Foto: Shutterstock

Inflácia rastie od januára 2021

Spotrebiteľské ceny na Slovensku rastú už 20 mesiacov za sebou. Od marca 2022 stúpajú dvojciferným tempom. Najvýznamnejšie výdavkové položky slovenských domácností – potraviny a náklady na bývanie vrátane energií, sú medziročne rekordne drahé.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v septembri 2022 medzimesačne vzrástli o 0,9 % a priemerná úroveň zdražovania z mesiaca na mesiac v tomto roku je 1,3 %. Medziročne inflácia od januára minulého roka bez prestávky rastie a momentálne dosahuje najvyššie hodnoty od začiatku milénia. Štatisti však upozorňujú na to, že od apríla tohto roku registrujú mierne spomaľovanie rastu cien tovarov aj služieb.

Drahé – drahé – drahé

Ceny sa zvýšili vo všetkých dvanástich sledovaných odboroch spotrebného koša. Celkovo až polovica z nich dosiahla medziročný rast vyšší ako 10 %. Najväčší vplyv na celkovú infláciu mali najmä extrémne vysoké ceny potravín a nealkoholických nápojov.

Potraviny boli drahšie o 24,1 % a nealkoholické nápoje o 14,9 %. Ceny chleba a obilnín stúpli o 27,1 %, mlieka, syrov a vajec o 26,4 %, mäsa o 25 %, zeleniny o 14,3 %, ovocia o 11,6 % a olejov a tukov až o 58,4 %.

Druhý najvýraznejší vplyv na vysokú infláciu malo zvýšenie cien bývania a energií o 16,6 %. Rast cien energií zo začiatku tohto roka ovplyvnili aj o 33,6 % drahšie pevné palivá. Zvýšili sa tiež ceny za dodávky vody o 4,4 % a náklady na údržbu a opravy obydlia o 19,9 %. Imputované nájomné zostalo na augustovej úrovni 19,4 %.

V doprave boli ceny vyššie o 14,9 %. V septembri stúpli aj ceny vzdelávania o 5 %, najmä stredoškolského vzdelávania a v jazykových školách. V zdravotníctve vzrástli ceny o 6,1 %, najmä zdravotníckych služieb a farmaceutických výrobkov.

ECB zápasí s vysokými cenami

Čo robí proti zvyšovaniu inflácie Európska centrálna banka (ECB)? V septembri 2022 rozhodla o zvýšení všetkých troch kľúčových úrokových sadzieb o 0,75 percentuálneho bodu. Jej základná úroková sadzba sa tak vyšvihla na súčasných 1,25 %, hoci pred tohtoročným letom bola ešte na nule.   

Rada guvernérov ECB zároveň vyslovila predpoklad, že v priebehu svojich nasledujúcich zasadnutí bude vo zvyšovaní úrokových sadzieb pokračovať s cieľom tlmiť dopyt a chrániť ekonomiku eurozóny pred rizikom trvalého nárastu inflačných očakávaní. Jej cieľom je znížiť súčasnú 10-percentnú infláciu v eurozóne späť na želanú hranicu 2 %.

Dva scenáre vývinu inflácie

Podľa predikcie ECB by tohtoročná inflácia v krajinách eurozóny mala dosiahnuť v priemere 8,1 %. Od nasledujúceho roku by však už mala začať klesať. V roku 2023 očakávajú pokles na priemerných 5,5 % a v roku 2024 na 2,3 %, teda blízko dlhodobého cieľa centrálnej banky.

Predikcie pre Slovensko však predpokladajú, že to nemusí byť až také jednoduché. Podľa slov guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra by pri pesimistickejšom scenári priemerná inflácia v tomto roku mala dosiahnuť 18 % s kulmináciou až na úrovni 22 %. Pri optimistickejšom scenári by priemerná tohtoročná inflácia mala dosiahnuť 14 % s vrcholom na úrovni 17 %. V oboch prípadoch by však dvojciferná inflácia mala zostať na Slovensku aj v nasledujúcom roku s poklesom až v roku 2024.

Česko a Poľsko začali s vyčkávacou taktikou

V susedných krajinách, ktoré platia vlastnou menou, a teda nie sú členmi eurozóny, je ekonomická situácia ešte zložitejšia. Centrálne banky Poľska, Maďarska aj Česka na rozdiel od Európskej centrálnej banky začali zvyšovať kľúčové úrokové sadzby už na sklonku minulého roku. Urobili tak vo viere, že sprísnením monetárnej politiky dokážu zastaviť prudko rastúcu infláciu.

Výsledkom je, že so svojimi kľúčovými úrokovými sadzbami sa dostali na relatívne vysoké úrovne skôr, ako k tomuto kroku vôbec pristúpili ECB či americký FED. Napriek tomu je inflácia v týchto krajinách vyššia ako priemer Európskej únie. V Česku v septembri 2022 vystúpila na 18 % a v Poľsku na 17,2 %. Aj to je dôvod, prečo tieto krajiny postupne menia svoju jastrabiu stratégiu na vyčkávaciu taktiku.

Analytici očakávajú, že kľúčové sadzby v Česku sa nateraz zastavia na úrovni 7 % a v Poľsku na 6,75 %. V prípade Maďarska existuje predpoklad, že do konca roka zvýši svoju kľúčovú sadzbu, ktorá sa v súčasnosti nachádza na úrovni 13 %, ešte o niekoľko percentuálnych bodov. Príčinou je, že inflácia v tejto krajine sa už dostala cez hranicu 20 %, pričom za posledný mesiac stúpla o 4,5 %. 

Zrejme ani USA sa nevyhnú recesii

Americký rezervný systém FED postupne zvýšil kľúčovú úrokovú sadzbu už na 3,25 %. Výsledkom je silná pozícia americkej ekonomiky na trhu, pričom americký dolár je v súčasnosti pri 8,2-percentnej inflácii, pričom pred mesiacom bola na takmer identickej úrovni 8,3 %, najsilnejší za posledné dve desaťročia. Už viac ako mesiac je dokonca silnejší ako euro a pri súčasnej výkonnosti britskej ekonomiky je reálny predpoklad, že predstihne aj britskú libru.

Na druhej strane protiinflačné kroky centrálnych bánk v kombinácii s energetickou krízou môžu spôsobiť, že ekonomika eurozóny aj Spojených štátov môžu upadnúť do recesie. Analytici tvrdia, že Európa sa kvôli svojej energetickej zraniteľnosti už prakticky nemôže recesii vyhnúť, a že USA ju budú nasledovať. A to aj napriek tomu, že ďalší predpoklad pre vznik ekonomickej recesie, v podobe vysokej nezamestnanosti, zatiaľ nie je splnený. Naopak, nezamestnanosť sa momentálne drží na historických minimách.