Slovensko sa málo venuje inováciám v ekonomike, výrazne zaostávame za konkurenciou

Foto: Shutterstock

V rebríčku hodnotenia inovačnej výkonnosti krajín Európskej únie (EÚ) sa Slovensko umiestnilo na 21. mieste z celkovo hodnotených 27 krajín. „O tretinu nižšiu výkonnosť oproti priemeru EÚ pritom zaznamenávame už niekoľko rokov. Rebríček zároveň ukazuje pretrvávajúce rozdiely medzi takzvanými novými a starými členskými krajinami únie,“ konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne (SLSP) Matej Horňák.

Západné ekonomiky napredujú výrazne rýchlejšie

Aj napriek tomu, že od vstupu prvých nových členov uplynulo už 16 rokov, priemer EÚ27 (bez Spojeného kráľovstva) pomerne presne rozdeľuje krajiny na tieto dve skupiny. Zatiaľ čo západné ekonomiky dosahujú vysoké hodnoty v inovačnej výkonnosti, stredná a východná Európa sa zo spodnej časti rebríčka dostáva len ťažko.

K týmto krajinám sa ešte pridávajú krajiny periférie (Grécko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko) spojené s rôznymi štrukturálnymi problémami v ekonomikách. Naopak, rebríčku kraľuje sever Európy – Švédsko, Fínsko a Dánsko.

Darí sa nám v oblasti predaja inovatívnych produktov

Najlepšie výsledky v sledovaných ukazovateľoch Slovensko dosahuje v oblasti zamestnanosti. Vysoko nad priemerom EÚ (190 bodov voči priemerným 100 bodom) sa nachádzame pri zamestnanosti v takzvaných rýchlo-rastúcich podnikoch, v ktorých pracuje približne 9 % pracovníkov na Slovensku.

Nadpriemerné výsledky dosahujeme aj v oblasti predaja inovatívnych (či už úplne nových alebo výrazne vylepšených) produktov, ktoré sú pre firmu alebo trh nové. Slovenské hodnotenie výrazne vylepšuje aj export produktov využívajúcich stredné alebo vysoké technológie.

„Tieto indikátory hovoria o potenciáli krajiny aj pri náročnejšej výrobe a jej schopnosti presadiť sa na medzinárodnom trhu. To svedčí o dobrej kvalite slovenských produktov schopných konkurovať tým z najvyspelejších krajín,“ vysvetľuje M. Horňák s tým, že zvyšných osem oblastí je však často ďaleko za priemernou hodnotou Európskej únie.

Zaostávame hlavne v investíciách do výskumu a vývoja

Najhoršie výsledky Slovensko dosahuje v oblasti venture kapitálu, ktorý je mnohokrát jedinou možnosťou pre financovanie nových a vysoko rizikových investícií do startupov či začínajúcich podnikov. V roku 2019 boli takéto investície na Slovensku vo výške 0,01 % HDP, pričom priemer EÚ sa nachádza na úrovni 0,12 %.

Ďalšou oblasťou, v ktorej výrazne zaostávame za ostatnými krajinami, sú investície do výskumu a vývoja. „Veľká väčšina ukazovateľov jasne ukazuje, že slovenské inovačné a výskumné prostredie je v slabej kondícii. Nízke počty zaregistrovaných patentov, výdavkov do výskumu a vývoja, citovaných publikácii či inovatívnych malých a stredných podnikov dokazujú, že v tejto oblasti je potrebný silný impulz,“ hovorí M. Horňák.

Podľa neho je nevyhnutné vytvorenie fungujúcich inštitúcií a právneho rámca, podpora zo strany vlády prostredníctvom daňových stimulov či subvencií, ako aj úprava systému vzdelávania. Inovatívna ekonomika totiž získava čoraz významnejšie postavenie a vytvára predpoklady na udržanie či posilnenie konkurencieschopnosti v prepojenom globalizovanom svete s globálnou konkurenciou.