Slovenskí podnikatelia víťazia v digitálnej transformácii, no...

Foto: Unsplash

Až 84 % slovenských podnikateľov označuje podmienky na podnikanie za nepriaznivé, čo je najhoršia hodnota spomedzi všetkých 12 skúmaných krajín a zároveň zhoršenie oproti 74 % v minulom roku. Regulačná záťaž, politická nepredvídateľnosť a rastúce mzdové náklady vytvárajú prostredie, v ktorom firmy rastú napriek systému, nie vďaka nemu.

Prieskumu sa v apríli 2026 zúčastnilo viac ako 1 000 podnikateľov z 12 krajín strednej a východnej Európy. Na Slovensku odpovedalo 74 respondentov – zakladateľov a majiteľov spoločností z rôznych odvetví vrátane rodinných firiem a startupov.

Slovensko na čele regiónu v adopcii AI

Umelá inteligencia sa stala dominantnou digitálnou prioritou slovenských firiem. Až 89 % respondentov uvádza nárast využívania AI a strojového učenia za posledných 12 mesiacov, čo je výrazne nad regionálnym priemerom 76 % a zároveň najvyššia hodnota spomedzi krajín V4. Pre porovnanie, v Poľsku dosahuje rovnaký ukazovateľ 62 %, v Česku približne 50 % a Maďarsko s 57 % firiem bez akejkoľvek investície do AI patrí v tejto oblasti medzi krajiny s najnižšou mierou adopcie  v regióne.

Najvýraznejší posun nastal v objeme investícií do AI. Podiel firiem, ktoré do AI neinvestovali vôbec, klesol zo 40 % v roku 2025 na 18 % v roku 2026. Zároveň výrazne vzrástol segment spoločností investujúcich v rozsahu 100 000 až 250 000 USD, a to z 2 % na 14 %, čo naznačuje prechod od pilotných projektov k reálnemu nasadeniu technológií. Slovenské firmy od AI očakávajú najmä zvýšenie efektivity a produktivity (72 %), rýchlejšie rozhodovanie (55 %) a zníženie mzdových nákladov prostredníctvom automatizácie (53 %).

„Slovenskí podnikatelia pochopili, že AI nie je aktuálny technologický megatrend, ale nástroj konkurencieschopnosti. Investície sa presúvajú od experimentovania k operačnému nasadeniu naprieč firmami a sektormi.“ komentuje Marián Bíž, vedúci partner EY Slovensko.

Inovácie naprieč celým hodnotovým reťazcom

Inovačná aktivita slovenských firiem výrazne prevyšuje regionálny priemer vo všetkých sledovaných oblastiach. Produktové inovácie plánuje 68 % firiem (región 56 %), procesné inovácie 64 % (región 46 %) a organizačné inovácie 65 % (región 46 %). Iba 1 % respondentov neplánuje žiadnu inováciu, v porovnaní so 7 % na regionálnej úrovni.

Inovácie sa zároveň premietajú aj do merateľných výsledkov. Až 77 % firiem zaznamenalo za posledných 12 mesiacov zlepšenie úrovne inovácií, 72 % pokrok v digitálnej vyspelosti a 65 % zvýšenie prevádzkovej efektivity. Slovensko tak v interných výkonnostných ukazovateľoch jednoznačne prekonáva región. Slabším miestom zostáva premena interného pokroku na zákaznícku hodnotu – len 43 % firiem zaznamenalo zlepšenie zákazníckej angažovanosti, zatiaľ čo regionálny priemer dosahuje 51 %.

Rekordný pesimizmus: prostredie brzdí viac ako kedykoľvek predtým

Napriek technologickej vyspelosti hodnotí 84 % slovenských podnikateľov celkové podmienky na podnikanie ako nepriaznivé. Ide o najhorší výsledok spomedzi všetkých 12 krajín zapojených do prieskumu. Oproti minulému roku ide o zhoršenie o 10 percentuálnych bodov, keďže v roku 2025 označilo podmienky za nepriaznivé 74 % respondentov. Regionálny priemer sa pritom mierne zlepšil z 50 % na 45 %. Priaznivé podmienky vníma len 5 % slovenských respondentov, zatiaľ čo v regióne je to 28 %.

Hlavnou regulačnou prekážkou zostáva byrokracia a regulačná komplexnosť, ktorú ako bariéru uvádza 81 % respondentov (región 63 %). V tejto kategórii Slovensko zdieľa nelichotivé prvenstvo s Českou republikou (84 %). Naopak, Poľsko vykazuje iba 47 %, čo naznačuje, že rozsah regulačnej záťaže nie je otázkou veľkosti ekonomiky, ale kvality podnikateľského prostredia.

Regulácia negatívne zasahuje najmä do oblastí financií a daní, kde ju ako škodlivý faktor vníma 95 % respondentov. Nasledujú predaj a príjmy (73 %) a reputácia a compliance (68 %). Reguláciu ako priamo obmedzujúcu hodnotí 55 % podnikateľov, v porovnaní s 28 % na regionálnej úrovni.

„Problémom nie je nedostatok inovácií ani ambícií. Problémom je systémové trenie, ktoré spomaľuje rozhodovanie, odkladá investície a oberá podnikateľov o čas aj energiu. Keď 84 % podnikateľov hovorí, že podmienky na podnikanie sú nepriaznivé, nemožno to odbiť ako prejav pesimizmu. Je to signál, ktorý by mal mať odozvu vo vedení krajiny.“ dodáva Marián Bíž.

Investície sú defenzívne: IT áno, fyzický majetok nie

Investičné priority slovenských firiem odrážajú skôr obrannú stratégiu. Najväčší záujem smeruje do IT systémov a softvéru (64 % oproti 55 % v regióne) a automatizácie procesov (46 % oproti 45 %). Naopak, investície do strojov a zariadení klesli na 30 % (región 44 %) a podiel firiem, ktoré neplánujú žiadne investície, vzrástol z 8 % na 14 %.

Najväčšou prekážkou investícií je ekonomická neistota (74 % oproti 57 % v regióne), regulačná a politická nepredvídateľnosť (58 % oproti 37 %) a geopolitická nestabilita (51 % oproti 40 %). Hlavným zdrojom financovania zostávajú reinvestované zisky, pričom ich podiel vzrástol z 54 % na 68 %. To naznačuje, že firmy sa čoraz viac spoliehajú na vlastné zdroje a vyhýbajú sa externému financovaniu.

Nábor prudko spomalil, výzvy sa presunuli ku kvalite

Zámer prijímať nových zamestnancov na plný úväzok klesol zo 62 % v roku 2025 na 39 % v roku 2026, čo predstavuje jeden z najvýraznejších medziročných posunov v celom prieskume. Dominantnou stratégiou sa stala stabilizácia pracovnej sily – 45 % firiem plánuje zachovať súčasný počet zamestnancov, zatiaľ čo regionálny priemer je 35 %. Znižovanie počtu zamestnancov plánuje 7 % firiem, čo síce zostáva menšinovým javom, no predstavuje nárast oproti 4 % v minulom roku.

Výzvy pri nábore sa posunuli od kvantity ku kvalite. Až 65 % firiem má problém nájsť kandidátov s potrebnými zručnosťami a 53 % s požadovanými skúsenosťami. Zvyšuje sa aj tlak na mzdy – 22 % respondentov uvádza problém ponúknuť konkurencieschopné finančné ohodnotenie, oproti 12 % vlani. Najväčšou výzvou pri riadení pracovnej sily zostáva angažovanosť zamestnancov a firemná kultúra (49 %), čo výrazne prevyšuje regionálny priemer 37 %.

Rodinné firmy: záujem o odchod rastie, governance zaostáva

Slovenské rodinné firmy sa stávajú otvorenejšími voči predaju alebo čiastočnému exitu. Podiel respondentov, ktorí považujú predaj časti firmy za veľmi pravdepodobný, vzrástol zo 6 % na 11 % (región 7 %) a tí, ktorí túto možnosť úplne nevylučujú, tvoria spolu 30 %. Časový horizont exitu sa zároveň výrazne skrátil – 27 % respondentov plánuje odchod v horizonte jedného až štyroch rokov, oproti 14 % v roku 2025.

Paradoxom zostáva, že rastúci záujem o odchod nie je sprevádzaný formálnou pripravenosťou. Formálny plán nástupníctva má len 14 % rodinných firiem, čo predstavuje pokles oproti 21 % vlani (región 23 %). Naopak, podiel firiem, ktoré vedú neformálne rodinné diskusie o nástupníctve, vzrástol z 29 % na 43 %. Robustné governance štruktúry deklaruje len 5 % firiem (región 18 %), čo poukazuje na výraznú medzeru medzi zámerom a pripravenosťou.

Nákladové tlaky zostávajú intenzívne

Mzdové náklady sú pre slovenské firmy naďalej dominantným nákladovým faktorom. Ako hlavný zdroj rastúcich nákladov ich uvádza 96 % respondentov (región 87 %). Ďalšími významnými tlakmi sú ceny energií (58 %), technologické a modernizačné výdavky (57 %) a marketingové náklady (54 %).

Medzi najväčšími rizikami pre finančnú stabilitu dominujú vyššie mzdové náklady (92 %) a rast prevádzkových nákladov (85 %), pričom geopolitická nestabilita zostáva dlhodobo vysokým rizikom na úrovni 82 %.

Oproti minulému roku sa mierne znížili obavy z úrokových sadzieb (z 56 % na 38 %) a problémov v dodávateľských reťazcoch (zo 40 % na 27 %), čo naznačuje postupné zmierňovanie externých šokov. Štrukturálne nákladové tlaky, akými sú mzdy, energie a regulácia však zostávajú naďalej výrazné.