Foto: Shutterstock

Odlišná daňová politika

Komoditný analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord hovorí, že veľké rozdiely v cenách pohonných látok spôsobuje najmä daňová politika krajín: „Maďarsko a Poľsko pristúpili k zníženiu daní a zmrazeniu cien, preto sú ich ceny také nízke. V poslednom mesiaci sledujem na európskom trhu aj výrazné rozhýbanie veľkoobchodných cien rafinérií.“

Značné rozdiely podľa neho spôsobila aj panika na trhu. Kým v Nemecku a Holandsku sú veľkoobchodné ceny najvyššie, na Slovensku sú podpriemerné. „Predovšetkým západoeurópske rafinérie nakupovali surovinu za veľmi vysoké ceny, keďže nemali dostatočne vysoké zásoby, ktoré by im pomohli prekonať horšie obdobie. Postupne sa však situácia stabilizuje a veľkoobchodné ceny v Európe budú navzájom konvergovať,“ dodáva B. Tomčiak.

Aj analytik František Burda zo spoločnosti Fingo.sk potvrdzuje, že zásadnú rolu hrá rôzne daňové zaťaženie v jednotlivých štátoch, keďže rozdiely sú v spotrebných daniach aj v DPH, čo nahráva rozdielom v cenách benzínu na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami Európskej únie. Ceny pohonných látok boli v minulosti v Rakúsku nižšie, v súčasnosti je to naopak.

„Ceny palív sa odvíjajú od kótovaných cien ropy a ropných produktov na medzinárodných trhoch. Na výslednú cenu má vplyv aj výška daňového zaťaženia, ako aj prípadné ďalšie administratívne poplatky, ktoré sa v jednotlivých krajinách líšia,“ vysvetľuje aj špecialistka internej a externej komunikácie Slovnaftu Tatiana Novotná.

Dodávatelia ropy a trhové ceny sa líšia

Zároveň si myslí, že na situáciu sa nedá pozerať tak, že každá krajina nakupuje rovnakú ropu za rovnaké trhové ceny. Keďže existuje veľké množstvo druhov ropy, pričom každá ropa má iné zloženie a inú cenu, dodávateľský mix je v každej krajine iný. V dôsledku toho sa líšia aj ceny na čerpacích staniciach.

Podľa jeho slov Rakúsko dováža ropu primárne z Kazachstanu, čo predstavuje až 40 % importu, Líbye (21 %), Iraku (16 %) a Azerbajdžanu (11,5 %). Zároveň sa rozdiel cien ropy v týchto krajinách v porovnaní s ruskou ropou zvýšil po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu a mnoho krajín prestalo odoberať ropu z Ruska.

„Na Slovensku však odoberáme z Ruska takmer všetku ropu, ktorej cena klesla, pretože ju ,nikto nechce´. Naopak, ceny ropy v iných krajinách, od ktorých ju odoberá napríklad Rakúsko, prudko vzrástli, keďže dovozcovia ropy, ktorí sa mohli odkloniť od ruskej ropy, tak urobili. To vyvolalo zvýšený dopyt práve po rope z iných krajín,“ približuje dôvody rozdielnej cenotvorby L. Lipovský.

Výsledkom je skutočnosť, že ruská ropa kvôli invázii Ruska na Ukrajine zlacnela, a preto je cena pohonných látok na Slovensku v porovnaní napríklad s Rakúskom nižšia.  

Pre riziko kolísania cien rastú aj marže rafinérií

Ďalší podstatný faktor vidí analytik v súčasných pomerne veľkých rozdieloch v maržiach, keďže marže rafinérií sa dostali na historicky rekordné úrovne.

„Rafinérie, podobne ako aj podniky pôsobiace v iných odvetviach, prispôsobujú svoju cenovú politiku celkovému podnikateľskému prostrediu. V prípade rafinérií bolo podnikateľské prostredie do značnej miery zdeformované kombináciou prudkého nárastu cien ropy a vysokej cenovej volatility, keďže ceny ropy sú momentálne ako na hojdačke,“ tvrdí L. Lipovský.

Tieto faktory negatívne vplývajú na hospodárenie rafinérií, čo vedie k zvyšovaniu nákladov z viacerých dôvodov. Analytik hovorí, že v prvom rade nárast cien ropy vedie k nárastu peňazí viazaných v zásobách. Rafinérie, podobne ako iné podniky, používajú na prevádzkové financovanie prevažne cudzí kapitál. Vyšší objem peňazí viazaný v zásobách rafinériám zvyšuje náklady, pretože potrebujú viac cudzieho kapitálu.

A po druhé, vysoká cenová volatilita, respektíve miera kolísania, zvyšuje riziko dosiahnutia straty. To sa dá vysvetliť na príklade, keď rafinéria nakúpi ropu za 110 dolárov za barel, no kým ju stihne spracovať a predať, cena ropy klesne na 100 dolárov za barel. „To by rafinérii mohlo spôsobiť stratu. Vzniknuté riziko zvýšenej trhovej volatility preto rafinérie eliminujú nárastom marží,“ dodáva.

Marže na ropu by mali postupne klesať

V rozdielnej situácii v porovnaní s ostatnými európskymi rafinériami je však slovenský Slovnaft, ktorý nakupuje väčšinu ropy z Ruska. L. Lipovský zároveň dodáva, že Slovnaft deklaruje, že jeho marže zostali nezmenené. 

„Cena ruskej ropy, podobne ako ceny iných druhov ropy vo svete, zaznamenala nárast, no na druhej strane je najlacnejšia za niekoľko desiatok rokov v porovnaní napríklad so severomorskou ropou Brent, ktorá sa považuje za trhový benchmark,“ hovorí L. Lipovský.

Znamená to, že Slovnaft nie je vystavený rovnakému tlaku, aký musia zvládať iné európske rafinérie, keďže ruská ropa je v porovnaní s ostatnými druhmi extrémne lacná.

Analytik zároveň predpokladá, že ďalší vývoj marží v rafinériách bude závisieť najmä od ceny a od volatility na trhu s ropou. Ak však trh s ropou nebude čeliť ďalším nepredvídaným problémom, marže by sa mali postupne znižovať.