Slovensko je podľa Indexu prosperity až na 23. mieste spomedzi krajín EÚ

Foto: Unsplash

Viac zlých správ ako tých dobrých

Slovensko je z pohľadu prosperity spomedzi krajín Európskej únie až na 23. mieste. Za nami sa nachádzajú už len Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a Grécko. Zaostávame vo väčšine ukazovateľov, pričom štvrté najhoršie miesto v rámci Únie máme aj v oblasti školstva, a priemer ekonomiky EÚ sme dokázali dobehnúť len na 80 %.

Zlou správou je tiež, že žijeme kratšie a v zdraví len 57 rokov, čo je o 5 rokov menej ako v Česku a o 13 rokov menej ako vo Švédsku.

Potešujúce je len to, že sme šťastnejší ako pred siedmimi rokmi a šťastnejší sme aj ako naši susedia – Maďari a Poliaci. Celosvetovo sme na 29. mieste, pritom ešte v roku 2016 sme boli 45. Dobrou správou je tiež, že rozdiely medzi bohatými a chudobnými z pohľadu príjmu sú u nás najmenšie z celej EÚ.

Viac sa vzdelávať aj investovať

„Skončili sme zle kvôli tomu, že Slovensko za posledných 10 rokov urobilo len veľmi málo štrukturálnych reforiem. Výrazne sme sa posunuli v ekonomickej úrovni a v bohatstve po roku 2004, keď sme vstúpili do Európskej únie. Vtedy k nám prišiel veľký transfer technológií, firmy raketovo naštartovali produkciu. No tieto zdroje nám už došli a posledných 10 rokov už nebohatneme tak rýchlo ako predtým,“ vysvetľuje hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Podľa nej na to, aby sme sa zlepšili, bude potrebné naštartovať výraznejšie zmeny. Na strane štátu, ale aj na strane firiem, domácností či jednotlivcov. „Potrebné je viac investovať, viac sa vzdelávať, viac sa zaujímať o svoj zdravotný stav. Ako ekonomika by sme sa mali posunúť k produkcii s vyššou pridanou hodnotou. Bude užitočné viac prepájať verejný a súkromný sektor,“ pokračuje odborníčka.

Kedy naštartujeme ekonomický rast

Hlavným motorom zlešpovania prosperity má byť ekonomický rast. „Ten je úplne kľúčový pre zvyšovanie životnej úrovne. Neexistuje žiadna iná politika, ktorá by bola schopná zdvojnásobiť životnú úroveň počas jednej generácie. Analýzy dlhodobého rastu jednoznačne ukazujú, že takmer polovica rastu ekonomiky je ovplyvnená inováciami, štvrtina vzdelávaním a 15 % správnou alokáciou talentov,“ povedal hlavný ekonóm Českej sporiteľne David Navrátil.

Ako uviedol ďalej, ukazuje sa, že najlepšie spoločenské a ekonomické zmeny dosiahneme len vtedy, ak budú vláda a biznis spolupracovať. „Je preto potrebné vybudovať konsenzus medzi verejným a súkromným sektorom a spolupracovať na politikách a štandardoch, ktoré zaistia posun k spravodlivejšej, bezpečnejšej a prosperujúcej spoločnosti,“ dodal na záver.