Stála prevádzkareň bude problém

Novela zákona o dani z príjmov hovorí o tom, že poskytovatelia služieb prostredníctvom digitálnych platforiem musia zaregistrovať stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky. „Operátorom zahraničných digitálnych platforiem sprostredkujúcim služby prepravy a ubytovania v Slovenskej republike vzniká povinnosť registrovať stálu prevádzkareň. Stálu prevádzkareň je potrebné zaregistrovať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, teda do konca februára 2018, ak boli služby sprostredkovania opakovane poskytnuté v januári 2018,“ upozorňuje finančná správa.

Ak finančná správa zistí, že digitálna platforma si svoju povinnosť nesplnila, zašle konkrétnemu subjektu výzvu, aby v určenej lehote prevádzkareň otvorila. Po uplynutí lehoty sa začne proces registrácie z úradnej moci. Za nesplnenie registračnej povinnosti v stanovenej lehote čaká konkrétny subjekt pokuta vo výške od 60 do 20-tisíc eur.

„Ak zahraničná digitálna platforma nezaregistruje na Slovensku stálu prevádzkareň, povinnosti sa prenášajú na poskytovateľov služieb, ktorí musia platiť zrážkovú daň.“

Digitálne platformy na túto svoju novú povinnosť zatiaľ v podstate nereagujú. V polovici marca stále prevádzkarne na Slovensku takmer neexistovali. „Zatiaľ finančná správa zaregistrovala jedného prevádzkovateľa digitálnej platformy. Zároveň finančná správa identifikovala niekoľko prevádzkovateľov digitálnych platforiem, voči ktorým v uplynulých dňoch začala proces registrácie z úradnej moci, ktorý sa začína zaslaním výzvy na splnenie registračnej povinnosti v súlade s daňovým poriadkom. Tomu predchádzalo miestne zisťovanie u našich daňovníkov – poskytovateľov ubytovacích služieb, ktorí využívajú digitálne platformy na sprostredkovanie svojich služieb z dôvodu overenia splnenia zákonných podmienok na registráciu,“ informovala Ivana Skokanová, hovorkyňa finančnej správy. 

Kým digitálne platformy fungujú v režime bez stálej prevádzkarne, uplatňuje sa zrážková daň, ktorú platia napríklad vodiči alebo poskytovatelia ubytovacích služieb. Daňová povinnosť teda automaticky prechádza na poskytovateľov služieb. „V prípade, že poskytovateľ služieb, ktorým je zahraničná spoločnosť, takúto stálu prevádzkareň nezaregistruje, uplatní sa režim takzvanej zrážkovej dane. To znamená, že z poplatku, ktorý podnikateľ odvedie zahraničnej spoločnosti za používanie jej platformy, mu bude zrazená 19 % alebo 35 % zrážková daň v závislosti od sídla skutočného príjemcu platby. V prípade prepravných služieb bude mať teda povinnosť zraziť a odviesť daň konkrétny vodič a pri ubytovacích službách konkrétne ubytovacie zariadenie, ktoré využíva služby zahraničných portálov, ktoré si na Slovensku nezaregistrujú stálu prevádzkareň,“ uvádza finančná správa.

Daniari však hovoria, že konkrétnych poskytovateľov zaťažovať nemienia. „V žiadnom prípade nechceme, aby sa daňová povinnosť preniesla na tuzemských podnikateľov. Podnikli sme preto viaceré kroky na to, aby sme prevádzkovateľov digitálnych platforiem upozornili na ich povinnosti,“ informoval prezident finančnej správy, František Imrecze. 

„Zdanenie digitálnych platforiem môže podľa daňových poradcov naraziť na pravidlá o zamedzení dvojitému zdaneniu. MF SR nesúhlasí.“

Rezort financií deklaruje, že týmto spôsobom bojuje proti prúdeniu ziskov zo Slovenska do zahraničia. „Chceme zabrániť odlivu ziskov mimo Slovenska. Slovensko je jednou z prvých krajín, ktorá pristúpila k riešeniu zdaňovania tejto modernej formy podnikania,“ povedal minister financií Peter Kažimír. Podľa MF SR majú tieto opatrenia tiež za cieľ zaistiť spravodlivé podnikateľské prostredie. 

Zdaňovanie platforiem vyvolalo spor

Finančná správa upozorňuje na to, že povinnosť založiť stálu prevádzkareň vzniká bez ohľadu na to, či sú konkrétne subjekty zo štátov, s ktorými Slovenská republika uzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo zo štátov, s ktorými Slovenská republika takúto zmluvu uzatvorenú nemá.

Slovenská komora daňových poradcov (SK DP) s takýmto výkladom zákona nesúhlasí. „Slovenská komora daňových poradcov považuje však takýto výklad v rozpore so zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorým dochádza k porušeniu zásady, že medzinárodná zmluva má prednosť pred zákonom. Podobnú situáciu už riešil aj Súdny dvor EÚ pri spore medzi Nemeckom a Rakúskom. Súd skonštatoval, že definície pojmov v národnej legislatíve nie sú rozhodujúce pre interpretáciu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia,“ skonštatovala Miriam Galandová zo Slovenskej komory daňových poradcov. 

Podľa SK DP sa Slovensko uplatňovaním novej legislatívy o zdaňovaní digitálnych platforiem vystavuje hrozbe súdnych sporov. SK DP má tiež výhrady k tomu, že daňová povinnosť sa automaticky presúva na poskytovateľov služieb. „Slovenská komora daňových poradcov navrhuje, aby stále prevádzkarne zahraničných digitálnych platforiem boli registrované spätne k 1. januáru 2018, a to aj v prípade, ak budú registrované z úradnej moci. Takýto postup pomôže slovenským podnikateľom „zbaviť“ sa povinnosti zrážať daň z platieb za sprostredkovanie,“ hovorí Galandová.

Ministerstvo financií však kritiku odmieta. „MF SR nesúhlasí s názorom Slovenskej komory daňových poradcov ohľadne rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v spore medzi Nemeckom a Rakúskom nevykladal právo Európskej únie, ale rozhodoval tento spor na základe osobitného znenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi týmito dvoma štátmi. Slovenská republika neuzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá by obsahovala obdobné splnomocnenie pre Súdny dvor EÚ, ako to bolo v spomenutom prípade. Preto si myslíme, že všetky subjekty, ktoré nemajú na území SR sídlo a poskytujú tu opakovane svoje služby prostredníctvom digitálnych platforiem, majú povinnosť vytvorenia stálej prevádzkarne,“ uvádza rezort.

„Rovnako nesúhlasíme s názorom SKDP týkajúceho sa možnosti spätnej registrácie stálych prevádzkarní zahraničných digitálnych platforiem, keďže registrácia z úradnej moci vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o registrácii,“ uzatvára ministerstvo.