Hľadaj

Slovensko zaostáva v obnoviteľných zdrojoch energie

Publikované:  Ekonomika Poslať

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) dominovali v roku 2023 v Európskej únii pri výrobe takzvanej zelenej elektrickej energie s podielom takmer 45 %. Podľa predbežných údajov Eurostatu prekonali jadro aj fosílne palivá. Na Slovensku tento trend zatiaľ nie je aktuálny, pretože podiel obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny predstavoval vlani len 23,2 %. V našom článku sme sa pozreli na to, do akej miery sa obnoviteľné zdroje energie využívajú pri výrobe elektriny popri jadre a fosílnych palivách, akú rolu hrá výroba energie z odpadu, ako je na tom Slovensko v porovnaní s EÚ a aký je náš potenciál vo využívaní OZE.

Obnoviteľné zdroje energie - fotovoltika, bimasy, geotermálna, slnečná a veterná energia

Foto: Shutterstock

V centre záujmu sú obnoviteľné zdroje energií

Vojna na Ukrajine zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie. Cieľ pre rok 2030, ktorý je súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55, stanovuje minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na úrovni 42,5 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.

Obnoviteľné zdroje energií (OZE) je nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí. Ide napríklad o vodnú, veternú, slnečnú a geotermálnu energiu, ale aj o energiu z biomasy či bioplynu.

92026

OZE sú teda alternatívou k fosílnym palivám, ktorá prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, diverzifikácii dodávok energie a obmedzovaniu závislosti od trhov s fosílnymi palivami, najmä s ropou a plynom. Spolu s prírodnými zdrojmi OZE sa v štatistikách uvádza a do výpočtov zahŕňa aj nerecyklovateľný odpad. Odpad je tak považovaný za čiastočný obnoviteľný zdroj energie.

Obnoviteľné zdroje v EÚ hrajú prím

Eurostat na konci prvého polroka 2024 upozornil na údaje o využívaní obnoviteľných zdrojov energie, jadra či fosílnych palív pri výrobe elektriny v EÚ za rok 2023. Zelená elektrina historicky po prvýkrát dominovala s podielom 44,7 %, a za sebou nechala elektrinu z atómových elektrární (22,8 %) či z fosílnych palív (35,2 %).

Slovensko vo využívaní OZE za Úniou zaostáva. Podľa údajov SAPI v Slovenskej republike dominovali v roku 2023 v oblasti výroby elektriny predovšetkým jadrové zdroje s podielom 62,1 %, nasledovali obnoviteľné zdroje (23,2 %) a fosílne palivá (14,7 %).

Spomedzi obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny dominujú vodná energia (s podielom 71 %), fotovoltika (23 %) a bioenergia vrátane bioplynu (6 %). Veternej energie máme na Slovensku inštalovanej aktuálne iba 3 MW. Geotermálnu energiu na Slovensku výrobu elektriny nevyužívame vôbec.

„V sektore fotovoltiky sme v roku 2023 zaznamenali pomerne výrazný nárast inštalovanej kapacity, ktorý je spôsobený predovšetkým záujmom zo strany firiem, ktoré motivuje potreba energetickej transformácie. V tragickom stave je však veterná energetika, kde nám už 20 rokov nepribudla žiadna nová veterná elektráreň. Geotermálna energia sa zatiaľ na výrobu elektriny nevyužíva, a to napriek slušnému potenciálu a záujmu investorov,“ skonštatoval riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Potenciál zelenej energie je vyšší, ako jej súčasné využívanie

Na ceste k uhlíkovej neutralite pri znižovaní emisií by sme mali v roku 2030 mať inštalovaných takmer 9-tisíc MW zdrojov OZE. V súčasnosti máme len 40 % z týchto zdrojov. V analýze SAPI sú porovnané plány a scenáre rozvoja všetkých relevantných typov obnoviteľných zdrojov energie.

87794

Sú v nej sledované a porovnané ciele v aktualizovanej verzii Národného energetického a klimatického plánu (NECP) z augusta 2023, odhadovaný vývoj trhu na základe doterajších dát a rovnako aj ciele, ktoré je potrebné naplniť pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Analýza tak prináša zaujímavé údaje o potenciáli, respektíve nevyhnutnosti inštalovaného výkonu jednotlivých technológií OZE do roku 2030, ak chce Slovensko byť na ceste k uhlíkovej neutralite v roku 2050.

Kým sa v roku 2023 vyrábala na Slovensku elektrina celkovo na úrovni 3,6-tisíc MW zo zdrojov OZE, v roku 2030 by už mohlo ísť o takmer 9-tisíc MW. Pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050 bude potrebné mať až 25,8-tisíc inštalovaných MW zdrojov elektriny z OZE. Aby sme dokázali naplniť klimatické ciele, mali by sme pridať najmä v rozvoji veterných elektrární a fotovoltiky. U týchto zdrojov bude potrebné niekoľkonásobné navýšenie kapacity oproti súčasnému stavu. Pozornosť by sa však mala venovať aj väčšiemu využívaniu geotermálnej energie.

Čo bráni Slovensku rýchlejšie napĺňať ambície pri využívaní OZE?

Pri realizácii projektov zameraných na OZE nie je ani tak problémom nedostatok finančných zdrojov (či už súkromných, alebo verejných), ale systémové bariéry. Preto odborníci v tejto oblasti apelujú na potrebu odstrániť bariéry rozvoja a zrýchliť zapájanie nových obnoviteľných zdrojov. Tomu by mali pomôcť predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie povoľovacích konaní, úprava zastaranej legislatívy, funkčné podporné mechanizmy a programové výzvy či implementácia ďalších nástrojov na podporu OZE pripravené pre členské krajiny EÚ. Slovensku však chýba pri ich aplikácii pružnosť. Aj v dôsledku toho rozvoj OZE u nás stagnuje.

Geotermálnu energiu na výrobu elektriny zatiaľ nevyužívame

Jedným z OZE, ktorý na Slovensku nedokážeme naplno využiť, je geotermálna energia, tzv. energia zo zeme. Energetický potenciál geotermálnych vôd bol na Slovensku stanovený na 6 716 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 1 %, a aj to iba na výrobu tepla.

Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v niektorých prípadoch aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v Galante či vo Veľkom Mederi), ale aj elektrickej energie,“ vysvetľuje odborník na geotermálnu energiu a projektový manažér PW Energy Michal Mašek. Slovensko má podľa dát SAPI potenciál vyrábať 31 MW elektrickej energie z geotermálnej energie v roku 2030 a 300 MW v roku 2050.

Aké sú výhody geotermálnej energie?

  • Geotermálna energia je k dispozícii 24 hodín denne bez výrazných výkyvov – je to tzv. base load (základný zdroj).
  • Považuje sa za jeden z najspoľahlivejších zdrojov z pohľadu elektrizačnej sústavy, ako aj dodávok energie.
  • Energia zo zeme je zároveň ohľaduplná k životnému prostrediu.
  • Vyznačuje sa minimálnymi prevádzkovými nákladmi.
  • Ide nielen o miestny, bezpečný a čistý zdroj, ale aj o cenovo dlhodobo stabilný energetický zdroj, ktorý nie je závislý od vývoja na komoditných trhoch či geopolitického vývoja.
  • Realizácia projektu geotermálnej elektrárne či výhrevne prináša benefity pre obyvateľov a vytvára podmienky na celkový ekonomický rast regiónu.
  • Prispieva k zvýšeniu energetickej bezpečnosti krajiny.

Z nerecyklovateľného odpadu by mohlo byť teplo

Ďalšou z možností, ako diverzifikovať energetický mix a odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Jedno priemerne veľké ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Takéto zariadenie dokáže ročne vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností.

87977

Miera skládkovania v roku 2023 dosiahla 39 %, čomu zodpovedalo viac ako 1 milión ton komunálneho odpadu. Iba približne 8 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach ZEVO.

„Nerecyklovateľný komunálny odpad je jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku však ním plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho energetického zdroja.

Výhody energie z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ, ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec.

Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov ZOP, by celkové množstvo nerecyklovateľného odpadu (najmä komunálneho, ale i priemyselného) vhodného na energetické zhodnotenie mohlo v roku 2035 predstavovať minimálne 1,25 milióna ton. Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú však pre potreby krajiny nepostačujúce. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja,“ dodáva J. Chovanec.

logo
📬 Prihláste sa na odber newslettera
Prečítajte si tiež:
17.8.2026 Patrik Lahuta

Prehľad týždňa 10. - 16. august: Rekordy padajú, najdrahšie peniaze pre Ameriku a Anthropic na burze?

Akcie pokračujú v raste a S&P 500 opäť prepisuje historické maximá. Zároveň však zdražuje financovanie vlád, rastie cena dlhodobého ...

17.8.2026 Redakcia FinReport

Práca sa mení rýchlejšie, než si myslíme. Ktoré profesie prežijú nástup AI?

Umelá inteligencia už nie je experimentom technologických firiem. Dostáva sa do kancelárií, bánk, obchodov, nemocníc aj výrobných hál. ...

16.8.2026 Redakcia FinReport

Európska komisia začala konzultáciu k preskúmaniu rozsahu opatrení EÚ na oceľ

Európska komisia začala cielenú verejnú konzultáciu k prvému preskúmaniu produktového rozsahu nariadenia EÚ 2026/1384 o opatreniach na ...

15.8.2026 Redakcia FinReport

Zákon o AI smeruje do ďalšej fázy

Bezpečná umelá inteligencia potrebuje jasné pravidlá a Slovensko ich teraz posúva do praxe. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a ...

14.8.2026 Finančná správa

2 % z dane: Finančná správa spracovala už 1,2 milióna poukázaní

Finančná správa doteraz za zdaňovacie obdobie 2025 eviduje celkovo 1,23 milióna vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane. Daňovníci ...

14.8.2026 Eva Sadovská

8 rád, ako nenaletieť podvodníkom a investovať so spoľahlivým partnerom

Záujem Slovákov o investovanie v posledných rokoch rastie. Spolu s ním však pribúda aj počet investičných podvodov, ktoré sú čoraz ...

14.8.2026 Redakcia FinReport

MoneyFest 2026 ukáže, kam sa posúva finančné poradenstvo. Tretí ročník prinesie reguláciu, investície aj prax z poisťovníctva

Čo dnes najviac mení prácu finančného sprostredkovateľa? Nové pravidlá, digitálne investičné platformy, tlak na cenu poistenia, ...

13.8.2026 Redakcia FinReport

Európa starne. Kto bude o 20 rokov platiť naše dôchodky?

Európa má čoraz menej mladých ľudí a čoraz viac seniorov. Nejde pritom iba o demografický problém. Starnutie populácie bude meniť ...

13.8.2026 Redakcia FinReport

Menia sa podmienky registrácie do dočasného útočiska pre mužov z Ukrajiny

V Úradnom vestníku Európskej únie bolo 4. augusta 2026 uverejnené Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ), ktorým sa predlžuje dočasná ochrana a ...

12.8.2026 Laura Lišková

Dáta sú nová ropa. Prečo firmy platia miliardy za informácie o ľuďoch

Umelá inteligencia potrebuje čipy a elektrinu, no bez kvalitných dát by nedokázala fungovať. Práve preto sa dáta stávajú jedným z ...

11.8.2026 Redakcia FinReport

Koniec lacných peňazí? Prečo sa svet možno vracia do éry vyšších úrokov

Obdobie extrémne lacných úverov, ktoré trvalo viac než desať rokov, sa možno definitívne skončilo. Centrálne banky síce po inflačnom ...

10.8.2026 Redakcia FinReport

AI už nepotrebuje len čipy. Potrebuje elektrinu. A tá sa stáva novým úzkym hrdlom ekonomiky

Umelá inteligencia mení nielen technologický sektor, ale aj energetiku. Dátové centrá spotrebúvajú stále viac elektriny a ich rozširovanie ...

10.8.2026 Patrik Lahuta

Prehľad týždňa 3. - 9. august 2026: AI sa mení na najväčší projekt histórie, Musk nemá dobré obdobie a svetu chýba meď

Akciové trhy sa po letnom zaváhaní vracajú na rekordy, zatiaľ čo umelá inteligencia rozbieha investičný boom, aký svet ešte nezažil. Big ...

8.8.2026 Redakcia FinReport

Svet sa zadlžuje. Kto zaplatí účet za rekordné dlhy?

Štáty míňajú viac, než dokážu vybrať na daniach. Verejný dlh rastie, úroky ukrajujú čoraz väčšiu časť rozpočtov a vlády zároveň ...

7.8.2026 Ondrej Greguš

Analýza XTB: Ako konflikt v Hormuze predražuje náš každodenný život, hoci prebieha tisíce kilometrov od nás

Keď sa hovorí o ekonomických dôsledkoch vojen, väčšina ľudí si predstaví rast cien ropy, zemného plynu alebo pohonných hmôt. ...

7.8.2026 Redakcia FinReport

Kupónová privatizácia po 35 rokoch: z kľúčových podnikov vymizli drobní akcionári

Strategicky významné podniky, ktoré sa v júli 1991 dostali do prvej vlny kupónovej privatizácie vo vtedajšom Československu, dnes spája ...

3.8.2026 Patrik Lahuta

Prehľad týždňa 27. júl - 2. august: Čínska technológia vystrašila Západ, Apple opäť kraľuje a Big Tech na scéne

Finančné trhy zažili ďalší turbulentný týždeň. Investormi otriasli správy z Číny, ktoré vyvolali výpredaj polovodičových akcií, no ...

18.8.2026 Redakcia FinReport

Súťaž - ideálna poisťovňa roka 2025!

Chceli by ste si v roku 2025 oddýchnuť na zaslúženej dovolenke podľa vlastného výberu a ešte k tomu úplne zadarmo? Teraz máte skvelú príležitosť! ...

August

 
P
U
S
Š
P
S
N
31. týždeň
1.
Sobota (01.08.2026)
Božidara,
2.
Nedeľa (02.08.2026)
Gustáv,
33. týždeň
11.
Utorok (11.08.2026)
Zuzana,
14.
Piatok (14.08.2026)
Mojmír,
16.
Nedeľa (16.08.2026)
Leonard,
34. týždeň
35. týždeň
24.
Pondelok (24.08.2026)
Bartolomej,
25.
Utorok (25.08.2026)
Ľudovít,
26.
Streda (26.08.2026)
Samuel,
27.
Štvrtok (27.08.2026)
Silvia,
28.
Piatok (28.08.2026)
Augustín,
30.
Nedeľa (30.08.2026)
Ružena,
36. týždeň
31.
Pondelok (31.08.2026)
Nora,
Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay