Slovenská ekonomika v lete ožila. Prinieslo jej to lepší štart do druhej vlny koronakrízy, ako sa očakávalo

Foto: Shutterstock

V medziročnom porovnaní to síce stále predstavuje pokles, ale už len o 2,4 %.

Rastie priemyselná výroba aj vývoz

„Hoci podrobnejšie čísla zatiaľ nie sú známe, z mesačných štatistík je zrejmé, že ekonomike pomohol najmä zahraničný dopyt, ktorý znovu naštartoval miestnu priemyselnú produkciu, vrátane výroby áut, a jej export do zahraničia,“ konštatuje makroekonóm VÚB Michal Lehuta.

Podľa neho celková výroba v priemysle bola medziročne nižšia už len o 1,5 % (kým v 2. štvrťroku až o 28 %). Vývozy z krajiny v bežných cenách zaknihovali dokonca rast o 4 % (kým v 2. štvrťroku pokles o 26,5 %).

Naopak, stavebníctvo stále padá

Naopak, stavebníctvo v mesiacoch júl, august a september len prehĺbilo svoju krízu, keď jeho výkon na Slovensku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka poklesol až o bezmála 19 %.

Výrazne stále trpeli aj rôzne iné odvetvia sektora služieb. Napriek zvýšenej mobilite najviac ubytovanie s tržbami nižšími o 25 %, oveľa menej už predaj a oprava motorových vozidiel (−7 %) či vybrané trhové služby (−5 %). Jedine maloobchod a reštaurácie zaznamenali v 3. štvrťroku medziročný nárast tržieb o približne 4 a 5 %.

Nárast miezd ledva prevýši rast cien

Zamestnanosť v krajine v treťom kvartáli 2020 stále mierne klesala o −0,3 %, a jej medziročný pokles tak zostal na úrovni −2,5 %, keď o prácu prišlo približne 58-tisíc ľudí. Aj trh práce sa však v lete čiastočne oživil a počet nezamestnaných schopných okamžite nastúpiť do zamestnania evidovaných na úradoch práce dokonca v auguste a septembri mierne klesol.

Priemerná mzda však výrazne spomalila svoj rast. Vo vybraných odvetviach súkromného sektora dosiahlo jeho ročné tempo len 2,7 %. To len o zhruba jeden percentuálny bod prevýšilo rast spotrebiteľských cien za rovnaké obdobie (+1,6 %).

Čaká nás ťažký prvý štvrťrok 2021

Podrobnosti makroekonomického vývoja v 3. štvrťroku štatistici zverejnia až začiatkom decembra. „No už z dnes zverejnených čísel je jasné, že štartovacia pozícia do záveru roka 2020 ovplyvneného druhou vlnou šírenia nebezpečného koronavírusu bola veľmi dobrá,“ vysvetľuje M. Lehuta.

Otázny podľa neho zostáva negatívny vývoj od októbra, ktorý krajine znovu priniesol výnimočný stav, tvrdé protiepidemiologické opatrenia aj zákaz vychádzania.

„Ak by HDP v závere roka pre druhú vlnu krízy poklesol o 3,5 %, za celý rok si zaknihuje zníženie o 6,1 %. Dynamika rastu v budúcom roku by mala byť pre očakávaný ťažký 1. štvrťrok 2021 o čosi nižšia, ako sme pôvodne čakali. Pravdepodobne dosiahne hodnotu medzi 4 až 5 %,“ uzatvára M. Lehuta.