Septembrová inflácia na Slovensku dosiahla 2,6 %, zaostávame za priemerom eurozóny

Foto: Shutterstock

Najdôležitejšie faktory inflácie

Septembrovú infláciu na Slovensku ovplyvnilo najmä zvýšenie poplatkov za vzdelávanie a stravovanie v školských jedálňach. Tento nárast však kompenzovali nižšie ceny mäsa či pohonných hmôt. Výsledkom je, že septembrová inflácia na Slovensku sa stabilizovala na úrovni, ktorú dosahovala už začiatkom tohtoročného leta, teda na úrovni 2,6 %.

Ceny sa v priebehu uplynulého mesiaca zvýšili v 11 z 12 sledovaných odborov, a to od 0,8 % v oblasti energií a bývania až po 10,9 % vo vzdelávaní. Nižšie ako vlani boli len ceny v doprave.

Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie však malo zvyšovanie cien potravín a nealko nápojov o 3,1 %. Výsledok najviac ovplyvnili o štvrtinu drahšie oleje a tuky a zdraženie zeleniny, chleba a obilnín, mlieka, syrov a vajec. Lacnejšie ako minulý rok sa v septembri 2024 predávalo iba mäso (o 0,9 %), ktorého priemerné ceny klesli v tomto roku už druhýkrát.

V odbore bývanie s energiami, ktorý je najvýznamnejšou zložkou vo výdavkoch domácností, pretrváva medziročne len minimálne zvýšenie cien. Významný vplyv na infláciu však mal pokles cien v doprave, a to predovšetkým pohonných hmôt, ktoré boli v septembri medziročne lacnejšie o 13,5 %. Tie dokázali kompenzovať aj rast cien v dopravných službách (o 14,9 %) a dopravných prostriedkoch (1,4 %).

Na vyššej inflácii sa podpísali aj vyššie ceny alkoholických nápojov, zdravotníckych výrobkov a služieb, ako aj vyššie ceny dovolenkových zájazdov, stravovacích, ubytovacích, kaderníckych aj sociálnych služieb.

Pre občanov je však dôležité, že reálne mzdy u nás sú aktuálne vyššie ako inflácia, a to v takmer všetkých sledovaných odvetviach. Najintenzívnejšie rastú v medziročnom porovnaní v prípade maloobchodu (+9,4 %), pričom jediným odvetvím, v ktorom klesli, sú informácie a komunikácia (–0,4 %).

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Inflácia v eurozóne v septembri 2024 klesla na úroveň 1,8 %. Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v septembri 2024 až 16 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný pokles inflácie, v dvoch prípadoch sa rýchlosť rastu spotrebiteľských cien zvýšila a v dvoch prípadoch (Holandsko a Chorvátsko) zostala na rovnakej úrovni ako pred mesiacom. 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Írsku (0,2 %), Litve (0,4 %), Slovinsku (0,7 %), Fínsku a Luxembursku (po 0,8 %). Pod priemerom krajín eurozóny, ktorá je aktuálne na úrovni 1,8 %, sa nachádzajú aj Francúzsko (1,5 %), Lotyšsko (1,6 %), Španielsko (1,7 %), Nemecko a Rakúsko (1,8 %).

Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny. Najvyššia inflácia je v Belgicku (4,5 %), Holandsku (3,3 %), Estónsku (3,2 %), Grécku a Chorvátsku (po 3 %), na Slovensku (2,9 %), v Portugalsku (2,6 %), na Malte (2,1 %) a Cypre (1,9 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Portugalsku (+0,8 percentuálneho bodu) a v Lotyšsku (+0,7 percentuálneho bodu). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Írsku (–0,9 percentuálneho bodu) a Španielsku (–0,7 percentuálneho bodu).

Čo na zníženú infláciu povie ECB

Pokles inflácie v eurozóne pod úroveň želaných 2 % vyvolal doslova eufóriu v radoch viacerých členov Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, ktorí volajú po zrýchlenom uvoľňovaní menovej politiky, a teda po ďalšom znižovaní úrokových sadzieb.

Medzi tých opatrnejších patrí napríklad zástupca Slovenskej republiky. „ECB by sa pri najbližšom rozhodovaní o úrokových sadzbách nemala nechať uniesť septembrovým poklesom inflácie pod 2 %,“ povedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír. Podľa neho by bolo vhodnejšie so znižovaním úrokov počkať do decembra, keď bude mať ECB viac informácií.

Investori však predpokladajú, že 17. októbra 2024 ECB na svojom ďalšom zasadnutí rozhodne o treťom znížení svojej základnej úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu v tomto roku. Tí argumentujú najmä tým, že vysoké úroky podporujú pomalý ekonomický rast.

Ďalšie znižovanie úrokov sa očakáva aj v USA

Dobré správy prišli aj spoza Atlantiku. Medziročná inflácia v USA sa v septembri spomalila z augustových 2,5 % na 2,4 %. Analytici však dodávajú, že ich očakávania boli ešte smelšie a výraznejšie. Rast cien sa zvoľnil šiesty mesiac za sebou a je najnižší od februára 2021.

Ďalšie zvoľnenie inflácie by mohlo stačiť Federálnemu rezervnému systému (FED), aby na svojom najbližšom zasadnutí opäť znížil úrokové sadzby. Po prvý raz za posledné štyri roky tak urobil v septembri 2024, keď základný úrok skresal o pol percentuálneho bodu do rozpätia 4,75 až 5 %. Tento predpoklad podporujú aj informácie o oslabovaní amerického trhu práce, keď v štatistikách pribudol rekordný počet žiadateľov o podporu v nezamestnanosti.

Ako zápasia s infláciou ďalšie krajiny

Turecko: Jednu z najvyšších inflácií na svete majú dlhodobo v Turecku. V septembri 2024 sa jej však po dlhých mesiacoch po prvý raz podarilo dostať pod úroveň 50 %. Podarilo sa to aj vďaka drakonickému zvyšovaniu úrokov tamojšej centrálnej banky, ktoré v priebehu roka stúpli z 8 na 50 %. Cieľom krajiny je stlačiť infláciu do konca roka pod 40 %.

Maďarsko: V minulosti bola inflácia v tejto krajine najvyššia v rámci EÚ. Aktuálne sa ju však podarilo znížiť na prijateľných 3,4 %, čo je najmenej od januára 2021. Problémom však je slabnúca hodnota forintu, ktorý je voči euru najslabší za posledného poldruha roka. Výzvou je tiež znižovanie úrokových sadzieb miestnej centrálnej banky, ktoré sú na úrovni 6,5 %.

Česko: Toto je jedna z mála krajín, kde sa medziročný rast spotrebiteľských cien v uplynulom mesiaci zrýchlil, v tomto prípade z 2,2 na 2,6 %. Bolo to viac, ako očakávali analytici, pričom dosiahla najvyššiu úroveň od mája tohto roka. Najzásadnejší a pre spotrebiteľov najbolestivejší cenový nárast zaznamenali potraviny.