Foto: Štatistický úrad SR

Ekonomika rástla, no len veľmi pomaly

Hrubý domáci produkt (HDP) sa v poslednom štvrťroku minulého roku medziročne zvýšil o 1,3 %. Objem HDP v bežných cenách bol podľa dát Štatistického úradu SR medziročne vyšší o 11 % a dosiahol 32 miliárd eur.

Slovenská ekonomika tak ukončila rok 2023 s rastom nad 1 %, no bol to najpomalší rast od roku 2013 (ak neberieme do úvahy pokles v prvom pandemickom roku 2020). V súhrne za celý rok 2023 HDP vzrástol o 1,1 %, pričom jeho nominálny objem v bežných cenách dosiahol takmer 122,2 miliardy eur.

Komu sa vlani darilo najviac

V minulom roku rástli výkony všetkých štruktúr ekonomiky. Hrubá pridaná hodnota medziročne vzrástla o 3,7 %. Najvýznamnejší vplyv mal jednoznačne rast priemyslu o 5,7 %. Kľúčové odvetvie ekonomiky sa tak pozbieralo po útlme v roku 2022.

V štruktúrach priemyslu rozhodujúco vzrástla výroba dopravných prostriedkov o viac ako 22 % a výroba koksu a ropných výrobkov vyššia o takmer 10 %. Objem pridanej hodnoty vôbec prvýkrát prekročil v bežných cenách hranicu 100 miliárd eur. Pozitívny vplyv na rast ekonomiky malo posilnenie pridanej hodnoty v obchode, doprave, ubytovaní so stravovaním o 5,3 %, ako aj v stavebníctve o 8,2 %.

Z domáceho dopytu si pozitívny vplyv udržali iba investície vyjadrené tvorbou hrubého fixného kapitálu, ktoré za rok medziročne vzrástli o 9,6 %. Bol to najvyšší dosiahnutý rast od roku 2015.

Celkovému výkonu ekonomiky pomohol najmä pozitívny vývoj v zahraničnom obchode, pretože vývoz rástol rýchlejšie ako dovoz a saldo zahraničného obchodu sa opäť dostalo do plusových hodnôt. Jeho hodnota dosiahla za rok 2023 v bežných cenách objem takmer 1,5 miliardy eur.

Dramaticky poklesla spotreba domácností

Naopak, tlmiaci účinok na celkový výsledok rastu ekonomiky mal výrazný pokles domáceho dopytu o 5 %, čo bolo spôsobené najmä poklesom konečnej spotreby v domácnostiach. Spotreba v domácnostiach v priebehu roka 2023 medziročne klesla o 2,5 %, čo bol najväčší prepad za posledných takmer 30 rokov.

„Žiadna doterajšia kríza, ani finančná či pandemická, nedokázala donútiť domácnosti šetriť tak ako práve vysoká inflácia. Na celoročnej úrovni v mínusových hodnotách zostali aj výdavky vo verejnej správe a v neziskových inštitúciách,“ konštatujú štatisti.