Slovensko vyváža miliardy, ale stále je závislé od jedného trhu. Čo ak sa Európe prestane dariť?

Foto: Martin Katler

Slovensko zarobí na zahraničí desiatky miliárd

Slovenská ekonomika je postavená na exporte omnoho viac, než si bežný človek pri pohľade na čísla HDP často uvedomuje. V júni 2026 slovenské firmy vyviezli tovary v hodnote 10,1 miliardy eur, čo bolo medziročne o 8,2 % viac. Dovoz dosiahol 9,7 miliardy eur a obchodná bilancia tak skončila v prebytku 372,9 milióna eur. Za prvý polrok predstavoval export 57,5 miliardy eur, zatiaľ čo dovoz dosiahol 55,8 miliardy.

Ešte zaujímavejšie je, kam tieto výrobky smerujú. Takmer 79 % slovenského exportu v júni putovalo do krajín EÚ, pričom vývoz do členských štátov medziročne vzrástol takmer o 11 %. Slovensko teda nevyrába iba pre domácich spotrebiteľov. Veľká časť toho, čo sa vyrobí v slovenských fabrikách, je určená pre zákazníkov v zahraničí.

Pre malú ekonomiku to môže byť obrovská výhoda. Slovenské firmy získavajú prístup k stámiliónovým trhom, nemusia sa spoliehať iba na kúpnu silu domácich obyvateľov a môžu využívať výhody medzinárodného obchodu. Zároveň však vzniká aj určitá zraniteľnosť: keď sa začne dariť menej našim obchodným partnerom, Slovensko to pocíti veľmi rýchlo.

Viac ako 60 % exportu tvoria stroje a doprava

Slovenský export navyše nie je rozložený rovnomerne medzi desiatky rôznych odvetví. Najväčšiu časť predstavujú stroje a dopravné zariadenia, kam patria aj automobily a ich komponenty. V júni tvorila táto kategória viac ako 61 % celého slovenského exportu. Práve jej vývoz medziročne vzrástol o viac ako 6 % a bol najväčším príspevkom k rastu celkového exportu.

To znamená, že Slovensko je v skutočnosti vystavené hneď dvom rizikám naraz. Na jednej strane potrebuje, aby sa darilo európskej ekonomike, a na druhej strane potrebuje, aby sa darilo konkrétnym priemyselným odvetviam, v ktorých má silnú pozíciu.

Ak sa napríklad európski spotrebitelia rozhodnú odložiť nákup nového auta, problém sa nezačne v slovenskom obchode s automobilmi. Začne sa v objednávkach automobiliek, následne u dodávateľov komponentov a postupne sa môže dostať až k slovenským firmám, ktoré s automobilovým priemyslom na prvý pohľad nemajú nič spoločné.

Európa pritom sama rieši problém

Práve preto je pre Slovensko dôležité, čo sa deje v celej Európe. Európska komisia očakáva, že slovenská ekonomika v roku 2026 porastie iba o 0,8 %, pričom domáci dopyt zostáva utlmený v dôsledku konsolidácie a neistoty. Inflácia by mala dosiahnuť 4,3 %.

Slovensko tak môže mať v tomto roku zvláštnu kombináciu: export sa môže zvyšovať, no domáca ekonomika zostáva slabá. To ukazuje, aká dôležitá je pre krajinu schopnosť predávať do zahraničia.

Lenže zároveň to znamená, že samotné Slovensko má iba obmedzenú kontrolu nad veľkou časťou svojho ekonomického výkonu. Ak sa rozhodne nemecká firma obmedziť objednávky, slovenský dodávateľ s tým veľa neurobí. Ak európsky spotrebiteľ odloží kúpu auta, slovenská výrobná linka to môže pocítiť. A ak sa zmenia obchodné pravidlá, clá alebo dodávateľské reťazce, dopad sa môže dostať k slovenským firmám bez ohľadu na to, ako dobre hospodária.

To však neznamená, že export je problém

Práve naopak. Pre Slovensko je otvorená ekonomika jednou z jeho najväčších výhod. Keby boli slovenské firmy odkázané iba na domáci trh, ich možnosti rastu by boli výrazne menšie.

Problém preto nie je v tom, že Slovensko veľa exportuje. Problémom môže byť skôr to, čo exportuje, kam to exportuje a ako veľmi sa jednotlivé odvetvia navzájom podobajú.

Ak väčšinu exportu tvoria priemyselné výrobky a významná časť z nich smeruje na rovnaký európsky trh, ekonomika je citlivejšia na spoločný šok. Ak sa však export rozloží medzi viac odvetví, krajín a typov produktov, jednotlivé problémy sa môžu navzájom vyvažovať.

A práve tu má Slovensko priestor na zmenu.

Slovensko potrebuje viac firiem, ktoré predávajú svetovým zákazníkom vlastný produkt

Dnes je veľká časť slovenskej ekonomiky založená na tom, že zahraničná spoločnosť na Slovensku niečo vyrába a následne to predáva ďalej. Tento model priniesol krajine pracovné miesta, investície a obrovský rast exportu, no zároveň znamená, že veľká časť rozhodovania o investíciách a výrobe sa odohráva mimo Slovenska.

Budúcnosť by preto nemala byť iba o získavaní ďalších výrobných závodov. Rovnako dôležité bude vytvárať slovenské firmy, ktoré dokážu vlastný produkt alebo technológiu predávať zákazníkom v zahraničí.

Je totiž rozdiel medzi krajinou, ktorá je súčasťou globálneho dodávateľského reťazca, a krajinou, ktorá v tomto reťazci vlastní značku, technológiu alebo duševné vlastníctvo.

V prvom prípade zarába na výrobe. V druhom môže zarábať aj na nápade.

Najväčšie riziko nemusí prísť ako kríza

Pre Slovensko preto nemusí byť najväčším problémom jeden veľký šok. Oveľa väčším rizikom môže byť dlhodobé zaostávanie európskeho priemyslu, slabší rast produktivity a postupná strata konkurencieschopnosti voči Spojeným štátom a Ázii.

Ak budú európske firmy o desať rokov vyrábať menej konkurencieschopné produkty, slovenské fabriky to nepocítia iba vtedy, keď nejaká továreň zatvorí. Môže sa to prejaviť aj tým, že sa na Slovensko neumiestnia nové investície, existujúce firmy budú tlačiť na náklady a nové pracovné miesta budú vznikať pomalšie.

A to je podstatne menej nápadný problém než veľká kríza. Zároveň však môže mať na životnú úroveň krajiny oveľa dlhší vplyv.

Slovensko preto potrebuje druhý motor

Automobilový priemysel, strojárstvo a elektrotechnika zostanú pre Slovensko dôležité. Nebolo by rozumné snažiť sa ich zbaviť. Oveľa rozumnejšie by bolo využiť ich ako základ a postupne k nim pridávať odvetvia s vyššou pridanou hodnotou – vývoj, softvér, výskum, energetické technológie, pokročilú výrobu či služby, ktoré sa dajú predávať globálne.

Slovensko má pritom jednu veľkú výhodu: už dnes vie vyrábať a exportovať vo veľkom. V prvom polroku 2026 vyviezlo tovary za 57,5 miliardy eur a napriek silnému dovozu si udržalo obchodný prebytok 1,7 miliardy eur.

Otázkou teda nie je, či Slovensko dokáže predávať svetu. Dokáže však o desať rokov predávať svetu niečo, bez čoho sa svet nebude chcieť zaobísť?

Práve od odpovede na túto otázku môže závisieť, či Slovensko zostane úspešnou výrobnou ekonomikou, alebo sa konečne posunie medzi krajiny, ktoré na globálnom trhu nevytvárajú iba výrobky, ale aj technológie a vlastnú pridanú hodnotu.