Zdroj: Freepik.com

Podľa Eurostatu investovali členské krajiny EÚ v minulom roku do vedy a výskumu takmer 300 miliárd eur, čo predstavovalo 2,03 % hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ. V roku 2015 to bolo 2,04 %. Výrazne vyššie výdavky ako EÚ mala Južná Kórea (4,29 %) a Japonsko (3,59 %) . Podobnú výšku investícií do vedy ako EÚ mali aj USA (2,73 %) a Čína (2,05 %). Prekvapujúco nižšiu úroveň investícií do vedy a výskumu dosahovalo Rusko, výška ruských investícií do vedy a výskumu dosiahla v roku 2016 hodnotu 1,13 %. 

Slovensko dlhodobo zaostáva vo financovaní vedy a výskumu za priemerom EÚ a v minulom roku do tejto oblasti poslalo len 1,18 % HDP. Treba však povedať, že hlavnými a najväčšími zdrojmi nárastu investícií boli zahraničné transfery. Ambíciou vlády je zvýšiť do roku 2020 tento podiel na 1,2 % HDP, čo je vzhľadom k predikciám vývoja makroekonomických indikátorov vrátane uspokojivého vývoja verejného dlhu malá ambícia. 

Najštedrejším investorom do vedy a výskumu v rámci EÚ je Švédsko (3,26 %), ďalej nasleduje Rakúsko (3,07 %), Dánsko (3,03 %), Fínsko (2,9 %) a Nemecko (2,87 %). Na chvoste rebríčka sa umiestnili Lotyšsko s 0,63 %, Rumunsko s 0,49 % a posledný Cyprus s 0,46 % .

V štruktúre celkových výdavkov sa na financovaní vedy a výskumu v EÚ najviac podieľal podnikateľský súkromný sektor, prispel 64 %. S odstupom druhé sú univerzity a vysoké školy s 23 %, nasledujú vládny sektor s 12 % a súkromný neziskový sektor s 1 %. 

Na Slovensku bolo na prvom mieste vysoké školstvo 44 %, po ktorom nasledovali podnikateľský súkromný sektor a vládny sektor (zhodne po 28 %), pričom slovenský súkromný neziskový sektor sa vede a výskumu nevenoval vôbec.

Podnikateľský súkromný sektor dominoval v investovaní do vedy a výskumu v Slovinsku so 76 %, tiež v Bulharsku a Maďarsku, kde prispel zhodne po 73 %. Najväčší podiel vládneho sektora na financovaní vedy a výskumu dosahovalo minulý rok Rumunsko s 38 %. 

Vysoké školy a univerzity sa minulý rok najviac podieľali na financovaní vedy a výskumu v Litve, kde to bolo 56 %. V závese druhý je Cyprus s 54 % a tretie je Lotyšsko s 50 %.

V inováciách zaostáva EÚ aj Slovensko

V oblasti globálneho hodnotenia inovácií ťahá EÚ za kratší koniec a dobieha svetových lídrov Japonsko a USA. V rebríčku hodnotenia inovácií v rámci EÚ je Švédsko dlhodobo lídrom, tesne v závese za ním Dánsko, Fínsko, Nemecko a Holandsko.
Švédsko exceluje v oblasti rozvoja ľudských zdrojov a v kvalite akademického výskumu, Fínsko vo finančných rámcových podmienkach, Nemecko v implementovaní súkromných investícií do inovácií, Belgicko v inovácii sietí a Írsko v inováciách do malých a stredných podnikov.

Slovensko sa v rebríčku hodnotenia inovácií umiestnilo síce až na 22. mieste, ale predbehlo napríklad Poľsko, Litvu alebo aj Lotyšsko. To sa však zaradilo medzi najrýchlejšie rastúcich inovátorov. Inovatívne najvýkonnejšie bolo Slovensko v roku 2014, keď dosiahlo 68 % európskeho priemeru. V roku 2015 dosiahla naša inovačná aktivita 67 % európskeho priemeru.

Slovensko: stagnujúci inovátor 

Slovensko sa nachádza pod priemerom EÚ vo viacerých hodnotených inovačných indikátoroch. Zaostávame v počte patentov a príjmoch z nich, v počte žiadostí o nové patenty, rovnako aj v registrovaných licenciách. Máme najnižší počet udelených patentov na jeden milión obyvateľov. V roku 2016 ich bolo len osem, pričom priemer EÚ je až 109.

V niektorých ukazovateľoch sa Slovensko aj zlepšilo. Najväčší nárast nastal v počte doktorandov mimo EÚ, stúpol o 16 %. Slovensko je však v tomto smere naďalej podpriemer. V počte ochranných známok si Slovensko polepšilo o 12 % a náklady na výskum a vývoj vo verejnom sektore stúpli o 11 %. Na druhej strane veľký pokles Slovensko zaznamenalo v príjmoch z licencií a patentoch zo zahraničia, klesli o 25 %. Výdavky na inovácie mimo vývoja a výskumu klesli o 8,8 %.

Aj v oblasti počtu udelených patentov na 1 000 výskumných a vedeckých pracovníkov je Slovensko hlboko pod priemerom nielen EÚ, ale aj V4. 

Tento rok chýba našim vysokým školám a univerzitám približne 11 000 študentov. Tí talentovanejší odchádzajú uspokojovať svoje vzdelávacie potreby do náročnejšieho, tvorivejšieho a žičlivejšieho akademického prostredia v zahraničí. Nízka úroveň slovenského školského systému na všetkých jeho stupňoch, neschopnosť nakopnúť reformu vzdelávania a nakoniec aj samotný demografický vývoj nám nedávajú veľa dôvodov na optimistické vyhliadky. Navyše doteraz ani jedna politická reprezentácia nepochopila, že len vzdelanie a vzdelaná spoločnosť dokáže ustáť všetky zmeny, problémy, civilizačné zlomy, ktoré súvisia s čoraz rýchlejšie nastupujúcou štvrtou priemyselnou revolúciou. Len veda a vedecké elity sú jej riešením. 

Nemôžeme byť všetci vedcami, ktorí rastú na strome. Ak dieťa prejaví záujem o vedu a vedecké poznatky, nemusí hneď z neho vyrásť vedec. Je však isté, že takéto dieťa bude odolné voči akejkoľvek manipulácii, dokáže v budúcnosti aktívne vykonávať a obhajovať svoje občianske práva, kontrolovať výkon štátu a čo je najdôležitejšie, dokáže nielen analyzovať, ale aj projektovať budúcnosť, ktorá sa už začala.