Slovenskí výrobcovia sú pod tlakom obchodných reťazcov, potravinová sebestačnosť je ohrozená

Foto: Shutterstock

Odbytové ceny nekopírujú vysoké náklady

Najväčším problémom pre spracovateľov potravín sú v súčasnosti rastúce náklady, ktoré nedokážu premietať do svojich odbytových cien tak rýchlo, ako rastú napríklad ceny energií či surovín. V pekárskom odvetví preto väčšina podnikov podľa predsedu predstavenstva SZPCC Milana Lapšanského skončila za prvý polrok 2022 v strate.

Enormný problém so zvýšenými nákladmi na výrobu vidí aj Matej Korpáš z tlačového oddelenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), keďže v posledných mesiacoch rástli ceny energií, miezd, pohonných hmôt a obalových materiálov, pričom to všetko ovplyvňuje cenu potravín.

„Vyjednávania o odbytových cenách, za ktoré výrobcovia predávajú svoje výrobky obchodníkom, sú mimoriadne náročné. Zvyšovanie odbytových cien v mnohých prípadoch nekopíruje navyšovanie vstupov do výroby. Niektoré obchodné reťazce dokonca tlačia na znižovanie týchto odbytových cien,“ potvrdzuje M. Korpáš.

Výrobcovia ťahajú za kratší koniec

Za aktuálnou situáciou stojí podľa SZPCC aj nesprávne zvolená politika od roku 2020. Na Slovensku sa za posledné dva roky všetkými legislatívnymi krokmi výrazne posilnili obchodníci na úkor výrobcov potravín. „Ministri zlegalizovali nekalé obchodné praktiky, znížili pokuty pre reťazce za pokazené potraviny, procesne zvýhodnili obchodníkov pri riešení kontrol na úkor štátnej kontroly, ba dokonca zrušili povinnosť uvádzať polovicu slovenských potravín v letákoch,“ uvádza M. Lapšanský.

Podľa jeho slov od roku 2020 vlády nezaviedli jedinú legislatívnu zmenu v prospech výrobcov potravín na Slovensku, a podporné opatrenia zrušili. „V predchádzajúcom vládnom období pritom vznikol nový zákon o neprimeraných podmienkach, ktorý potravinári v EÚ hodnotili ako jeden z najlepších. Zavedený bol zber dotazníkových údajov o sektore, ktorý sa nazýva aj ,zelená nafta pre potravinárov´. V zákone o potravinách bola zakotvená povinnosť uvádzať minimálne 50 % slovenských potravín. Tieto kroky na posilnenie potravinárov boli zrušené, oslabené, alebo ich plánuje minister zrušiť,“ dodáva.

Pekári, cukrári a cestovinári preto varujú, že ak nedôjde ku konkrétnym legislatívnym krokom zo strany ministerstva v prospech slovenských výrobcov potravín, potravinársky sektor na Slovensku skolabuje.

M. Korpáš z SPPK pritom tvrdí, že nepriaznivú situáciu pre slovenských potravinárov spôsobuje dominantné postavenie obchodných reťazcov na trhu: „Obchodný reťazec dokáže rýchlo nahradiť slovenského dodávateľa zahraničným. Pôsobíme na otvorenom európskom trhu, v ktorom nie sú naši výrobcovia potravín dostatočne konkurencieschopní.“

M. Lapšanský navyše upozorňuje, že menších výrobcov viacero súčasných negatívnych vplyvov, ako sú inflácia, vojna na Ukrajine, neistota na trhu s komoditami či rastúce ceny vstupov, dostáva do významného ohrozenia, a túto situáciu nemusia prežiť, pokiaľ nepríde adekvátna pomoc.     

Potravinová bezpečnosť je v ohrození

Hoci sa naši výrobcovia riadia prísnymi pravidlami pre dodržanie bezpečnosti potravín, podľa M. Lapšanského sa vzhľadom na chýbajúcu legislatívnu a finančnú podporu potravinárov zo strany štátu riziko ohrozenia potravinovej bezpečnosti na Slovensku v súčasnosti stáva viac ako reálnym.

Navyše ani za takmer pol roka od začiatku vojny na Ukrajine štát potravinárom neposkytol žiadnu pomoc. „Náš zväz už informoval, že hrozí krach pekární v regiónoch. V okolitých krajinách vlády potravinárov podporujú, čo znamená, že na spoločnom európskom trhu je konkurencieschopnosť slovenských výrobcov potravín automaticky horšia,“ dodáva M. Lapšanský.

Dôkazom toho je, že znížená konkurencieschopnosť slovenských potravinárov sa už prejavila v ostatných rokoch. Zatiaľ čo výrobcovia potravín narážajú na neochotu obchodných reťazcov dohodnúť sa na adekvátnych cenách vzhľadom na rastúce vstupy, dovoz potravín z okolitých krajín z roka na rok rastie, keďže obchodné reťazce tam dokážu nakúpiť zahraničné potraviny za nižšie ceny.

SPPK pravidelne sleduje štatistiku dovozu a vývozu agropotravinárskych výrobkov. Podľa posledných údajov dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov bol v januári až apríli 2022 v objeme 2 098,9 milióna eur. „Z toho vyplýva, že v porovnaní s rokom 2021 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 26,4 % vyšší. V roku 2022 nebolo zaznamenané zníženie dovozu ani v jednom sledovanom odvetví,“ dodáva M. Korpáš.

Karty môže zamiešať aj energetická kríza

V súčasnosti je však ťažké predpovedať, čo sa bude diať v nasledujúcom období. Hoci na Slovensku sú aj spotrebitelia, ktorí dlhodobo vyhľadávajú v obchodoch slovenské potraviny, stále je tu veľká časť tých, ktorí sa orientujú na nižšie ceny zahraničných výrobkov. Na výrobu však ďalej bude vplývať energetická kríza nielen u nás, ale aj v zahraničí.

„Práve zahraniční výrobcovia, ktorí vyrábajú v omnoho väčších množstvách, budú možno v konečnom dôsledku na tom ešte horšie s nedostatkom energií. Situácia je neistá pre každého. Je preto potrebné zabezpečiť dostatok vstupov do potravinárskej výroby,“ myslí si M. Korpáš.

Aké kroky navrhujú potravinári

Pekári, cukrári a cestovinári preto apelujú na súčasného ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana, aby znova prijal za svoju tému posilňovanie postavenia spracovateľov potravín v potravinovom dodávateľskom reťazci. Preto navrhujú viacero možností, ako to urobiť, a svoje návrhy predložili aj predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi.

„Ide napríklad o zavedenie takzvaného OMNIBUSu, ktorý v rámci EÚ umožňuje spájanie sa prvovýrobcov a spracovateľov a ich spoločný postup pri rokovaniach s tretími stranami. Ďalším návrhom, ktorý by odľahčil výrobcov, je na obdobie počas kritickej situácie oslobodenie príplatkov za prácu v noci a cez víkendy od daní a odvodov. Práca pekárov prebieha totiž vo veľkej miere práve v tomto čase,“ vysvetľuje M. Lapšanský.

Dodáva, že navrhovali aj zaradenie výrobcov čerstvých potravín medzi subjekty s regulovanými cenami energií. „Potravinári tiež volajú po podpore pomocou propagácie slovenských potravín, napríklad zriadením marketingového fondu. Pomôcť by mohlo aj legislatívne ustanovenie povinnosti nákupu lokálnych potravín pre prevádzky verejného stravovania v inštitucionálnom gastrosektore a pre verejnú správu, či ustanoviť minimálne zastúpenie slovenských potravín na slovenskom trhu,“ tvrdí M. Korpáš.

Podľa SZPCC by pomoc pre potravinárov mohla byť aspoň na úrovni okolitých krajín, aby si naši potravinári dokázali udržať konkurencieschopnosť. Za nevyhnutné považujú opatrenia, ktoré by podporili umiestnenia slovenských potravín na pultoch obchodov.

„Privítali by sme aj prijatie dočasných legislatívnych opatrení na zamedzenie nekontrolovateľného rastu výrobných nákladov pekárov, cukrárov a cestovinárov na záchranu a udržanie podnikania a pracovných miest, ako aj zaradenie podpory udržateľnosti podnikania v potravinárskej výrobe medzi zásadné priority vlády SR,“ dopĺňa M. Lapšanský.