Foto: FB Eduard Heger

Cieľom je, aby sa Slovensko stalo dobrou krajinou pre život

„Vláda má silnú ambíciu obnoviť slovenskú ekonomiku, pretože naša krajina naozaj dlho spala. Od posledných zásadných reforiem uplynulo už veľa rokov. Datujú sa niekedy začiatkom tohto tisícročia. Výsledkom je prepad Slovenska vo viacerých rebríčkoch, či už sa týkajú biznisu, alebo vzdelávania,“ charakterizoval aktuálnu ekonomickú situáciu na Slovensku minister financií Eduard Heger počas svojho vystúpenia na medzinárodnom kongrese ITAPA 2020.

Podľa jeho slov Slovensko potrebuje masívnu obnovu vo viacerých oblastiach – počnúc očistou spoločnosti, cez oblasti vzdelávania, zdravotníctva a podnikateľského prostredia. „Zmeny, ktoré chceme urobiť, musíme realizovať tak, aby sme sa stali dobrou krajinou pre život. Aby nám šikovní a vzdelaní ľudia neodchádzali do zahraničia, ale, naopak, aby mali záujem zostať a pracovať tu doma,“ povedal E. Heger.

Ako uviedol ďalej, samotný Plán obnovy, ktorý by nám mohol priniesť investície v objeme takmer 7 miliárd eur, je však len jednou časťou finančného balíka, ktorý máme k dispozícii. Ďalšou možnosťou je dočerpanie financií z programového obdobia z rokov 2014 až 2020, kde je ešte približne 9 miliárd eur. A od nasledujúceho roku začne platiť nové programové obdobie, v rámci ktorého bude k dispozícii ďalších približne 13 miliárd eur.

Partner článku

Každá investícia musí byť podmienená konkrétnou reformou

Minister financií v súvislosti s Plánom obnovy predstavil štyri hlavné priority Slovenska – vzdelávanie, zelenú ekonomiku, zdravie a digitalizáciu.

Za kľúčové označil vzdelávanie, pretože by malo smerovať k prepotrebným inováciám. Zdôraznil, že zelená ekonomika a s ňou súvisiace obnoviteľné zdroje energie potrebujú reformu, pretože toto je jedna zo zásadných požiadaviek aj EÚ. Bez dekarbonizácie nie je možné ďalej rozvíjať priemysel na Slovensku. Modernizácia a s ňou súvisiaca energetická efektívnosť budov je témou už niekoľko rokov. Zámerom je tiež rozvoj železníc, od ktorých sa očakáva, že dokážu znížiť počet automobilov na cestách.

Samostatnou kapitolou, zvlášť v čase pandémie koronavírusu, je oblasť zdravia. Od neho priamo závisí kvalita života obyvateľov Slovenska. „Zo zdravotníctva nám odchádzajú pracovníci, nemocnice produkujú dlhy, zdravotníctvo je investične poddimenzované,“ charakterizuje situáciu v rezorte štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková. Do zdravotníctva sa podľa nej investovalo aj v minulosti, no živelne. Dodnes vraj neexistuje investičný plán.

„Teraz je príležitosť pripraviť víziu, čo v zdravotníctve podporiť. Čaká na nás veľa peňazí, ktoré sa dajú uplatniť. Pravidlom je, že každá investícia musí byť podložená konkrétnou reformou,“ uviedla ďalej s tým, že za dôležitú označila napríklad výstavbu nových nemocníc na Slovensku.

Poslednou prioritou je vybudovanie efektívnej verejnej správy a s ňou súvisiaca digitalizácia krajiny. E. Heger v tejto súvislosti spomenul najmä reformu verejného obstarávania, zásadnú zmenu stavebného zákona, už prebiehajúcu reformu súdnictva, reformu policajného zboru, zvýšenie efektivity štátnych inštitúcií a v neposlednom rade aj zdravé a udržateľné verejné financie.

Zmeny v ekonomike musíme urobiť zásadnejšie a rýchlejšie ako ostatné krajiny

Slová ministra financií E. Hegera o tom, že „Slovensko už dlho spalo“, potvrdil aj jeho predchodca a expodpredseda vlády Mikuláša Dzurindu – Ivan Mikloš. „Slovensko je jediná z 11 postkomunistických krajín, ktorá sa vyspelým krajinám nepribližuje, naopak, ekonomicky klesá. Zaostávame prakticky vo všetkom, a preto treba urobiť zmeny, na ktoré sa pripravujeme, no zásadnejšie a rýchlejšie, ako ich urobia iní, pretože aj tí ostatní sa budú snažiť, aby napredovali,“ zdôrazňuje I. Mikloš.

Podľa neho nie je dôležité núkajúce sa finančné prostriedky len preinvestovať, ale podstatné je minúť ich naozaj efektívne. „Peniaze nie sú problém a nikdy ním neboli. O tom svedčí tiež skutočnosť, že z uplynulého programového obdobia sme dokázali vyčerpať len 40 % zdrojov. Podstatné je dokázať zmeniť systém tak, aby sme boli konkurencieschopní a dosiahli dynamický a trvalo udržateľný rast,“ konštatuje ďalej s tým, že urobiť zmeny je vždy náročné, pretože systém sa zmene bráni a ľudia voči rizikám vyplývajúcim zo zmien pociťujú averziu.