Shrinkflácia – platíte rovnako, dostávate menej

Foto: Shutterstock

Za veľa peňazí málo muziky

Na pomenovanie situácie, keď výrobcovia zmenšujú veľkosť alebo množstvo, ale cena zostáva rovnaká alebo dokonca rastie, sa už vžil pojem shrinkflácia, ktorý pochádza z anglického shrinkflation a je zložený zo slov shrink (zmenšiť) a inflation (inflácia). Ide o prípady, keď napríklad krabica s cereáliami zostane rovnako veľká, ale zmení sa iba gramáž. Pre spotrebiteľov môže byť shrinkflácia mätúca, pretože ju nemusia vždy odhaliť na prvý pohľad. Pritom ide o nástroj, ktorý slúži na nenápadné zdraženie tovaru. Shrinkflácia nie je zo zákona zakázaná, ani nie je stanovené, že by predávajúci musel spotrebiteľov upozorniť, že došlo k zmene balenia. Inak je to napríklad vo Francúzsku, kde sú niektorí obchodníci povinní informovať spotrebiteľov aj o prípadných zmenách množstva výrobku. „Shrinkflácia v zákone výslovne upravená nie je, avšak obchodníci musia dodržovať množstvo súvisiacich povinností, najmä správne informovať o cene,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest.

Sledujte cenovky a jednotkové ceny

Predávajúci je povinný spotrebiteľov informovať o cene a prípadne aj jednotkovej cene. Na cenovke musí byť uvedená konečná cena vrátane všetkých poplatkov a daní. Okrem toho majú predávajúci povinnosť uvádzať pri tovare jednotkové ceny, teda ceny za jednotku množstva výrobku. S ohľadom na povahu výrobkov ide napríklad o cenu za kilogram, liter alebo meter. „Práve vďaka jednotkovým cenám môžu spotrebitelia ľahšie odhaliť, či je pre nich nákup skutočne výhodný,“ dodáva Eduarda Hekšová. Povinnosť uvádzať jednotkové ceny sa však nevzťahuje na všetky výrobky – napríklad ak je tovar s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml, ani na rôzne druhy tovarov, ak sa predávajú v jednom balení za jednu cenu.

Zbytočne veľké obaly

Obchodníci v obale okrem výrobku predávajú často aj veľké množstvo vzduchu. „Bezdôvodne veľké obaly však môžu klamať spotrebiteľov a zároveň zbytočne zaťažujú životné prostredie,“ uvádza Eduarda Hekšová. Zákon o obaloch však priamo nestanovuje povinnosť vyrábať čo najmenšie obaly. Iná situácia je v susednom Česku, kde podľa zákona osoba, ktorá uvádza obal na trh, musí zabezpečiť, aby hmotnosť a objem obalu výrobku boli čo najmenšie. Účelom tejto úpravy je predchádzanie vzniku odpadu, pričom jej nedodržanie je priestupok, ktorý môžu dozorné orgány pokutovať až do výšky pol milióna korún. Prípad s príliš veľkým obalom tabliet do umývačky riadu riešil napríklad v októbri 2024 Mestský súd v Prahe, ktorý potvrdil oprávnenosť pokuty zo strany Českej obchodnej inšpekcie.