Skráti sa splatnosť faktúr kvôli oneskoreným platbám medzi firmami?

Foto: Shutterstock

EÚ chce sprísniť splatnosť faktúr

Jednou z najzásadnejších zmien je zavedenie maximálnej lehoty splatnosti faktúr na 30 kalendárnych dní pre všetky obchodné transakcie medzi podnikmi navzájom, ako aj medzi firmami a verejnými orgánmi. Táto lehota by bola záväzná bez ohľadu na zmluvnú dohodu medzi stranami.

Ak by došlo k omeškaniu platby, návrh ráta s automatickým uplatnením úrokov z omeškania vo výške 8 %. Pričom obchodní partneri by sa nemohli vopred vzdať tohto nároku na úhradu úrokov z omeškania.

Návrh ďalej stanovuje paušálne poplatky za oneskorené platby, ktoré sa líšia v závislosti od hodnoty faktúry. Pri faktúrach do 1 500 eur by bola pokuta 50 eur. Pri transakciách v rozsahu od 1 501 do 15 000 eur by bol poplatok 100 eur a pri transakciách nad 15 000 eur by sa uplatnila pokuta vo výške 150 eur.

Zmenou prejde aj postavenie verejných orgánov, ktorým sa rušia doterajšie výnimky. To znamená, že už nebudú môcť využívať predĺženú lehotu splatnosti napríklad v sektore zdravotníctva, čo bola doteraz bežná prax.

Europarlament návrh jemne pozmenil

Európsky parlament navrhol určité zjemnenie návrhu. Poslanci požadujú, aby bolo možné výnimočne dohodnúť si lehotu splatnosti až 60 dní, a to len v prípadoch, keď to bude uvedené priamo v zmluve medzi podnikmi. Okrem toho navrhli možnosť predĺženia lehoty splatnosti až na 120 dní pri transakciách týkajúcich sa sezónneho alebo nízko obratového tovaru.

Súčasťou návrhu je aj plán na zriadenie európskeho strediska pre sledovanie oneskorených platieb. To by malo monitorovať platobné praktiky v rámci celej EÚ, identifikovať škodlivé postupy a sledovať efektivitu vymáhania práva v jednotlivých krajinách.

Slovensko je proti tomuto návrhu

Slovensko sa spolu s ďalšími trinástimi krajinami postavilo k návrhu kriticky. Zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) argumentujú, že návrh neprimerane zasahuje do zmluvnej slobody podnikateľských subjektov a v praxi by mohol znamenať zvýšenie administratívnej a finančnej záťaže najmä pre menšie firmy.

Avšak jediný slovenský europoslanec, ktorý hlasoval proti návrhu, bol Eugen Jurzyca (SaS). Ten tvrdí, že návrh obmedzuje zmluvnú voľnosť a nezohľadňuje, že tzv. obchodné úvery sú pre firmy často jediným dostupným zdrojom financovania. Ostatní zástupcovia Slovenska boli za, jeden nehlasoval.

Vzhľadom na nesúhlas viacerých členských štátov, vrátane Slovenska, je však budúcnosť návrhu otázna. Mnohé štáty žiadali Európsku komisiu, aby návrh stiahla a prepracovala. Nová Komisia, ktorá nastúpila do funkcie koncom roka 2024, zatiaľ v tejto veci nekonala. Je  preto dôležité ozrejmiť, že nariadenie ešte nenadobudlo svoju finálnu podobu.