Slovenská ekonomika spomalila, jej rast je na úrovni 1,9 %

Foto: Freepik

Darí sa priemyslu, doprave aj menším odvetviam

Slovenská ekonomika síce naďalej rastie, no jej rast sa v uplynulých troch mesiacoch zmiernil. Objem hrubého domáceho produktu (HDP) v bežných cenách bol medziročne vyšší o 6,5 %, keď dosiahol 32,4 miliardy eur.

Podľa údajov Štatistického úradu SR medziročné zvýšenie hrubej pridanej hodnoty zaznamenalo všetkých desať sledovaných odvetví. Váhovo najvýznamnejší priemysel zaznamenal rast o 1,5 %, pričom v druhom štvrťroku sa na celkovej pridanej hodnote podieľal 22,3 %.

Rast podporil predovšetkým dvojciferný nárast vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov o 18,9 % a vo výrobe drevených a papierových výrobkov, tlače o 21,7 %. Naopak, vyššiemu rastu bránil pokles vo výrobe koksu a rafinovaných ropných výrobkov o 7,9 %, a tiež vo výrobe strojov a zariadení inde nezaradených a vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov, v oboch zhodne o 16,7 %.

Výkonnosť v druhom najvýznamnejšom odvetví, a to v obchode, doprave, ubytovaní a stravovaní, vzrástla o 2,7 %. K rastu hrubej pridanej hodnoty výrazne prispeli váhovo menšie odvetvia, a to medziročne vyššia výkonnosť v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 3,9 %, v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 3,2 %, vo verejnej správe o 1,6 %, informáciách a komunikáciách o 4,5 % aj v stavebníctve o 2,2 %.

Aký je názor analytikov

„Ekonomika v druhom štvrťroku 2024 síce spomalila, pokračuje však v raste, a to citeľne viac než priemer Európske únie či eurozóny. Očakávame, že hlavným faktorom rastu v tomto roku bude najmä spotreba domácností,“ myslí si makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Poukazuje tiež na financie z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré majú potenciál priniesť do ekonomiky pozitívny impulz v prípade, ak zabezpečíme ich včasné a efektívne čerpanie. Dôležité tiež podľa neho bude oživenie výkonnosti ekonomík našich zahraničných partnerov najmä z krajín EÚ, ktoré by malo nastať v závere tohto roka.

„Externý dopyt, ktorý bol v úvode roka skôr brzdou rastu slovenskej ekonomiky, by sa mohol v jeho druhej polovici predsa len začať čiastočne zotavovať a podporiť tak aj ekonomický rast. Hlavným zdrojom ekonomického rastu by však aj v druhej polovici roka mala zostať domáca spotreba, výdatne živená nižšou infláciou, napätým trhom práce a najmä pretrvávajúcim rastom reálnych miezd,“ dodáva analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.