Slováci nie sú spokojní so svojou finančnou situáciou. Čo by mohlo pomôcť?

Foto: Freepik

V analýze sa dozviete:

• Sú Slováci spokojní so svojou finančnou situáciou a ktorí sú nespokojní najviac?
• Ako sme na tom v porovnaní s obyvateľmi iných krajín EÚ?
• V čom spočíva táto nespokojnosť a čo by mohlo pomôcť?

Slováci nie sú dostatočne spokojní so svojou finančnou situáciou

Ukazovateľ finančnej spokojnosti patrí medzi subjektívne indikátory kvality života, ktoré Eurostat zbiera v rámci prieskumu EU-SILC (avšak nie na ročnej báze). Respondenti uvádzajú, do akej miery sú spokojní so svojou finančnou situáciou na škále od 0 (veľmi nespokojný) do 10 (veľmi spokojný). Ide o sebahodnotenie vnímané ľuďmi. Najaktuálnejšie údaje za rok 2022 zverejnil Eurostat len pred niekoľkými týždňami.

Slováci ohodnotili svoju finančnú situáciu v priemere na 5,8, čo je menej v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 6,6. Viac nespokojné so svojou finančnou situáciou sú ženy ako muži. V rámci vekových kategórií vyjadrili najväčšiu nespokojnosť mladí Slováci vo veku 16 – 24 rokov alebo seniori. Z dát vyplynul aj vzťah medzi vzdelaním a finančnou spokojnosťou, nakoľko ľudia s vyšším vzdelaním hodnotia svoju finančnú situáciu lepšie než osoby s nižším vzdelaním. Slovensko si zároveň pohoršilo v porovnaní s rokom 2018, kedy sa uskutočnilo predchádzajúce meranie a kedy naša krajina dosiahla skóre 6,0

Ktorí Európania sú najspokojnejší a ktorí najmenej?

Najvyššiu finančnú spokojnosť vykázali Holandsko a Fínsko, obe s hodnotou 7,6. Za nimi nasledovali Švédsko (7,4) a Rakúsko (7,3). Na opačnom konci rebríčka bolo šesť krajín EÚ, kde úroveň spokojnosti nedosiahla hodnotu 6, teda obyvatelia boli skôr nespokojní než spokojní so svojou finančnou situáciou. Najnižšie hodnotenie vykázalo Bulharsko (4,6), nasledované Gréckom (5,3), Chorvátskom (5,7), Slovenskom (5,8) a Maďarskom spolu s Lotyšskom (zhodne 5,9).

V čom pramení nespokojnosť Slovákov a čo by mohlo pomôcť?

Na negatívne výsledky ukazovateľa môže vplývať rekordné zdražovanie v krajine a s tým súvisiaci reálny pokles platov (v rokoch 2022 a 2023). Slovensko sa zároveň vyznačuje tým, že pomyselné nožnice medzi cenovou hladinou a úrovňou platov sú otvorené o niečo viac ako v iných krajinách EÚ. Situáciu nezlepšuje ani dlhodobo nízka finančná a investičná gramotnosť obyvateľov. Mnohí Slováci tak majú problém s riadením rodinného rozpočtu, nedostatočne si tvoria finančnú rezervu, zápasia s platením účtov či splácaním dlhov. A tí, ktorí disponujú voľnými peniazmi, ich často nechávajú ležať na bankových účtoch, čím svoj investičný potenciál nevyužívajú vôbec alebo iba čiastočne.

Mať finančnú rezervu považujeme za nevyhnutné. Ide o „peniaze po ruke“, ktoré môžeme kedykoľvek alebo po určitom čase použiť. Vo všeobecnosti sa odporúča vytvoriť si rezervu vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov. Kúpna sila peňazí na účtoch ale postupne klesá, inflácia je totiž dlhodobo výrazne vyššia ako úroky na bežných účtoch či vkladoch v bankách. Napriek tomu hotovosť a vklady tvoria (podľa dát Eurostatu) až 45 % celkových finančných aktív slovenských domácností.š

Dlhodobým riešením na boj s infláciou či na efektívne zhodnocovanie finančných prostriedkov je investovanie. Avšak podľa Eurostatu je podiel investícií do dlhopisov, akcií, ETF či podielových fondov pomerne nízky. Vlani predstavoval len 25 % a jeho úroveň sa za posledné desaťročie prakticky nezmenila. Slováci a Slovenky tak svoj investičný potenciál nevyužívajú naplno.