Slovensko v digitalizácii zaostáva, zvyšok EÚ napreduje rýchlejšie

Redakcia FinReport 18.7.2020 Poslať

Európskym lídrom v digitalizácii sú škandinávske krajiny. Slovensko sa umiestnilo na 22. priečke spomedzi 28 hodnotených krajín. Príčina je prozaická. Síce sa nám podarilo napredovať v niektorých oblastiach, no ostatné krajiny Európskej únie napredujú rýchlejšie.

Foto: Shutterstock

Aj keď si Slovensko pripísalo v niektorých čiastkových indikátoroch zlepšenie, čím sa celkové bodové hodnotenie zvýšilo, priemer krajín EÚ sa posunul výraznejšie,“ uvádza vo svojej správe Slovenská sporiteľňa.

Chýbajú nám základné digitálne zručnosti

Na prvých miestach sa umiestnili Fínsko, Švédsko a Dánsko, ktoré sa vyznačujú predovšetkým širokou dostupnosťou internetu a digitálnymi zručnosťami obyvateľov. Na druhom konci rebríčka sa nachádza Bulharsko, Grécko a Rumunsko. Z krajín V4 dosiahlo najlepšie umiestnenie Česko (17. miesto), zvyšné krajiny sú v tesnej blízkosti Slovenska – Maďarsko o priečku vyššie, Poľsko o priečku nižšie.

Nelichotivé konštatovanie stavu digitalizácie na Slovensku má na svedomí skutočnosť, že iba niečo viac ako polovica obyvateľov má základné digitálne zručnosti (54 %) alebo základné softvérové zručnosti (56 %). Ešte horší výsledok sme zaznamenali pri vyšších než základných digitálnych zručnostiach (27 %). Všetky tieto podiely oproti predošlým rokom poklesli a voči priemeru zaostávajú o niekoľko percentuálnych bodov.

V digitálnych službách sme takmer najhorší

V oblasti digitálnych verejných služieb Slovensko od roku 2016 zaznamenalo výrazný progres. V bodovom hodnotení sme sa dostali na takmer dvojnásobnú úroveň. Keďže ostatné krajiny sa posúvali výrazne rýchlejšie, Slovensko sa napokon umiestnilo na 26. priečke spomedzi 28 členských štátov Európskej únie.

Najväčšie medzery zaznamenávame pri online komunikácii s verejnými inštitúciami, pri práci s formulármi a najmä pri otvorených údajoch, kde máme až polovičnú medzeru oproti priemeru EÚ.

Cieľom je konkurencieschopnosť a udržateľnosť

Otvorenosť a transparentnosť údajov či vytvorenie predpokladov na jednoduchú a efektívnu komunikáciu s úradmi je dôležitým predpokladom pre podporu podnikateľského prostredia, ale aj potenciálne šetrenie v štátnej správe.

Obe tieto oblasti sú nevyhnutné pre zachovanie, respektíve zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky do budúcnosti. Ich zlepšovanie má potenciál prinášať služby a produkty s vyššou pridanou hodnotou, čoho výsledkom sú kvalitnejšie pracovné miesta odolnejšie voči krízam či prichádzajúcim výzvam, ako je napríklad digitalizácia. Zároveň s tým súvisí podpora udržateľného hospodárskeho rastu a zvyšovanie životnej úrovne v krajine.