Foto: Shutterstock

Priveľa nízkych pokút

Úrad je bez vedenia už od apríla 2020. Nového predsedu sa nepodarilo zvoliť ani v roku 2022. Okrem predsedu mu však chýbajú aj kvalifikovaní zamestnanci. V roku 2021 operoval so zníženým rozpočtom 1,7 milióna eur a zamestnával 45 pracovníkov. Uložil dokopy 53 pokút v priemernej výške takmer 2 100 eur, spolu za približne 110-tisíc eur. Pre porovnanie s rokom 2025, teda pred prijatím GDPR, úrad síce vydá dvakrát viac pokút, no vyberie na nich len 27 % z predchádzajúcej sumy.

„S príchodom GDPR sme očakávali opačný vývoj. Úrad nepotrebuje vydávať desiatky rozhodnutí a bezvýznamných pokút ročne. Potrebuje sa strategicky zamerať na veľkých hráčov a služby s vplyvom na širokú verejnosť, ktoré najviac porušujú pravidlá ochrany osobných údajov. Úrad by tak mal udeľovať menšie množstvo pokút, no natoľko vysokých, aby boli dostatočne odstrašujúce,“ myslí si odborník na ochranu osobných údajov Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal, ktorá správu o ochrane osobných údajov pripravila.

Pre ilustráciu, francúzsky úrad CNIL vybral v roku 2021 iba 18 pokút v celkovej výške 214 miliónov eur. „Nejde však len o výšku pokút, ale aj o to, čo pokutujeme. Rozhodnutia by mali jasne ukazovať, že GDPR nie je byrokratickou prekážkou, ale predpisom, ktorý chráni každého jedného z nás,“ zdôrazňuje odborník.

Rozviazanie rúk telemarketérom

Rok uplynul od nadobudnutia účinnosti nového zákona o elektronických komunikáciách, pričom na jeho základe boli počas minulého roka prijaté viaceré vyhlášky Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR. Ide preto o hlavnú legislatívnu udalosť uplynulých dvoch rokov.

Zákon priniesol výraznú zmenu v regulácii nevyžiadanej komunikácie, ktorú podstatne uvoľnil, a to najmä vo vzťahu k telemarketingu. Nie všetky ustanovenia predmetného zákona sú však podľa odborníkov zlučiteľné s režimom podľa GDPR.