Slovensko je tretia najchudobnejšia krajina v rámci Európskej únie
Podiel hrubého domáceho produktu na obyvateľa je spoľahlivým ukazovateľom prosperity tej-ktorej krajiny. V rámci Európskej únie má najvyššie HDP na hlavu Luxembursko, kde jeho úroveň presahuje priemer Európskej únie o 177 %. Na opačnom konci spektra sa nachádza Bulharsko, ktoré je 45 % pod priemerom EÚ. Len o niečo lepšie je na tom Grécko s 32 %. Podobne je na tom aj Slovensko, ktoré je podľa tohto ukazovateľa treťou najchudobnejšou krajinou EÚ.
Foto: Shutterstock
Úspešní a neúspešní
Lídrom v HDP prepočítanom na jedného obyvateľa v rámci krajín Európskej únie je podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat Luxembursko. Za ním sa nachádza Írsko, ktoré priemer EÚ prekonáva o 121 %. Za týmito dvomi krajinami s odstupom nasledujú Dánsko (+33 %), Holandsko (+32 %), Švédsko (+23 %), Belgicko (+22 %), Rakúsko (+31 %) a Nemecko (+29 %).
Naopak, najhoršie sú na tom Bulharsko (–45 %), Grécko (–33%) a Slovensko (–32 %). Pod priemerom Európskej únie sa nachádzajú aj krajiny, ako napríklad Taliansko, Španielsko, Česko, Slovinsko, Poľsko či Maďarsko.
Slovensko sa prepadlo
Slovensko sa v rebríčku krajín EÚ v posledných rokoch pomerne prudko prepadalo. Kým ešte v roku 2011 bolo po Slovinsku a Česku treťou najsilnejšou ekonomikou regiónu strednej a východnej Európy, v minulom roku už bolo po Bulharsku druhou najslabšou. Spomedzi ostatných krajín EÚ nižšie HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily vykazovalo ešte tiež padajúce Grécko.
Slovenská ekonomika sa od priemeru EÚ za posledných 10 rokov vzdialila na 8 percentuálnych bodov. Slovensko teda podľa oficiálnych čísel Eurostatu predstihli všetky tri pobaltské krajiny, susedné Maďarsko aj Poľsko a dokonca tiež Rumunsko a Chorvátsko.
Naopak, česká ekonomika si výrazne polepšila a k priemeru EÚ sa priblížila o 7 percentuálnych bodov. Vďaka tomu si udržala pozíciu najsilnejšej ekonomiky v regióne strednej a východnej Európy. Jej výkon bol v minulom roku už o viac ako tretinu vyšší ako výkon slovenskej ekonomiky.
Sú výpočty správne?
Otázkou je, či údaje o tvorbe HDP na obyvateľa sú tým najsprávnejším ukazovateľom poskytujúcim reálny obraz o sile jednotlivých ekonomík. Slovenská ekonomika si totiž v poslednom desaťročí pripísala vyšší rast ako tá česká (2 % v porovnaní s 1,8 %) a tiež ako priemerná ekonomika EÚ (1,1 %).
„Hoci je HDP na obyvateľa asi najčastejším a pravdepodobne aj stále najpresnejším ukazovateľom na opísanie relatívnej sily ekonomiky a používa sa napríklad tiež ako jeden z ukazovateľov pri prerozdeľovaní príspevkov krajín EÚ do či z rozpočtov EÚ, metodika jeho výpočtu má viacero nedostatkov,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľudovít Koršňák.
Podľa neho problém môže nastať napríklad pri meraní HDP, ktoré sa vytvorilo na území tej-ktorej krajiny bez ohľadu na to, či to boli domáci obyvatelia alebo cudzinci. Najvypuklejšie sa to prejavuje v prípade Luxemburska, kde existuje silný import zahraničných pracovníkov, a krajina preto vykazuje „umelo“ vyššie HDP na jedného obyvateľa.
Opačne to funguje v niektorých krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sú silnými vývozcami pracovnej sily, čo efekt tvorby HDP na jedného obyvateľa logicky znižuje. Podobne je to aj na Slovensku, ktoré je podľa jeho slov „čistým vývozcom pracovnej sily“.
Zlyhávame v transformácii ekonomiky
Nelichotivá pozícia Slovenska v rebríčku Eurostatu je teda nielen obrazom stavu našej ekonomiky, ale tiež dôsledkom zvoleného spôsobu porovnávania dát. Toto porovnanie je však vyjadrením situácie, ktorá už nastala v minulosti a pre Slovensko bude dôležité, aké kroky podnikne teraz, prípadne v blízkej budúcnosti.
„Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a lákaní zahraničných investícií, na ktorom bol postavený rast ekonomiky a dobiehanie EÚ v úvode tohto tisícročia, sa už postupne vyčerpáva. Slovensku pritom hrozí, že by mohlo uviaznuť v pasci stredného príjmu, keď zatiaľ zlyháva v transformácii ekonomiky od ,montážnej dielne´ k znalostnej ekonomike postavenej na inováciách,“ myslí si analytik.
Chýba nám kvalita ľudského kapitálu a už včera bolo neskoro
V znalostnej ekonomike zohráva kľúčovú úlohu najmä kvalita ľudského kapitálu, pričom Slovensko v posledných rokoch a desaťročiach zaostáva práve v investíciách do kvality vzdelávania a podpore inovácií v ekonomike. „Obe oblasti sú skôr behom na dlhé trate a pre potrebné zmeny tu platí, že už včera bolo neskoro. Plánované reformy v oboch oblastiach pritom po nástupe novej vlády opäť oddialila pandémia koronavírusu, či aktuálne vplyvy vojny na Ukrajine,“ uzatvára Ľ. Koršňák.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Manželia, partneri či single: Kto má šancu získať hypotéku s lepšími podmienkami?
- 2.Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky
- 3.Nemecká ekonomika predbehla japonskú a je tretia najsilnejšia na svete
- 4.Poplatky za služby katastra nehnuteľností budú od 1. apríla drahšie
- 5.Poisťovňa Partners za dva roky získala 13-tisíc klientov