Foto: Shutterstock

V súčasnosti pracuje vo verejnom sektore približne 413-tisíc obyvateľov a v priemere zarábajú lepšie ako zamestnanci v súkromných firmách. Štát na pracovníkov vo verejnom sektore v roku 2017 minul na takzvaných kompenzáciách, do ktorých patria aj mzdy, 7,8 miliardy eur. To je 9,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska, kým priemer za EÚ je 10,6 % HDP. Táto hodnota je siedma najnižšia v EÚ, menej však vynakladajú aj vyspelé ekonomiky, ako Luxembursko, Nemecko, Veľká Británia.

Príjmy zamestnancov vo verejnom sektore sú nižšie ako v krajinách EÚ. Priemerná mzda vo verejnom sektore je v EÚ 1,19-násobok priemerného príjmu, na Slovensku 1,07-násobok.

Slovenský priemer dvíhajú sudcovia a prokurátori. Naopak, problémové profesie sú zdravotné sestry a učitelia. „V porovnaní s priemerom vyspelých krajín má Slovensko na počet obyvateľov menej zdravotných sestier a v porovnaní s Českou republikou aj pracovníkov v sociálnych službách. Naopak, viac policajtov a vysokoškolských učiteľov. Relatívnymi mzdami najviac zaostávajú učitelia v regionálnom školstve, naopak, viac ako v zahraničí zarábajú prokurátori, policajti a sudcovia. Tieto porovnania slúžia vzhľadom na niektoré dátové obmedzenia, na pomenovanie trendov budú predmetom hlbšej analýzy jednotlivých profesií,“ vyplýva z Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe.

Priemerná mzda vo verejnom sektore je v EÚ 1,19-násobok priemerného príjmu,
na Slovensku 1,07-násobok.

Štát si však cení vysokoškolsky vzdelaných ľudí menej ako súkromné spoločnosti. Upozornil na to Útvar hodnoty za peniaze. „Zamestnanci verejného sektora zarábajú v priemere o 7 % viac oproti priemeru celého súkromného sektora, v krajinách EÚ je to v priemere 19 %. Hlavným dôvodom rozdielu sú nízke platy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov štátu, ktorí v priemere zarobia o šestinu menej ako rovnako vzdelaní zamestnanci v súkromnom sektore,“ hovorí.

„Z medzinárodného pohľadu zaostávajú najviac platy učiteľov v regionálnom školstve, ktorí zarobia len 64 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných, vo vyspelých krajinách vrátane EÚ to je viac ako 90 %,“ vyplýva zo správy.

Práve učitelia najzásadnejšie pociťujú nedostatočné odmeňovanie vysokoškolsky vzdelaných ľudí zo strany štátu. Práve oni majú v odmeňovaní najvýraznejší deficit. „Úprava miezd na priemer krajín EÚ a OECD pre porovnané skupiny zamestnancov by stála ročne takmer miliardu eur, 70 % by tvorili mzdy učiteľov,“ uvádza sa v správe.

To, že verejný sektor nie je schopný adekvátne zaplatiť vysokoškolsky vzdelaných ľudí, samozrejme, znamená, že najkvalitnejší vysokokvalifikovaní pracovníci o verejný sektor záujem nemajú, a štát musí vysoko odborné služby objednávať. „Výrazne menej ako v súkromnom sektore, o 20 až 40 %, zarábajú zamestnanci profesií s vysokými príjmami, najmä právnici, pracovníci v oblasti financií či IT. Nízke mzdy v drahých profesiách môžu viesť k ich nízkej kvalite alebo k potrebe zabezpečiť služby dodávateľsky,“ hovorí správa.

Mzdy vo verejnom sektore jednoducho nerastú dostatočne rýchlo. „Verejný sektor je finančne neatraktívny pre zamestnancov počas väčšiny produktívneho veku. Mzdy mladých zamestnancov zaostávajú menej, následne však rastú pomalšie ako v súkromnom sektore,“ informuje Útvar hodnoty za peniaze