Foto: shutterstock

Situáciu však stále ovplyvňuje väčšia miera neistoty vzhľadom na možnú druhú vlnu pandémie koronavírusu.

Záver druhého štvrťroka priniesol prvé oživenie

O možnom svižnom oživení ekonomiky hovoria aj dáta analytikov. „Z mesačných údajov je vidieť, že v máji a júni došlo k prvým krokom oživenia, čo je pozitívna správa naznačujúca zatiaľ prítomné uzdravenie v tvare písmena V,“ opisuje analytička Slovenskej sporiteľne (SLSP) Katarína Muchová.

Aj ekonomický analytik Tatra banky Juraj Valachy očakáva, že ekonomika by už mohla ísť nahor. „Na prelome apríla a mája sme dosiahli pomyselné dno, preto by malo byť viditeľné zlepšenie vo všetkých sektoroch,“ konštatuje Valachy.

Podľa jeho slov mnoho závisí aj od toho, ako boli firmy schopné na danú situáciu reagovať už od začiatku krízy. Najlepšou možnosťou pre firmy bolo prijať zmenu a prinášať nové produkty a služby s vyššou pridanou hodnotou. Takýmto spôsobom je možné prilákať viac nových zákazníkov.

Analytici VÚB banky pripomínajú, že ďalší hospodársky rast bude veľmi krehký. Všetko závisí od schopnosti našej imunity voči COVID-19. Je možné, že s vírusom budeme bojovať ešte dlho, keďže nie je isté, či očkovanie vyrieši tento problém raz a navždy. Neistota, výpadky produkcie či vyššia miera úspor tak môžu ekonomiku skúšať aj naďalej.

Prepad ekonomiky v druhom kvartáli dosiahol 12 %

Ešte v prvom kvartáli tohto roka odborníci upozorňovali na fakt, že slovenská ekonomika sa kvôli koronavírusu ocitá jednou nohou v recesii. Hoci analytici predpovedajú v ďalších mesiacoch oživenie našej ekonomiky, druhý kvartál bol najviac zasiahnutým mesiacom roka.

Očakávania Štatistického úradu SR o najväčšom prepade HDP v histórii v druhom kvartáli sa tak síce naplnili, no pôvodné predpovede analytikov boli ešte pesimistickejšie. Tí odhadovali pokles ekonomiky až o 15,4 %. Oproti vlaňajšku však bol v skutočnosti zaznamenaný o trochu miernejší pokles HDP „len“ o 12,1 %. Podobný prepad výkonu ekonomiky ako na Slovensku zaznamenala aj eurozóna.

Celoročný pokles ekonomiky sa odhaduje na 7,5 až 9 %

Na základe predpokladov analytikov by sa mal výrazný pokles ekonomiky v nasledujúcom období postupne mierniť. K pozitívnemu posunu by mohlo dôjsť už v treťom kvartáli 2020. Analytička SLSP Katarína Muchová vidí situáciu pozitívne: „Celkový tohtoročný prepad slovenskej ekonomiky očakávame okolo 7,5 % s následným oživením na 7,1 % v roku 2021. Počítame však s vyššou mierou neistoty. “

Menej optimistický je odhad Európskej komisie (EK). Rozdiel predstavuje približne 1,5 %. EK predpokladá tohtoročný prepad HDP na Slovensku až na úrovni 9 %, čo predstavuje šiestu najväčšiu recesiu v rámci Európskej únie. Podľa nej by sa rast našej ekonomiky mohol v budúcom roku dostať na priemer 7,4 %.

Priemyselná produkcia klesla až o 28 %

K poklesu HDP prispel najmä nepriaznivý vývoj priemyselnej produkcie, ktorá v druhom kvartáli 2020 klesla o 28 %. Historické minimum dosiahla v apríli. V máji už došlo k zlepšeniu o 19,7 %. V júni bol zaznamenaný opäť o niečo miernejší pokles priemyselnej produkcie, ktorá napokon medziročne klesla o 8,5 %.

Čísla napovedajú, že najvýraznejší pokles už má priemysel pravdepodobne za sebou a podľa analytičky Evy Sadovskej z WOOD & Company môžeme v nasledujúcich mesiacoch očakávať pozitívny trend jeho vývoja. Vo veľkej miere však oživovanie priemyslu závisí od vývoja ekonomík našich najväčších zahraničných obchodných partnerov.

Automobilová výroba začala znovu rásť

V ďalších mesiacoch by sa ekonomika mohla postupne opäť naštartovať aj vďaka oživeniu priemyselnej produkcie, ktorá sa na HDP našej krajiny zvykne podieľať až takmer štvrtinovým podielom. Silným ťahúňom sú automobilky, u ktorých došlo v máji k obnoveniu výroby. Výroba sa v súčasnosti oproti aprílu zdvojnásobila, čo predstavuje výrazné zlepšenie.

Pozastavenie výroby je však stále značne viditeľné. „Výroba v júni zaznamenala síce medziročný pokles o takmer desatinu, ale oproti predošlým mesiacom išlo o výrazné zlepšenie,“ vysvetľuje analytička Eva Sadovská.

Vláda počíta s deficitom v hodnote 7,5 miliardy eur

Negatívne vplyvy pandémie doľahli aj na štátnu kasu. Trvalý výpadok vo verejných financiách kvôli koronakríze predstavuje približne 2,3 miliardy eur.

Analýzy o vyšplhaní sa deficitu verejných financií až k 10 % HDP v tomto roku sú pravdepodobné. Potvrdil to aj analytik Tatra banky Juraj Valachy: „Predpokladaný deficit na rok 2020 je 7,5 miliardy eur, čo predstavuje 8,4 % HDP.“

Jedným z cieľov novej vlády bolo stanoviť si a dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Podľa analytika J. Valachyho bude vláda úspešná, ak sa jej do roku 2023 podarí znížiť deficit pod 3 % HDP. Znamená to, že každý rok bude musieť na zníženie deficitu nájsť v priemere miliardu eur na príjmovej alebo výdavkovej strane.

Zamestnanosť utrpela menej ako výkon ekonomiky

Medziročné čísla ukazujú, že vývoj zamestnanosti sme ustáli lepšie ako výkonnosť ekonomiky. Potvrdili to aj analytici VÚB banky: „Dobrou správou je, že aj vďaka podporným vládnym opatreniam zamestnanosť neutrpela podobne veľký pokles ako hospodársky výkon.“

Nič to nemení na tom, že v druhom kvartáli bola zamestnanosť zasiahnutá viac ako v prvom štvrťroku. Kým v prvom štvrťroku počet pracujúcich medziročne klesol o 0,5 percenta, v druhom kvartáli sa zamestnanosť medziročne znížila o 2,6 %, čo predstavuje zhruba 64-tisíc pracujúcich.

V júni dosiahla nezamestnanosť 7,4 %. Hoci trend rastúcej nezamestnanosti zatiaľ pokračuje, tempo nárastu sa spomalilo. Výsledok je odrazom toho, že počet ľudí, ktorí si nachádzajú prácu, sa od mája zvyšuje. Podľa analytika Tatra banky Borisa Fojtíka by sa mal nárast nezamestnanosti stabilizovať a koncom tohto roka aj zmierniť.

Analytička Poštovej banky Jana Glasová predpokladá podobný vývoj, no závisí to aj od oživenia našej ekonomiky: „Očakávame, že nárast nezamestnanosti sa sústreďoval predovšetkým do druhého kvartálu a v treťom kvartáli by sa mohla situácia začať upokojovať.“