Foto: Shutterstock

Cena energií narástla o stovky percent

Rastúce ceny vstupov – osív, hnojív či energií, súčasný rusko-ukrajinský vojenský konflikt, ako aj zvyšujúca sa inflácia a neistota na trhu s komoditami, významne ovplyvňujú tiež poľnohospodárske spoločnosti, slovenských výrobcov a spracovateľov potravinárskych produktov.

Najväčším problémom, ktorému potravinári musia v súčasnosti čeliť, sú rastúce ceny plynu a elektriny. Tieto energie potravinárske podniky kupujú za spotové, teda burzové ceny. „Už v súčasnosti sú ceny plynu a elektrickej energie vyššie o stovky percent. K tomu sa pridávajú rastúce ceny pohonných hmôt. Ide o bezprecedentnú situáciu, ktorá nemá nič spoločné s trhovým prostredím. Naši členovia majú problém uzavrieť nové dlhodobé zmluvy na dodávku energií. V tejto situácii je nevyhnutný zásah štátu, inak dôjde ku kolapsu potravinárskeho sektora,“ upozorňuje predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský.

Viacerí odborníci sa pritom zhodujú, že mnohí, najmä menší hráči, nemusia turbulencie na trhu prežiť. Buď úplne skončia, alebo ich môžu pohltiť väčší hráči. Aj hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová dodáva, že slovenskí  potravinári nedokážu fungovať bez elektrickej energie a plynu.

„Napríklad dva cukrovary v Seredi a Trenčianskej Teplej sú na Slovensku najväčšími spotrebiteľmi zemného plynu v rámci potravinárskeho priemyslu. Ceny plynu medziročne vzrástli skokovo, niekde až o 500 %, a dlhodobé kontrakty, ktoré by mohli byť pre odberateľov výhodnejšie, nechcú dodávatelia energií uzatvárať. Elektrická energia rovnako stúpla niektorým prevádzkam skokovo aj o 200 %. Zvýšili sa však aj ceny obalových materiálov (skla, fólií), náklady vo výrobe, mzdy a rôzne príplatky za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov,“ vymenúva hovorkyňa.

Mliekari, konzervári, vinári, pivári, hydinári...

Veľký problém podľa jej slov hlásili najmä pekári, ktorí sú pri výrobe odkázaní na plyn a elektrickú energiu. So situáciou sa však musia vyrovnať aj ďalšie segmenty – mliekari, konzervári, vinári, pivári, hydinári a ďalší. Hydinárom navyše medziročne stúpli ceny kŕmnych zmesí o 60 %.

Okrem cien vstupov však slovenských poľnohospodárov trápi aj problém s ich nedostatkom, pretože ich samotná výroba je energeticky náročná. Tak je to napríklad v prípade umelých hnojív. Pomôcť by mohlo včasné urovnanie vojenského konfliktu, ktoré by podľa senior konzultanta spoločnosti Expense Reduction Analysts Juraja Jančiho mohlo mať pozitívny vplyv na úpravu cien vstupov, no aj to pravdepodobne v oveľa dlhšom časovom horizonte. Aj tu sa preto natíska otázka, či situáciu menší a slabší hráči dokážu zvládnuť.

Potravinári sa stávajú rukojemníkmi zdražovania

Dramatický vývoj cien plynu a elektriny súčasne výrazne ovplyvňuje aj odbytové ceny základných potravín. M. Lapšanský potvrdzuje, že po desiatkach rokov, keď bola najvyššou nákladovou položkou pekárov cena práce, ju po prvýkrát v histórii Slovenska prekonali náklady na zabezpečenie energií.

V mnohých prípadoch však obchodníci toto zvyšovanie cien potravinárskych výrobkov nechcú akceptovať, čím sa podľa J. Holéciovej potravinári stávajú rukojemníkmi zdražovania. Kým z jednej strany ich tlačia vysoké vstupy, z druhej strany sú to tlaky od obchodníkov.

Výrobcovia potravín preto rokujú s obchodníkmi o navyšovaní výkupných cien na pravidelnej báze a situácia sa mení z týždňa na týždeň. „Vzhľadom na neustály rast cien energií a predpovede analytikov nie je možné hovoriť o konkrétnych číslach koncových cien chleba, pečiva, cestovín či ďalších produktov. Očakávame, že s chladnejším počasím budú ceny rásť ešte intenzívnejšie. Môj osobný predpoklad je, že rast odbytových cien výrobcov potravín sa bude rátať v desiatkach percent,“ opisuje predseda predstavenstva SZPCC.

Vláda nerobí potrebné kroky

Keďže Slovensko čaká zrejme najväčšia energetická kríza od jeho vzniku, SZPCC si myslí, že nekonanie štátnej exekutívy a absencia štátnej podpory môže v slovenskom potravinárstve spôsobiť bezprecedentnú situáciu a zatváranie prevádzok.

Podľa potravinárov vládny kabinet pre zabezpečenie produkcie potravín aktuálne nerobí žiadne potrebné kroky. „Už od jari upozorňujeme kompetentných, že je nevyhnutné, aby vláda a agrorezort tému energií pre potravinárstvo riešili. Napriek osobnému prísľubu premiéra z apríla tohto roku sa však nič v tejto oblasti nedeje. Riziko zatvárania prevádzok nebolo nikdy vyššie, predovšetkým medzi malými a strednými podnikmi,“ podotýka predseda predstavenstva SZPCC.

Štát sa bráni 8-miliónovou pomocou

Agrorezort v súčinnosti s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom (NPPC) oponuje, že podniká konkrétne kroky na podporu slovenského potravinárstva. Faktom je, že na poskytnutie mimoriadnej pomoci boli vyčlenené prostriedky v celkovom objeme 8 miliónov eur, z ktorých bolo v auguste 2022 vyplatených približne 6,3 milióna eur žiadateľom, ktorí splnili všetky náležitosti. Táto pomoc bola poskytnutá 347 subjektom.

Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) od konca apríla do 10. júna 2022 mohli potravinári vyplniť dotazník, na základe ktorého im ministerstvo poskytlo túto finančnú pomoc v situácii extrémneho zdražovania.

Nejde o pomoc, ale o fakturovanú službu

Podľa potravinárov však táto pomoc nie je ani zďaleka dostatočná na pokrytie rastúcich nákladov na výrobu potravín. Navyše tvrdia, že nejde ani o žiadnu mimoriadnou pomoc pre potravinársky sektor, ako ho rezortné ministerstvo nazvalo.

„Vyčlenený balík pomoci je štandardná podpora sektora, ktorá tu funguje už niekoľko rokov. Korektne treba priznať, že tento rok bola pomoc o čosi vyššia ako v minulých rokoch, ale žiadnym spôsobom nedokáže pokryť zvýšené náklady, o ktorých je reč. Tieto financie len plátajú diery z minulosti, pretože sektor je dlhodobo finančne poddimenzovaný. Financie sa už dostali k našim výrobcom. Zo strany štátu očakávame oveľa viac,“ približuje hovorkyňa SPPK.

M. Lapšanský za potravinárov hovorí, že ide o zavádzanie verejnosti agrorezortom. „Nejde v skutočnosti o žiadnu pomoc, ale o pravidelné už roky realizované odplatné získavanie údajov od potravinárskych subjektov, teda fakturovanú službu, na ktorú sa napríklad vzťahuje aj DPH. O akejkoľvek pomoci preto nie je možné hovoriť. Agrorezort, naopak, nespravil pre potravinárov od začiatku vojny na Ukrajine zatiaľ absolútne nič a za dva a pol roka nebol schopný pripraviť ani jednu jedinú novú schému štátnej pomoci,“ dodáva.

V hre je ešte ďalších 8 miliónov eur

Potravinári sa však pravdepodobne napokon dočkajú novej finančnej pomoci. Otázka je, či bude dostatočná a či nepríde príliš neskoro. Odbor komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva totiž tvrdí, že v budúcnosti plánuje aktivovať schému štátnej pomoci z prostriedkov štátneho rozpočtu.

„Ide o mimoriadny dočasný rámec pre potravinárov a peniaze sa k nim dostanú najneskôr do konca roka 2022, pričom na túto pomoc predbežne plánujeme vyčleniť ďalších 8 miliónov eur. Aktuálne sa už finalizujú podklady pre notifikačný proces, pričom následne bude schéma prostredníctvom Protimonopolného úradu SR zaslaná na túto notifikáciu Európskej komisii,“ tvrdí komunikačný odbor.

Cieľom je poskytnúť finančné prostriedky na úhradu časti zvýšených prevádzkových nákladov potravinárskych podnikov, ktoré musia znášať. Pomoc má pritom pomôcť zachovať kontinuitu hospodárskej činnosti potravinárskych podnikov.