Slovenský priemysel sa pomaly zotavuje z polovodičovej krízy. Problémy má stavebníctvo

Foto: Unsplash

Automobilový priemysel nedostatok čipov „nepoložil“

„V porovnaní s májom sa produkcia slovenského priemyslu zvýšila o 3,0 % práve vďaka čiastočnému zotaveniu sa automobilového priemyslu, ale aj pokračujúcemu popandemickému rastu väčšiny ostatných odvetví priemyslu,“ konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Podľa jeho slov väčšina odvetví slovenského priemyslu v júni 2021 zaznamenala nárast produkcie. Tá sa znížila len v rafinérskom a farmaceutickom priemysle, ktoré zaznamenali aj medziročný pokles produkcie. Produkcia medzimesačne jemne poklesla tiež v textilnom, nábytkárskom a strojárskom priemysle. Tie si však stále udržali svoj medziročný nárast, výroba strojov dokonca až o 23,5 %.

Kľúčovú rolu v slovenskej ekonomike zohráva automobilový priemysel. „Napriek prebiehajúcim problémom s čipmi, ktoré dopadajú predovšetkým na automobilový priemysel či výrobu elektroniky, darilo sa obom týmto odvetviam a vyzerá to tak, že aspoň v júni nedostatok čipov nepredstavoval výraznejší problém. Je pozitívnou správou, že automobilky dokázali nájsť cestu pre zaobstaranie polovodičov,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Stavebníctvo zápasí s nedostatkom na strane ponuky

Na rozdiel od niektorých iných odvetví priemyslu, zatiaľ sa nepodarilo zvrátiť negatívny trend v stavebníctve. Jeho produkcia sa znížila až o 6,5 % a v medziročnom porovnaní sa dynamika rastu zmiernila zo 4,4 % na 3,0 %, keď ho v čiernych číslach udržala len nízka porovnávacia základňa z minulého pandemického roka.

„Predpokladáme, že aktuálne problémy stavebníctva sa nenachádzajú ani tak v nedostatočnom dopyte, ako skôr v nedostatku stavebného materiálu či v rastúcej cene materiálov. V júni sa znížila produkcia v oboch častiach domáceho stavebníctva – vo výstavbe budov aj infraštruktúry,“ hovorí Ľ. Koršňák.

Stavebníctvo v najbližších mesiacoch podľa neho bude zápasiť najmä s nedostatkom materiálu a pracovnej sily, či zvýrazňujúcim sa cenovým tlakom, ktoré sa prejavujú zvlášť citeľne práve pri stavebných komponentoch (železo, oceľ, plasty, drevo).

„Problémy na strane nízkej ponuky bytov síce môžu generovať novú výstavbu, väčšina developerov však najskôr bude vyčkávať na zmenu stavebného zákona a previs dopytu nad ponukou na trhu bude naďalej tlačiť skôr na ceny rezidenčných nehnuteľností,“ uviedol ďalej.   

Výhľad do budúcnosti 

„Lepšia pandemická situácia v Európe podporená očkovaním pomáha zdvíhať európsky dopyt. Na druhej strane, nové mutácie vírusu či slabšia úroveň zaočkovanosti v niektorých krajinách (najmä regiónu strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska), môžu zvýrazniť jesennú vlnu pandémie a opäť tak pribrzdiť zotavovanie európskeho priemyslu,“ myslí si Ľ. Koršňák.

Už druhá vlna pandémie však podľa neho ukázala, že priemysel sa so šírením koronavírusu pomerne dobre vyrovnal a ani prísne protipandemické opatrenia nemusia viesť k jeho významnému poklesu.

Vývoj v priemysle vo všeobecnosti pokračuje v pozitívnom trende. „Vysoké aktívne saldá zahraničného obchodu v druhom štvrťroku tohto roku tiež indikujú pozitívny príspevok zahraničného dopytu do rastu HDP. Pre ďalšie mesiace bude rozhodujúca situácia spojená s nedostatkom polovodičov a jej ďalší vývoj, ako aj rozsah a sila tretej vlny pandémie koronavírusu – a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí,“ uzatvára M. Horňák.

Podľa neho ak sa podarí udržať výrobu a zároveň tretia vlna nenaruší odberateľské trhy, priemyselná produkcia môže dosahovať dobrú výkonnosť aj v nasledujúcich mesiacoch. Pravdepodobne to však už bude nižších číslach, pretože vplyv nízkej bázy porovnávania sa s pandemickým rokom postupne vyprchá.