Foto: shutterstock

Väčšina občanov eurozóny drobné mince nechce

Na neobľúbenosť týchto mincí poukazuje prieskum Eurobarometer. Celkovo by si zrušenie týchto mincí želalo 64 % opýtaných v eurozóne. Zo slovenských respondentov by tieto drobné mince zrušilo až 73 % opýtaných. Slovensko je tak jednou z krajín, kde hlas za zrušenie drobných mincí vyznieva relatívne presvedčivo. „Vyššiu podporu má takáto zmena najmä vo Fínsku, podobne ako u nás je verejnosť naladená ešte v Taliansku, Holandsku a Írsku, teda v krajinách, ktoré už k obmedzeniu najmenších mincí pristúpili. Miera tejto podpory je pritom vysoko stabilná a na Slovensku i v EÚ prakticky zhodná s údajom z minulého roka,“ upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej analýze.  

Zrušenie mincí s hodnotou jeden cent a dva centy by znamenalo, že z obehu zmizne väčšina mincí. Podiel týchto drobných na celkovom počte mincí v obehu na Slovensku je 55 %. 

Zaokrúhľovanie už používa viacero krajín. „Zaokrúhľovanie je už zavedené vo viacerých štátoch platiacich eurom, vrátane Holandska, Írska a Fínska, najnovšie sa pridalo aj Taliansko, dobrovoľné zaokrúhľovanie podľa voľby maloobchodníka je možné i v Belgicku. Historicky však boli európske inštitúcie, teda Európska komisia a Európska centrálna banka, k takýmto iniciatívam skôr skeptické. V súčasnosti zvažuje ďalšie kroky na elimináciu 1- a 2-centových mincí tiež Estónsko a Belgicko,“ upozorňuje NBS. 

Zrušenie drobných mincí by malo dosah najmä na ceny alkoholu a potravín, v ktorých až dve tretiny cien v súčasnosti vyžadujú jednocentové a dvojcentové mince.

Zrušenie drobných mincí prináša výhody aj obavy zo zdražovania

Zrušenie mincí by malo viacero výhod, predovšetkým by sa zrýchlil hotovostný obeh. Podľa NBS navyše existuje relatívne vysoká miera strát pri práci s týmito mincami. Raziť tieto mince je podľa NBS do istej miery aj nevýhodné, keďže náklady na razbu prevyšujú nominálnu hodnotu týchto mincí.  

Zaokrúhlenie môže priniesť aj nevýhody pre spotrebiteľa. Takáto zmena môže znamenať zaokrúhľovanie cien nahor, zvýšiť sa vo všeobecnosti môže miera inflácie. Zrušenie mincí by malo najväčší dosah na drobné každodenné nákupy. „Zmena by mala dosah najmä na ceny alkoholu a potravín, v ktorých až dve tretiny cien v súčasnosti vyžadujú jednocentové a dvojcentové mince,“ upozorňuje NBS s tým, že pri väčšine služieb a priemyselnej produkcii sa tieto mince nevyužívajú. Práve pri alkohole a potravinách je však množstvo produktov, ktoré na cenovke majú 99 centov. V prípade nákupu jednej potravinovej položky nastalo zdraženie o jeden cent až v celej polovici prípadov. Pri pohľade na vážené ceny je tento podiel 51 %. Najmenšia citlivosť na túto zmenu sa objavuje v oblasti rekreačných služieb.

Zmena by však neznamenala úplné zrušenie drobných centov. Najmenšou nominálnou jednotkou meny euro by bol jeden cent a zaokrúhlil by sa až výsledný účet. V praxi by to znamenalo, že vplyv zaokrúhľovania by nebol dramatický. „V bežnom prípade nákupov s 5 – 6 položkami a ak by domácnosť nakupovala každý druhý deň, by priemerná strata zo zaokrúhľovania bola do 0,1 centu na nákup a 0,5 – 1 cent mesačne. V extrémnom prípade je maximálny vplyv na domácnosť strata približne dvanásť centov mesačne, ale to by platilo len keby domácnosť každý deň kúpila práve jednu položku. V prípade, že chodí na nákup denne, ale nakúpi v priemere päť položiek na nákup, je mesačná strata dva centy. Pritom platí, že v prípade častejších nákupov alebo nákupu väčšieho počtu položiek sa vplyv zaokrúhľovania naďalej znižuje,“ hovorí NBS. Zaokrúhľovaniu by sa dalo navyše úplne vyhnúť pri platbe kartou. 

Slovensko už mince rušilo

Zmena, ktorú by si slovenskí občania želali, je však iná ako bola tá, keď sa halierov zbavovala slovenská koruna. V roku 2003 Slovensko totiž úplne zrušilo mince z hodnotou 10 a 20 halierov a všetky ceny sa zaokrúhlili na 50 centov. „Ako hlavné dôvody boli uvedené narastajúce náklady na razbu a spracovanie týchto mincí, vysoký výdaj do obehu a len 50 % návratnosť z obehu a nízka hodnota reálnych peňažných zostatkov. Celkovo tak zrušenie 10- a 20-halierových mincí malo viesť k racionalizácii hotovostného obehu,“ hovorí NBS.