom.sk. Prihlásiť sa do nej môžu aj majitelia rodinných domov, ktorí neuspeli v predošlých výzvach.

Okrem týchto noviniek naďalej zostáva podpora tepelných čerpadiel, solárnych kolektorov, fotovoltických panelov či systému rekuperácie.

Novinkou však bude aj to, že žiadatelia budú mať po zaregistrovaní až 90 kalendárnych dní na predloženie úplnej žiadosti, ktorej povinnou prílohou bude aj energetický certifikát pred obnovou alebo projektové energetické hodnotenie. Touto zmenou sa chce SAŽP viac zamerať na pripravenejších žiadateľov, ktorí už majú obnovu premyslenú a potrebné doklady budú mať čoskoro k dispozícii.

Po novom už nebude nutné predkladať dokument preukazujúci vek domu, keďže tento údaj bude preukazovaný z energetického certifikátu alebo projektového energetického hodnotenia. Žiadatelia budú automaticky notifikovaní o napredovaní hodnotenia a vypúšťa sa aj priebežná povinnosť žiadateľov doplniť dokumenty po uzavretí zmluvy.

Vyhodnotenie do dvoch mesiacov

Na vyhodnotenie žiadosti bude mať agentúra dva mesiace. V prípade úspešnej žiadosti dochádza k podpisu zmluvy a majiteľ domu má na realizáciu jeho obnovy 10 mesiacov. Po ukončení prác predloží žiadosť o platbu spolu s fotodokumentáciou a energetickým certifikátom bude čakať na vyplatenie dotácie.

O príspevok môžu aj naďalej žiadať fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi rodinného domu postaveného pred rokom 2013. Základné podmienky sa nemenia a SAŽP financuje 75 % z celkových oprávnených výdavkov, ktoré sa určujú na základe jednotkových cien za meter štvorcový zateplenia alebo kW inštalovaného výkonu. Maximálna výška príspevku je 15-tisíc eur pri úspore 30 až 60 % a 19-tisíc eur pri úspore nad 60 % primárnej energie.

Kľúčom je úspora energie

Podľa ministerstva životného prostredia znižovanie energetickej spotreby hrá významnú úlohu nielen pri zmene klímy, ale aj pri závislosti krajiny od fosílnych palív.

„Budovy môžu za spotrebu až 40 % svetovej energie a sú zodpovedné za 36 % emisií oxidu uhličitého v Európskej únii. Na Slovensku situácia nie je lepšia. Napríklad každý tretí rodinný dom postavený pred rokom 2001 nemá obnovené okná, strechu či obvodový plášť,“ tvrdí minister životného prostredia Milan Chrenko.

Dodáva, že vykurovanie tuhým palivom predstavuje zdroj znečistenia ovzdušia v regiónoch. Náklady na bývanie tvoria v priemere štvrtinu výdavkov z rodinných rozpočtov, pričom len elektrina, plyn a teplo spoločne ukrajujú až 10 % z výdavkov priemernej domácnosti. Aj preto sú obnoviteľné zdroje energie, ktoré šetria životné prostredie a znižujú domácnostiam účty za energie, jednou z hlavných priorít tohto programu.