Zdroj foto: Pexels.com

Novela zákona je účinná relatívne krátko, no princípy zdaňovania virtuálnych mien formulovalo ministerstvo financií v metodickom usmernení už v marci. Už vtedy sa objavovalo viacero problémov. 

Zdanené príjmy z kryptomien

Novela zákona o dani z príjmov hovorí, že súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby, pričom sa stanovuje aj spôsob oceňovania. Použiť sa má spôsob ocenenia vymieňanej virtuálnej meny reálnou hodnotou ku dňu výmeny. Reálnou hodnotou virtuálnej meny je trhová cena v deň ocenenia zistená spôsobom určeným účtovnou jednotkou zo zvoleného verejného trhu s virtuálnou menou.

Reálnu hodnotu ustanovuje zákon o účtovníctve. Tento zákon v § 24 odsek 10 hovorí, že „virtuálnu menu prepočítava účtovná jednotka na eurá ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 25 odseku 1 písmeno h)“. 

Zároveň § 25 odseku 1 písmeno h) hovorí, že reálnou hodnotou podľa § 27 odseku 13 je:

• odplatne nadobudnutá virtuálna mena,
• virtuálna mena nadobudnutá ťažbou ku dňu výmeny za iný majetok alebo službu,
• služba a majetok nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu okrem peňažných prostriedkov a cenín ocenených menovitými hodnotami,
• virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.

„Je vhodné napríklad uviesť, že ani schválená novela nerieši prípadný pokles trhovej hodnoty virtuálnych mien. V bežnej praxi existujú prípady, keď daňovník deklaruje príjem z dôvodu, že vymenil napríklad bitcoin za inú virtuálnu menu, ktorú ocenil trhovou hodnotou v čase výmeny. Do konca roka však získaná virtuálna mena absolútne stratila na hodnote, a takýto daňovník v podstate zdaňuje a „odvodňuje“ príjem, ktorý v realite ani nezískal. Podľa nášho názoru by sa mal zdaňovať vždy len prírastok na majetku daňovníka. V spomínanom prípade však k žiadnemu prírastku nedošlo. Určite by teda bolo vhodné zákonne upraviť, aby sa za zdaniteľný príjem nepovažovala výmena jednej virtuálnej meny za inú, ale až výmena virtuálnej meny za fiat menu, respektíve za obstaranú službu, prípadne majetok,“ hovorí spoločnosť Accace.

Základ dane bude možné znižovať o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Daňovým výdavkom je aj výdavok (náklad) vo výške úhrnu vstupných cien virtuálnych mien. Tento daňový výdavok je možné uplatniť len do výšky úhrnu príjmu z predaja virtuálnych mien, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k predaju virtuálnych mien.

Okrem výmeny virtuálnej meny sa budú zdaňovať aj príjmy z ťažby virtuálnej meny. Tieto prostriedky sa však nebudú zdaňovať v čase vyťaženia, ale v čase, keď sa dostanú do procesu výmeny. 

Daňoví odborníci hovoria o tom, že tento systém je nejasný. „Nie je úplne zrejmé, ako a čo účtovať v momente, keď takzvaný miner získa odmenu za svoju prácu, a to do času, kým danú virtuálnu menu nevymení za inú virtuálnu menu, respektíve ju odplatne vymení, prípadne si za ňu obstará iný majetok, respektíve službu,“ upozorňuje spoločnosť Accace.

Problémová mzda

Zároveň sa bude zdaňovať aj získanie kryptomeny napríklad vo forme vyplatenia mzdy. Vyplácanie mzdy vo virtuálnych menách však môže byť problematické. „Ako prvé je potrebné posúdiť, či vyplatenie mzdy vo forme virtuálnej meny je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce – § 30 – mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Virtuálna mena pritom veľmi pravdepodobne nie je považovaná za peniaze,“ upozorňuje Slovenská komora daňových poradcov (SK DP).

„Ak by teda bolo právne možné vyplácať mzdu zamestnancov vo virtuálnej mene, za zrazenie dane a odvodov zamestnancov je zodpovedný zamestnávateľ pri výplate mzdy. Zamestnávateľ je teda povinný vyplatiť zamestnancovi dohodnutú mzdu a vypočítať príslušné odvody na sociálne a zdravotné poistenie, ako aj preddavok na daň. Príjem vyplatený vo virtuálnej mene by pritom zamestnávateľ prepočítaval na menu euro kurzom platným ku dňu výplaty mzdy,“ upozorňuje SK DP. „Potenciálny problém je pri určení základu dane. Toto ustanovenie teda nedefinuje, ako má zamestnanec určiť základ dane pri predaji virtuálnej meny, ktorú nadobudol vo forme mzdy. Logicky by sa výška takéhoto zdaniteľného príjmu mala určiť ako rozdiel medzi sumou prijatou zamestnancom z predaja virtuálnej meny a sumou zdanenou ako príjem zo závislej činnosti,“ dopĺňa SK DP. 

Sadzba dane závisí od celkovej výšky daňového základu, sadzba teda môže byť 19 %, prípadne 25 %. Sadzbou 19 % sa zdaňuje základ dane do sumy 35 268,06 eura a sadzbou 25 % sa zdaní základ dane vyšší ako 35 268,06 eura. 

Príjem z predaja kryptomeny spadá do ostatných príjmov upravených v § 8 zákona o dani z príjmov. To neplatí v prípade, ak daňovník má kryptomenu zaradenú vo svojom obchodnom majetku.

Podnikatelia

Daňovníkom v prípade virtuálnych mien je fyzická osoba s neobmedzenou daňovou povinnosťou a taktiež podnikatelia. Z výsledku ich hospodárenia sa stane daňový základ podľa § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov. Podnikatelia si môžu uplatňovať daňové výdavky maximálne do výšky príjmov z predaja. 

Daňami sa musia zaoberať podnikatelia, ktorí predávajú tovar a služby za virtuálne meny. „Podnikateľ, ktorý prijme odplatu za predaj tovaru a služby vo forme virtuálnej meny, prepočíta prijatú úhradu na menu euro v zmysle ustanovení zákona o účtovníctve, teda kurzom ku dňu účtovného prípadu,“ upozorňuje SK DP.