Slovenský agrorezort prežíva zlý rok

Foto: Shutterstock

Poľnohospodári na Slovensku prežívajú ťažký rok. „Tohtoročná úroda na Slovensku bude nepochybne negatívne ovplyvnená suchom, ktoré bolo v niektorých regiónoch najhoršie za posledných 35 rokov. Zároveň ceny komodít na svetových burzách neustále klesajú, keďže úrody v kľúčových regiónoch boli dobré a niektoré globálne hrozby, ktoré v posledných rokoch tlačili ceny nahor, ustúpili. A poľnohospodárov dobiehajú aj dlhoročné problémy. V priemere to pre slovenských poľnohospodárov rozhodne nebude dobrý rok,“ konštatuje Martin Procházka, Head of Risk Underwriting Coface pre Slovenskú republiku a Česko. Nadnárodná spoločnosť Coface je globálnym lídrom v poistení firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Dopady klímy, ale aj rusko-ukrajinského konfliktu našim poľnohospodárom viac ublížili, ako pomohli. Najmä ak zoberieme fakt, že ceny komodít naše problémy nekopírujú, naopak, idú proti nim. Ako však konštatuje Martin Procházka, slovenských poľnohospodárov a celý agrosektor, dobiehajú aj dlhoročné problémy, ktoré nás robia nekonkurencieschopnými aj voči našim partnerom z V4.

Agrosektor starne

„Slovenskí poľnohospodári starnú, tento sektor nepriťahuje mladých ľudí a v oblasti technológií zaostáva za ostatnými členskými štátmi EÚ,“ upozorňuje Martin Procházka. Ako dodáva, podstatnú časť ich príjmov tvoria dotácie EÚ a národné dotácie, väčšina poľnohospodárov predáva komodity namiesto potravín, chýba pridaná hodnota zo spracovania na strane fariem a ani slovenský potravinársky priemysel nie je silný. „Slovenskí poľnohospodári sú preto v dodávateľských reťazcoch vo veľmi slabom postavení,“ podotýka.

Rozdeľovanie dotácií, ktoré je oveľa prístupnejšie pre veľké podniky ako pre malé podniky, tiež dáva podľa neho podnet na zamyslenie. „Malé podniky majú ťažkosti vyrovnať sa s byrokratickými požiadavkami, ktoré to so sebou prináša,“ vysvetľuje Martin Procházka.

Zaostávame aj za V4

Slovenský agrosektor však stráca dych aj v porovnaní s partnermi z V4. Je pravda, e podobne ako v Českej republike, aj slovenský poľnohospodársky sektor bol v minulosti silne ovplyvnený kolektivizáciou. V dôsledku toho vznikli veľké podniky, ktoré zvyčajne obhospodarujú prenajatú pôdu patriacu roztriešteným vlastníkom. Poľsko neprešlo kolektivizáciou v takom rozsahu, a preto sa tam zachoval vzťah medzi vlastníkom a pôdou. „Priemerná poľská farma má rozlohu 11 hektárov, v porovnaní s 80 hektármi na Slovensku a až 130 hektármi v Českej republike. Napriek tomu sa poľským poľnohospodárom darí produkovať viac lacnejších potravín,“ upozorňuje Martin Procházka Zatiaľ čo české a slovenské farmy sa zameriavajú na komodity, poľskí poľnohospodári podľa neho chovajú oveľa viac hospodárskych zvierat a produkujú vlastné potraviny, a miestny spracovateľský sektor je schopný spolupracovať s veľkým počtom malých poľnohospodárov. „Maďarsko je tiež bližšie k poľskému modelu ako k československému,“ dodáva Martin Procházka.

Platobná neschopnosť narastá, ale...

Platobná morálka poľnohospodárskeho sektora na Slovensku nie je podľa odborníka Coface oslnivá. Vzhľadom na to, že dotácie tvoria veľkú časť príjmov a ich rozdeľovanie v posledných rokoch zadrhávalo, počet platobných incidentov výrazne narástol. „Na druhej strane je miera splácania týchto oneskorených platieb takmer 100 %. Počet bankrotov poľnohospodárskych podnikov počítame v jednotkách za rok a príčina sa zvyčajne nachádza inde ako v samotnom podnikaní,“ konštatuje odborník Coface. Bohužiaľ, celý sektor má relatívne nízku produktivitu a pridanú hodnotu a potrebuje modernizáciu a inovácie. „Takéto inovácie však zvyčajne poháňajú mladí ľudia, ktorí sa do tohto sektora nehrnú. Začatie podnikania v poľnohospodárstve je ťažké a získanie pôdy je náročné,“ podotýka Martin Procházka. Rigídnosť trhu s pôdou je podľa neho veľkou prekážkou. „V tomto prípade vysoká miera stability znamená až nezdravé zakonzervovanie,“ upozorňuje.