Foto: Shutterstock

V centre záujmu sú obnoviteľné zdroje energií

Vojna na Ukrajine zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie. Cieľ pre rok 2030, ktorý je súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55, stanovuje minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii na úrovni 42,5 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ.

Obnoviteľné zdroje energií (OZE) je nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí. Ide napríklad o vodnú, veternú, slnečnú a geotermálnu energiu, ale aj o energiu z biomasy či bioplynu.

OZE sú teda alternatívou k fosílnym palivám, ktorá prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, diverzifikácii dodávok energie a obmedzovaniu závislosti od trhov s fosílnymi palivami, najmä s ropou a plynom. Spolu s prírodnými zdrojmi OZE sa v štatistikách uvádza a do výpočtov zahŕňa aj nerecyklovateľný odpad. Odpad je tak považovaný za čiastočný obnoviteľný zdroj energie.

Obnoviteľné zdroje v EÚ hrajú prím

Eurostat na konci prvého polroka 2024 upozornil na údaje o využívaní obnoviteľných zdrojov energie, jadra či fosílnych palív pri výrobe elektriny v EÚ za rok 2023. Zelená elektrina historicky po prvýkrát dominovala s podielom 44,7 %, a za sebou nechala elektrinu z atómových elektrární (22,8 %) či z fosílnych palív (35,2 %).

Slovensko vo využívaní OZE za Úniou zaostáva. Podľa údajov SAPI v Slovenskej republike dominovali v roku 2023 v oblasti výroby elektriny predovšetkým jadrové zdroje s podielom 62,1 %, nasledovali obnoviteľné zdroje (23,2 %) a fosílne palivá (14,7 %).

Spomedzi obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny dominujú vodná energia (s podielom 71 %), fotovoltika (23 %) a bioenergia vrátane bioplynu (6 %). Veternej energie máme na Slovensku inštalovanej aktuálne iba 3 MW. Geotermálnu energiu na Slovensku výrobu elektriny nevyužívame vôbec.

„V sektore fotovoltiky sme v roku 2023 zaznamenali pomerne výrazný nárast inštalovanej kapacity, ktorý je spôsobený predovšetkým záujmom zo strany firiem, ktoré motivuje potreba energetickej transformácie. V tragickom stave je však veterná energetika, kde nám už 20 rokov nepribudla žiadna nová veterná elektráreň. Geotermálna energia sa zatiaľ na výrobu elektriny nevyužíva, a to napriek slušnému potenciálu a záujmu investorov,“ skonštatoval riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Potenciál zelenej energie je vyšší, ako jej súčasné využívanie

Na ceste k uhlíkovej neutralite pri znižovaní emisií by sme mali v roku 2030 mať inštalovaných takmer 9-tisíc MW zdrojov OZE. V súčasnosti máme len 40 % z týchto zdrojov. V analýze SAPI sú porovnané plány a scenáre rozvoja všetkých relevantných typov obnoviteľných zdrojov energie.

Sú v nej sledované a porovnané ciele v aktualizovanej verzii Národného energetického a klimatického plánu (NECP) z augusta 2023, odhadovaný vývoj trhu na základe doterajších dát a rovnako aj ciele, ktoré je potrebné naplniť pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Analýza tak prináša zaujímavé údaje o potenciáli, respektíve nevyhnutnosti inštalovaného výkonu jednotlivých technológií OZE do roku 2030, ak chce Slovensko byť na ceste k uhlíkovej neutralite v roku 2050.

Kým sa v roku 2023 vyrábala na Slovensku elektrina celkovo na úrovni 3,6-tisíc MW zo zdrojov OZE, v roku 2030 by už mohlo ísť o takmer 9-tisíc MW. Pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050 bude potrebné mať až 25,8-tisíc inštalovaných MW zdrojov elektriny z OZE. Aby sme dokázali naplniť klimatické ciele, mali by sme pridať najmä v rozvoji veterných elektrární a fotovoltiky. U týchto zdrojov bude potrebné niekoľkonásobné navýšenie kapacity oproti súčasnému stavu. Pozornosť by sa však mala venovať aj väčšiemu využívaniu geotermálnej energie.

Geotermálnu energiu na výrobu elektriny zatiaľ nevyužívame

Jedným z OZE, ktorý na Slovensku nedokážeme naplno využiť, je geotermálna energia, tzv. energia zo zeme. Energetický potenciál geotermálnych vôd bol na Slovensku stanovený na 6 716 MWt, pričom dnes z neho využívame len zhruba 1 %, a aj to iba na výrobu tepla.

„Pri efektívnom využívaní geotermálnej energie by sme mohli takýmto teplom, a v niektorých prípadoch aj elektrinou, zásobovať desiatky tisíc slovenských domácností. Napríklad v oblastiach okolo Žiaru nad Hronom, Prešova či Košíc sa nachádzajú ložiská geotermálnej energie, ktoré majú potenciál nielen na výrobu tepla (ako v Galante či vo Veľkom Mederi), ale aj elektrickej energie,“ vysvetľuje odborník na geotermálnu energiu a projektový manažér PW Energy Michal Mašek. Slovensko má podľa dát SAPI potenciál vyrábať 31 MW elektrickej energie z geotermálnej energie v roku 2030 a 300 MW v roku 2050.

Z nerecyklovateľného odpadu by mohlo byť teplo

Ďalšou z možností, ako diverzifikovať energetický mix a odbremeniť Slovensko od neekologického skládkovania, je premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu na elektrinu a teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Jedno priemerne veľké ZEVO dokáže ročne zhodnotiť 100-tisíc ton nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Takéto zariadenie dokáže ročne vyrobiť a dodať do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie, čo je množstvo, ktoré spotrebuje približne 16-tisíc slovenských domácností.

Miera skládkovania v roku 2023 dosiahla 39 %, čomu zodpovedalo viac ako 1 milión ton komunálneho odpadu. Iba približne 8 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach ZEVO.

„Nerecyklovateľný komunálny odpad je jedným z najlacnejších zdrojov energie. Na Slovensku však ním plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho energetického zdroja.

Výhody energie z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ, ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) Ján Chovanec.

Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva SR, za ktorou stojí kolektív odborníkov ZOP, by celkové množstvo nerecyklovateľného odpadu (najmä komunálneho, ale i priemyselného) vhodného na energetické zhodnotenie mohlo v roku 2035 predstavovať minimálne 1,25 milióna ton. Na Slovensku máme aktuálne dve zariadenia ZEVO v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú však pre potreby krajiny nepostačujúce. „Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja,“ dodáva J. Chovanec.