Slováci menia spôsob míňania. Viac peňazí nechávajú v obchodoch s potravinami, menej za energie

Foto: Freepik

Vývoj cien na Slovensku sa síce v posledných mesiacoch zmierňuje, no inflácia na Slovensku zostáva jednou z najvyšších v eurozóne. Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla v máji medziročnú úroveň štyri percentá, pričom ceny nahor naďalej tlačia najmä energie, bývanie, pohonné látky a služby.

Rast cien však nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje rodinné rozpočty. Mení sa aj samotná štruktúra výdavkov slovenských domácností. „Okrem inflácie nás zaujíma aj vývoj zloženia priemerného spotrebného koša. Ten totiž ovplyvňuje nielen samotný rast cien, ale aj spotrebiteľské preferencie či reakcia domácností na infláciu v tej či onej kategórii spotreby,” hovorí Michal Lehuta, makroekonóm VÚB banky.

Potraviny zostávajú najväčšou položkou

Najväčšiu časť spotrebného koša slovenských domácností dnes tvoria potraviny. Ich podiel dosahuje približne 18 percent, čo je síce mierne menej ako vlani, stále však výrazne viac ako pred pandémiou.

V roku 2019 predstavovali výdavky na potraviny len niečo vyše 15 percent spotrebného koša. Ich význam začal výraznejšie rásť počas pandémie a následne ho ešte posilnila inflačná vlna rokov 2022 a 2023, keď ceny potravín na Slovensku vzrástli približne o 40 percent.

Práve potraviny pritom podľa analytikov Národnej banky Slovenska výrazne ovplyvňujú aj to, ako domácnosti subjektívne vnímajú infláciu. Keďže ide o každodenné nákupy, zdražovanie si spotrebitelia uvedomujú oveľa intenzívnejšie ako pri výdavkoch, ktoré platia len občas.

Energie zdraželi, no ukrajujú menší podiel rozpočtu

Druhou najväčšou položkou rodinných rozpočtov zostávajú elektrina, plyn a ostatné palivá. Ich podiel na spotrebnom koši však v posledných rokoch paradoxne klesol na približne 8,2 percenta.

Na prvý pohľad to môže pôsobiť prekvapivo. Ceny energií totiž po začiatku vojny na Ukrajine výrazne vzrástli.

Podľa analytikov existujú dve hlavné vysvetlenia. Domácnosti začali energiami viac šetriť a zároveň sa na konečných výdavkoch prejavili aj štátne kompenzácie cien energií, ktoré zmiernili dosah zdražovania na väčšinu obyvateľov.

Reštaurácie sa dostali medzi najväčšie výdavky

Výraznejší posun nastal aj pri výdavkoch na stravovanie mimo domácnosti a ubytovanie. Táto kategória sa v posledných rokoch posunula na tretie miesto v spotrebnom koši a dnes predstavuje približne osem percent výdavkov.

Za rastom stojí kombinácia viacerých faktorov. Svoju úlohu zohralo zdražovanie služieb, ale aj meniace sa spotrebiteľské správanie. Čoraz viac ľudí využíva donáškové služby, objednáva si hotové jedlá alebo častejšie navštevuje reštaurácie.

Menej peňazí smeruje aj na bývanie vo vlastnom

Významnou položkou spotrebného koša zostáva aj takzvané imputované nájomné. Ide o štatistický ukazovateľ, ktorým Štatistický úrad SR vyjadruje náklady spojené s bývaním vo vlastnej nehnuteľnosti.

Zahŕňa napríklad výdavky na rekonštrukcie, stavebný materiál, remeselné práce, údržbu domácnosti či príspevky do fondu opráv.

Aj pri tejto kategórii však došlo k poklesu. Kým ešte v roku 2024 tvorilo imputované nájomné 10,4 percenta spotrebného koša, tento rok jeho podiel klesol na 7,9 percenta.

Na digitálne služby šetriť nechceme

Jednou z mála kategórií, ktorá v posledných rokoch výraznejšie posilnila, sú informácie a komunikácia.

Patria sem výdavky na mobilné služby, internet, televízne programy či streamovacie platformy. Ich podiel v spotrebnom koši prvýkrát prekročil päť percent a predstihol dokonca výdavky na alkohol a tabak.

Naznačuje to, že digitálne služby sa stávajú bežnou súčasťou rodinných rozpočtov a domácnosti ich už nevnímajú ako nadštandardný výdavok, ale ako samozrejmosť.