Foto: Shutterstock

Ani rekordné ceny neodradili Slovákov od nakupovania

Inflácia z mesiaca na mesiac zrýchľuje a dosahuje 22-ročné maximá. Kým v januári 2022 boli ceny tovarov a služieb medziročne vyššie o 8,4 %, v auguste ich nárast dosahoval až 13,3 %. Za prvých sedem mesiacov roka 2022 tak priemerná inflácia na Slovensku presiahla hranicu 11 %.

Slováci aj napriek tomu nakupovali viac. Maloobchodné tržby v stálych cenách medziročne vzrástli o 9,2 %. Spotreba domácností, ktorej neodmysliteľnou súčasťou sú aj nákupy obyvateľov, zároveň v prvom polroku 2022 potiahla ekonomiku a podpísala sa pod nárast hrubého domáceho produktu (HDP).

Tržby narástli takmer všetkým oblastiam maloobchodu

Za prvých sedem mesiacov tohto roka narástli tržby takmer všetkým oblastiam maloobchodu. Spomedzi podielovo najvýznamnejších sa podarilo dosiahnuť vyššie tržby v prípade supermarketov a hypermarketov, ale aj v prípade špecializovaných predajní s ostatným tovarom, ako napríklad s obuvou, oblečením či drogériou.

Jedine maloobchod mimo predajní, stánkov a trhov, ktorého súčasťou sú prevažne e-shopy, zaznamenal medziročný pokles tržieb počas každého mesiaca s výnimkou júla 2022. Porovnateľné tržby ako pred rokom dosiahli počas analyzovaného obdobia predajcovia v stánkoch a na trhoch.

Tržby čerpacích staníc vykázali nárast o približne 2 %. V ich prípade však počas posledných mesiacov nastala zaujímavá situácia. Vysoké ceny pohonných látok sú síce spojené s vyšším nominálnym rastom tržieb, no po očistení o tento extrémne rýchly rast cien boli tržby v stálych cenách už významne nižšie ako pred rokom. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR.

Čo vplýva na nákupné správanie Slovákov?

1) Otvorené kamenné prevádzky: Dôvodom vyšších tohtoročných tržieb je fakt, že kamenné obchody boli na rozdiel od minulého roka naplno otvorené. Vlani totiž až do 19. apríla boli fyzické prevádzky zatvorené. Výnimku predstavovali  iba predajne s potravinami, drogériou či lekárne. Predaj väčšiny tovarov sa tak uskutočňoval iba cez online kanály. Tohtoročné čísla maloobchodných tržieb ukazujú, že e-commerce nedokáže úplne nahradiť existenciu fyzických prevádzok. Pochopiteľne, online nakupovanie má svoje dôležité miesto v schéme nakupovania. No skúsenosť z ostatného obdobia potvrdzuje, že z dlhodobého hľadiska je e-commerce ideálny v kombinácii s klasickým nakupovaním.

2) Efekt odloženej spotreby: Vynútené úspory či odložená spotreba sú pojmy, ktoré sa spájajú s vytváraním finančných rezerv Slovákov a Sloveniek počas pandémie. A to najmä počas lockdownov s prísnymi opatreniami, ktoré obmedzovali, respektíve zakazovali navštevovanie kamenných obchodov. Aj napriek možnosti nakupovať online, mnohí spotrebitelia odložili nákupy na neskôr. Napríklad počas lockdownu v úvode roka 2021 držali Slováci na bežných účtoch v bankách približne pol miliardy eur takpovediac „navyše“. Vďaka odloženým finančným prostriedkom tak dokážu Slováci realizovať väčšie nákupy ako vlani, a to aj napriek vyšším cenám tovarov.

3) Len to najnutnejšie, žiadny luxus: Výraznejšie zdražovanie a s ním spojené vyššie náklady na základné a nevyhnutné tovary a služby (najmä potraviny a bývanie) spôsobili u určitých skupín obyvateľstva obozretné míňanie na luxusnejšie tovary a služby. Ide predovšetkým o skupiny obyvateľstva, ako sú domácnosti seniorov, nezamestnaných, so zdravotne znevýhodnenými členmi, ale aj o domácnosti jedného rodiča s deťmi či viacčlenné rodiny.

4) Solidarita s utečencami: Od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine uplynulo viac ako šesť mesiacov. Slováci najmä bezprostredne po začiatku agresie prejavili vysokú mieru solidarity. Utečencom pomáhali finančnými príspevkami, ale aj kúpou spotrebného tovaru – napríklad trvanlivých potravín, drogérie, vankúšov a paplónov, oblečenia, detského tovaru a mnohého iného. Desiatky tisíc Ukrajincov sa zároveň stali zákazníkmi v našich obchodov.