Slovensko je skládková veľmoc Európy, na energie zhodnocujeme len 9 % odpadu

Foto: Shutterstock

Odpadu je čoraz viac

V roku 2022 sme na Slovensku vytvorili 2,6 milióna ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok v priemere vyhodili do odpadových nádob 478 kilogramov smetí, čo na deň predstavuje približne 1,3 kilogramu odpadu. Produkcia odpadu sa na Slovensku za poslednú dekádu zvýšila o takmer polovicu. Vyplynulo to z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR.

Ďalšou zlou správou je, že približne 39 % odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu.

Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 50 %. Iba približne 9 % komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne...

V hierarchii obehového hospodárstva má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Z každodennej skúsenosti však vieme, že ide skôr o ideál, ktorý je v súčasnosti nedosiahnuteľný. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je dôsledné triedenie, ktoré zvyšuje šancu na jeho ďalšie spracovanie.

Na Slovensku, ale aj vo svete, sú zaužívané dva základné pojmy nakladania s odpadom: zhodnocovanie a zneškodňovanie. Pod zhodnocovaním odpadu sa rozumie recyklovanie, kompostovanie, ale aj energetické zhodnotenie odpadu, keď sa z neho vyrába elektrická energia či teplo.

Pri zhodnocovaní vytvárame z odpadu novú hodnotu, a to napríklad v podobe nového výrobku, ale aj energie. Zneškodňovanie odpadu v praxi znamená skládkovanie alebo spaľovanie odpadu, no bez produkcie akejkoľvek ďalšej hodnoty.

Kde vzniká najviac a kde najmenej odpadu

Rekordérmi v produkcii odpadu sú obyvatelia Trnavského, Nitrianskeho a Bratislavského kraja. V ich prípade bola v roku 2022 vykázaná produkcia komunálneho odpadu v prepočte na obyvateľa na úrovni 641, 579 a 569 kilogramov. Najmenej odpadu vyprodukovali v roku 2022 kraje východného Slovenska (Košický a Prešovský), v ktorých hodnota ukazovateľa bola evidovaná na úrovni 362 a 373 kilogramov odpadu na obyvateľa.

Najekologickejšie zhodnocujú odpad Košičania a Bratislavčania. V týchto regiónoch sa totiž podiel zhodnocovaného komunálneho odpadu na celkovom komunálnom odpade nachádza v blízkosti 70 %. Je to ovplyvnené existenciou ZEVO, teda zariadení pre energetické využitie odpadov v mestách Bratislava a Košice. Ostatné regióny Slovenska dosahujú podiel zhodnoteného odpadu v rozpätí od 50,6 % (v Banskobystrickom kraji) až do 56,7 % (v Prešovskom kraji). Nerecyklovateľný odpad z týchto regiónov putuje prevažne na skládky.

Skládkam sa najviac „darí“ v regiónoch stredného Slovenska. V Banskobystrickom a v Žilinskom kraji bola miera skládkovania predvlani evidovaná na úrovni približne 48 %. Naopak, v už spomínaných krajoch (v Bratislavskom a v Košickom) s existenciou ZEVO je miera skládkovania najnižšia, a to na úrovniach 20,6 % a 29,7 %.

V čom zaostávame za vyspelou Európou

Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii sú podľa dát Európskeho štatistického úradu Eurostat (za roky 2022 a 2021) Luxemburčania, Dáni a Rakúšania, v prípade ktorých tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavuje 721 až 835 kilogramov.

Naopak, na „najprázdnejšie smetné koše“ poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 301 kilogramov na hlavu. Ďalšie dve priečky patria Poľsku a Estónsku s hodnotami 364 a 373 kilogramov. Slovensko v tomto pomyselnom rebríčku stúpa pomerne rýchlo nahor a za posledné desaťročie sa zaradilo medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie KO.

Ukazuje sa, že väčším problémom, ako samotná produkcia odpadu, je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale aj k rozvoju obehového hospodárstva. Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko či krajiny zoskupenia BENELUX. Tieto krajiny dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 % a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová.

Slovensko medzi tieto krajiny rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, Slovensko aj naďalej patrí medzi skládkové veľmoci.

Tvorba odpadu bude ešte vyššia

Podľa prognózy Bielej knihy odpadového hospodárstva Slovenska, za ktorou stojí kolektív odborníkov Zväzu odpadového priemyslu (ZOP), vytvoríme v roku 2035 na Slovensku minimálne 3,1 mil. ton odpadu, teda 580 kg KO na obyvateľa. Reformný balík zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele, a to: minimálne 65 % komunálneho odpadu recyklovať a maximálne 10 % komunálneho odpadu ukladať na skládky.

Množstvo nerecyklovateľných komunálnych odpadov sa podľa odhadu môže pohybovať v roku 2035 na úrovni približne 1,1 milióna ton (po započítaní priemyselného odpadu na úrovni 150-tisíc ton dokonca až na úrovni 1,25 milióna ton).

Ako s takýmto nerecyklovateľným odpadom nakladať? Kapacita dvoch existujúcich zariadení ZEVO (v Bratislave a v Košiciach) je pre výraznejší odklon odpadu od skládkovania na Slovensku nedostatočná. Plánované linky na MBÚ (mechanicko-biologickú úpravu) budú síce určitú časť nerecyklovateľného odpadu od skládkovania odkláňať, no na to, aby bol odpad po úprave niekde zhodnotený, potrebujeme dodatočné kapacity na úrovni minimálne 600-tisíc ton odpadu ročne.

Autori Bielej knihy vidia riešenie vo vybudovaní dostatočnej siete moderných zariadení ZEVO (minimálne päť). Alternatívu v podobe vývozu tohto energeticky cenného materiálu do zahraničia považujú za najhoršiu aj kvôli nárastu uhlíkovej stopy spôsobenej samotným transportom.