Shrinkflácia: Za rovnakú cenu dostávame menej, výrobcovia kvôli vysokým nákladom zmenšujú balenia

Foto: Shutterstock

Menej tovaru za rovnaký objem peňazí. Takzvanú shrinkfláciu si výraznejšie všimneme najmä v období rastúcej inflácie, keď sú ľudia pri nákupoch oveľa citlivejší nielen na ceny, ale aj na množstvo daného výrobku či tovaru, ktoré sú predávané za pôvodnú cenu. K takýmto praktikám sa uchyľuje čoraz viac slovenských aj zahraničných výrobcov potravín či drogistického tovaru, aby sa dokázali vyrovnať s rastúcimi nákladmi za suroviny a energie.

Potrebné je byť všímavý

Dôležité je uvedomiť si, že nejde o žiadnu nekalú obchodnú praktiku zo strany výrobcu či obchodu, hoci mnohých zákazníkov dokáže tento fakt nepríjemne prekvapiť. Zákazník si totiž pri nákupe dokáže hmotnosť výrobku skontrolovať, keďže má všetky pravdivé údaje o množstve a veľkosti výrobku uvedené na obale. Otázkou je, do akej miery je obozretný a či si to dokáže všimnúť.

Podľa prezidentky Zväzu obchodu SR Nadeždy Machútovej shrinkflácia nie je novinkou, akurát si ju v súčasnosti viac všímame a uvedomujeme. Pretože najmä v období rýchleho rastu cien sa výrobcovia snažia udržať cenu svojich produktov aj za cenu zmenšovaním obsahu, veľkosti či hmotnosti svojich produktov.

„Ide o prirodzenú reakciu, lebo aj im neúmerne rastú náklady, najmä ceny surovín a energií. Takýto jav sa týka širokej škály potravinových výrobkov od mrazených, cez chladené balené, mliečne, nápoje až po pečivo. Buď zákazník zaplatí tú istú cenu za menej tovaru, alebo dá za to isté množstvo viac peňazí ako predtým,“ hovorí prezidentka.

Podľa nej zostáva na spotrebiteľovi, ako tomuto trendu prispôsobí svoje nákupné správanie, pričom stále si môže kúpiť aj väčšie balenia, ktoré môžu byť cenovo výhodnejšie ako tie menšie. Samozrejme, ani to nie je pravidlo. Vo všeobecnosti však podľa nej platí, že informovaný spotrebiteľ robí lepšie rozhodnutia a dôverujúci spotrebiteľ nakupuje viac. 

„Niektorí producenti môžu v súčasnom období vysokej inflácie voliť túto cestu, prípadne kombináciu oboch variantov, aby zdražovanie nebolo pre spotrebiteľov až také citeľné. Netreba totiž zabúdať na to, že pocitová inflácia, teda inflácia vnímaná spotrebiteľmi, je väčšinou ešte vyššia ako skutočná inflácia,“ uvádza analytička 365.bank Jana Glasová.

Konkrétne préklady shrinkflácie

Všeobecne po tomto nástroji častejšie siahajú nadnárodné spoločnosti a obchodné reťazce, ktoré si dávajú vyrábať privátne značky. Príkladom môže byť maslo Pilos, ktoré sa z pôvodnej 250-gramovej hmotnosti zmenšilo na 200 gramov.

Je to však veľmi individuálne. „V rámci drvivej väčšiny privátnych značiek obchodníkov nedošlo k zmenšovaniu obalov. Toto sa deje skôr pri značkových výrobkoch. Dôvody môžu byť rôzne a nemusí sa to týkať iba cenovej politiky producentov potravín súvisiacej so súčasnou infláciou,“ tvrdí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.

Príkladom môže byť tiež nadnárodná spoločnosť Mondelez International, výrobca čokolád Figaro, ktorá kvôli zvýšeným nákladom na výrobu pristúpila k rovnakému kroku a niektoré tabuľkové čokolády zmenšila o 10 gramov.

„Od apríla tohto roku sú v obchodoch niektoré tabuľkové čokolády Figaro s nižšou gramážou, pričom sme zachovali receptúru a kvalitu výrobku. Konkrétne ide o horkú čokoládu (43 %) a Figaro mliečnu čokoládu, u ktorých sa zmenila gramáž z 90 na 80 gramov za tabuľku. Nová gramáž je však vždy jasne uvedená na obale,“ potvrdzuje manažér pre komunikáciu spoločnosti Jíři Šebek.

Zároveň podotýka, že vzhľadom na nárast cien vstupov prijala firma viacero opatrení v oblasti zlepšenia výkonnosti výroby s cieľom dosiahnuť čo najnižší vplyv na spotrebiteľa a zaistiť konkurencieschopnosť. Výrobné náklady pritom predstavujú komplexnú oblasť, ktorú ovplyvňuje viacero faktorov. Napríklad ide o výmenné kurzy, zaisťovacie ceny komodít či náklady na pracovnú silu.

Dôležitá je jednotková cena

Existuje pritom jednoduchý spôsob, ako sa v týchto cenách rýchlo vyznať. „Keďže predávajúci je povinný zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o miere alebo o množstve a spotrebiteľovi je takáto informácia dostupná, v záujme porovnania výhodnosti nákupu odporúčame na tento účel zohľadňovať informáciu o jednotkovej cene za liter či kilogram, ktorú je predávajúci taktiež povinný uvádzať na cenovkách výrobkov,“ približuje analytička Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) Soňa Podobová.

Analytici tiež upozorňujú na to, že dávať si na to pozor sa oplatí. Nižšia cena výrobku oproti ostatným totiž môže následne priniesť dokonca aj vyšší dopyt po ňom, keďže stabilná cena dokáže v očiach spotrebiteľa prekryť informáciu o zmenšenom produkte.

Dôvodom môže byť aj udržateľnosť

Podľa M. Krajčoviča takáto optimalizácia veľkosti a hmotnosti obalov produktov nastáva aj mimo rastúcej inflácie, len je možno menej viditeľná. „Optimalizácia zväčša kopíruje spotrebiteľské správanie pri nákupe nielen potravín, ale aj drogérie, či už ide o zmenšenie spotrebnej dávky, alebo v niektorých prípadoch aj o jej zväčšenie. Zmenšovanie súvisí aj s udržateľnosťou, aby sa na jednej strane neplytvalo potravinami a na druhej, aby sa znižovala energetická dávka potravín, ktoré nemajú príliš dobrý pomer nutričných hodnôt, ako napríklad čokoláda,“ opisuje M. Krajčovič.

Zároveň dopĺňa, že ďalším dôvodom môže byť aj takzvaná kompaktácia obalov napríklad pri pracích prostriedkoch, u ktorých vďaka novým receptúram stačí na rovnaký počet praní menší objem pracieho prostriedku.