Slovenskú ekonomiku čaká ešte väčší prepad. Oživenie by malo prísť až v treťom kvartáli tohto roku

Redakcia FinReport 6.6.2020 Poslať

Negatívne dopady na ekonomiku spôsobené pandémiou nového koronavírusu Slovensko pocíti aj v druhom štvrťroku tohto roku. Slovenský HDP zatiaľ medziročne klesol o 3,7 %. Mierne oživenie by mohlo prísť v treťom kvartáli, situácia však výrazne závisí na vývoji pandémie vo svete.

Foto: shutterstock

Slovenskú ekonomiku viditeľne ovplyvnila pandémia ochorenia nového koronavírusu, keďže HDP medziročne klesol o 3,7 %. Za prvý štvrťrok išlo o medzikvartálny pokles o 5,2 %. Slovenská sporiteľňa v svojej analýze uviedla, že Slovensko je jednou nohou v recesii.

Prepad HDP ovplyvnil nízky vývoz

Prepad HDP ovplyvnil najmä odstavený automobilový priemysel spolu s poklesom vo viacerých častiach odvetvia služieb. Keďže je Slovensko malou otvorenou ekonomikou, je vysoko závislá na dopyte a vývoze do okolitých štátov. Export do zahraničia sa v dôsledku pandémie COVID-19 výrazne znížil, čoho výsledkom bol aj prepad čistých vývozov. Hlavne ten sa prejavil v negatívnych číslach medziročného rastu HDP.

Podľa štatistiky VÚB banky pokles HDP bol zapríčinený aj prepadmi v ďalších exportne orientovaných priemyselných odvetviach. Prepad v stavebníctve až o 25,2%, v obchode o 3,3%, finančných službách až o 42,1% a umení, zábave a rekreácii o 6,8%. Ziskovosť súkromných firiem klesla až o 63,4%.

Spotreby domácností stále rastú, aj keď medziročne pomalším tempom 1 %. Rast sa však stále drží v kladných číslach. Z analýz vyplýva, že karanténne opatrenia ako napríklad zavreté obchody tak ekonomiku brzdili oveľa menej ako spomínaný prepad vývozu a investícií.

Nezamestnanosť môže vzrásť až na 9,5 %

Pandémia zasiahla aj zamestnanosť. Tá zaznamenala medziročný pokles o 1,4 % a miera nezamestnanosti sa zvýšila na 6 %, čím sa dostala na blízku hodnotu z konca roka 2017. Pričom na konci roka 2019 bola na Slovensku nezamestnanosť na úrovni historického minima 5,6 %. Výsledky prieskumu VÚB banky ukazujú, že najviac pracovníkov ubudlo v odvetviach dopravy a skladovania, ubytovania a stravovania, a v zdravotníctve a sociálnej pomoci.

Výhľady do budúcna na trhu práce nie sú príliš optimistické. Ekonomická analýza SLSP predpovedá celkovo vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou. Tá sa môže sa vyšplhať v priemere až na 9,5 %. Negatívne vplyvy pandémie by mohla zmierniť vhodná a rýchla fiškálna politika.

Tempo rastu nominálnych miezd spomalilo menej, ako sa očakávalo. Relatívne dobré výsledky sú odrazom rastu minimálnej mzdy a zvyšovania miezd vo verejnom sektore, ktoré prebiehalo na začiatku tohto roka. Nominálne mzdy medziročne vzrástli o 6,2 %.

Oživenie ekonomiky by mohlo prísť už v treťom kvartáli

Pokles slovenského ekonomického rastu v tomto roku podľa analýzy Slovenskej sporiteľne treba očakávať v blízkosti 7,5 %, s následným oživením na 7,1 % v roku 2021.

Ekonomická analýza Slovenskej sporiteľne počíta so zhoršením ekonomickej situácie v druhom kvartáli tohto roka ako viditeľnými následkami pandémie na ekonomiku. Vo veľkej miere oživenie ekonomiky v treťom kvartáli tohto roka závisí od postupného otvárania ekonomiky a formy uzdravenia hospodárskeho rastu.

Ekonomika Európskej únie sa prepadla o 2,6 %

Pre porovnanie podľa predbežných údajov, ktoré zverejnil Eurostat, sa ekonomika EÚ v prvom štvrťroku v priemere medziročne prepadla o 2,6 %. Ekonomika eurozóny o 3,2 %.

Najvýraznejší pokles HDP z krajín EÚ zaznamenali krajiny s ťažším priebehom pandémie ako Taliansko, Francúzsko, Španielsko, a to medziročný prepad o 3% až 5%.

Významné poklesy však zaznamenali aj viaceré krajiny, kde mal priebeh pandémie nateraz miernejší priebeh, avšak krajiny pomerne rýchlo reagovali prijímaním preventívnych opatrení. Medzi nimi je Slovensko, Česko, či čiastočne Nemecko a Rakúsko s poklesom o 2% až 4%. Zaujímavé je, že nie všetky krajiny však už v prvom štvrťroku zaznamenali medziročný prepad HDP.