Slovensko je lídrom v byrokracii. Podnikatelia strácajú stovky hodín ročne

Foto: Shutterstock

Slovensko ako outsider v európskom meradle

V širšom európskom kontexte patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou byrokratickou záťažou. Zatiaľ čo slovenský podnikateľ strávi byrokraciou 272 hodín ročne, v Estónsku je to podľa dostupných údajov menej ako 100 hodín. V susednom Rakúsku sa administratívna záťaž pohybuje okolo 120–140 hodín, pričom štát tam systematicky znižuje počet povinností prostredníctvom digitalizácie a zjednodušených procesov.

Trend v mnohých krajinách EÚ je pritom jasný – elektronizácia, transparentnosť a minimalizácia opakujúcich sa úkonov. V pobaltských štátoch sa napríklad mnohé povinné hlásenia vykonávajú automaticky prostredníctvom integrovaných systémov, bez potreby aktívneho zásahu podnikateľa. Slovensko, napriek viacerým pokusom o reformy, v týchto trendoch výrazne zaostáva.

Byrokratické prekážky pri zakladaní a prevádzke podnikov

Pri zakladaní modelovej priemyselnej prevádzky potrebujú podnikatelia na Slovensku 46 hodín na splnenie všetkých administratívnych požiadaviek, čo je druhý najhorší výsledok spomedzi sledovaných krajín. Ďalším príkladom je odvetvie cestovného ruchu - založenie menšieho hotela si vyžaduje až 75 hodín byrokracie.

Najväčšiu časť byrokratickej záťaže tvorí administratíva spojená so zamestnávaním – správa miezd, dane a odvody zamestnancov, dodržiavanie Zákonníka práce a oznamovacie povinnosti. Ďalšie významné oblasti zahŕňajú platenie firemných daní, odpadové hospodárstvo a rôzne certifikácie a povinné externé služby.

Nestabilná legislatíva a daňové zaťaženie

Podnikatelia na Slovensku čelia aj častým zmenám v legislatíve, čo zvyšuje ich administratívnu záťaž. Napriek existencii pravidla, že nové zákony a nariadenia nadobúdajú účinnosť 1. januára alebo 1. júla, výnimky často tieto termíny obchádzajú.

Zdaňovanie patrí k najväčším problémom slovenských podnikateľov. Podľa Svetovej banky strávia firmy prípravou dokumentov, vyplňovaním daňových priznaní a platením daní až 240 hodín ročne. Efektívna daňová sadzba pri sociálnych odvodoch je taktiež vysoká, čo znižuje konkurencieschopnosť slovenských firiem.

Meškanie v kľúčových oblastiach

Digitalizácia verejnej správy bola na Slovensku dlhodobo vnímaná ako kľúčový nástroj na zníženie byrokracie. Portál Slovensko.sk mal ambíciu stať sa jednotným kontaktným miestom pre podnikateľov, no realita zaostáva. Mnohé úkony sú síce teoreticky dostupné online, ale často narážajú na technické problémy, neintuitívne rozhrania či potrebu fyzického potvrdenia dokumentov.

Zavádzanie e-služieb je podľa odborníkov nerovnomerné. Napríklad výpisy z obchodného registra alebo podávanie daňových priznaní sú relatívne dobre digitalizované, no oblasť zamestnaneckých hlásení, sociálneho poistenia či environmentálnych povinností si stále vyžaduje množstvo duplicít a manuálnych vstupov. Slovensko zatiaľ nedokázalo naplno využiť potenciál dátovej prepojenosti medzi inštitúciami – podnikatelia tak musia opakovane predkladať údaje, ktoré štát už raz má.

Výzvy a odporúčania

Zástupcovia zamestnávateľov, ako sú Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), upozorňujú na negatívny vplyv nadmernej byrokracie na konkurencieschopnosť krajiny. Odporúčajú odstrániť nadbytočnú administratívnu záťaž, zefektívniť legislatívu v oblasti pracovného trhu a podnikateľského prostredia a podporiť digitalizáciu štátnej správy.

INESS navrhuje zredukovať rôzne oznamovacie povinnosti, najmä voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a Finančnej správe, a zjednodušiť agendu odpadového hospodárstva.

Slovensko podľa analytikov čelí vážnym výzvam v oblasti byrokratickej záťaže, ktorá negatívne ovplyvňuje podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť krajiny. Efektívne riešenie tohto problému si vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci legislatívne reformy, zjednodušenie administratívnych procesov a podporu digitalizácie.