Foto: Shutterstock

Zdraželi najmä ceny služieb a potraviny

Medziročná inflácia v eurozóne počas tohtoročného septembra poklesla v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o štyri desatiny percentuálneho bodu, keď sa znížila z 2,2 na 1,8 %. Dostala sa tak pod hranicu 2 %, ktoré Európska centrálna banka považuje za ideálne pre fungovanie ekonomiky členských krajín.

Správu o poklese inflácie v eurozóne priniesol v rámci svojho rýchleho odhadu Európsky štatistický úrad Eurostat. Informáciu vypracoval na základe predbežných údajov, ktoré získal od jednotlivých členských krajín, a ktoré sa ešte v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov budú spresňovať. 

Počas uplynulého mesiaca medziročne najviac zdraželi služby a potraviny. Najvyšší nárast zaznamenali spotrebiteľské ceny v sektore služieb, ktoré sa medziročne zrýchlili na rovné 4 %. Septembrová inflácia v segmente potravín, alkoholu a tabaku predstavovala 2,4 %, v oblasti priemyselných tovarov bez energií to bolo 0,4 % a v oblasti energií –6 %.

Aká je situácia v krajinách eurozóny

Z pohľadu jednotlivých krajín eurozóny v septembri 2024 až 16 z 20 členských štátov tohto ekonomického zoskupenia zaznamenalo medzimesačný pokles inflácie, v dvoch prípadoch sa rýchlosť rastu spotrebiteľských cien zvýšila a v dvoch prípadoch (Holandsko a Chorvátsko) zostala na rovnakej úrovni ako pred mesiacom. 

Najnižšia inflácia spomedzi dvadsiatky krajín eurozóny je v Írsku (0,2 %), Litve (0,4 %), Slovinsku (0,7 %), Fínsku a Luxembursku (po 0,8 %). Pod priemerom krajín eurozóny, ktorá je aktuálne na úrovni 1,8 %, sa nachádzajú aj Francúzsko (1,5 %), Lotyšsko (1,6 %), Španielsko (1,7 %), Nemecko a Rakúsko (1,8 %).

Všetky ostatné štáty už majú hladinu spotrebiteľských cien vyššiu, ako je priemer eurozóny. Najvyššia inflácia je v Belgicku (4,5 %), Holandsku (3,3 %), Estónsku (3,2 %), Grécku a Chorvátsku (po 3 %), na Slovensku (2,9 %), v Portugalsku (2,6 %), na Malte (2,1 %) a Cypre (1,9 %).

Spomedzi členských krajín eurozóny počas uplynulého mesiaca inflácia najviac zrýchlila v Portugalsku (+0,8 percentuálneho bodu) a v Lotyšsku (+0,7 percentuálneho bodu). Naopak, najvýraznejší úbytok štatisti zaznamenali v Írsku (–0,9 percentuálneho bodu) a Španielsku (–0,7 percentuálneho bodu).

Inflácia v slovenských domácnostiach stúpa

Podľa údajov Štatistického úradu SR medziročný rast spotrebiteľských cien v domácnostiach dôchodcov v uplynulom mesiaci dosiahol 2,4 % (medzimesačne +1,1 %) a v nízkopríjmových domácnostiach a domácnostiach zamestnancov to bolo až 2,9 % (medzimesačne + 0,9 %). 

Najväčší vplyv na výslednú hodnotu inflácie pre jednotlivé sociálne skupiny malo predovšetkým vyššie tempo rastu cien potravín a nealko nápojov, alkoholických nápojov, ale tiež  rôznych druhov služieb naprieč spotrebným košom, ako napríklad vodného a stočného, dopravných služieb, tovarov a služieb na údržbu domácností, veterinárnych služieb. Naopak, medziročne nižšie ceny sme zaznamenali v zdravotníctve, v doprave najmä pre lacnejšie pohonné látky,“ konštatujú slovenskí štatisti.

ECB po druhý raz znížila svoje úrokové sadzby

Zásadný vplyv na infláciu v krajinách má spôsob, akým ich centrálne banky pristupujú k uvoľňovaniu alebo sprísňovaniu svojej menovej politiky. S platnosťou pre krajiny eurozóny Európska centrálna banka v polovici septembra po druhý raz v tomto roku znížila svoje hlavné úrokové sadzby.

Z tohto rozhodnutia Rady guvernérov ECB sa tešia nielen súčasní a budúci dlžníci, ale vlastne všetci, pretože toto rozhodnutie môže mať zásadný vplyv na oživenie ekonomiky v členských krajinách eurozóny s tým, že by v tomto roku ešte nemuselo byť posledné.

Analytici však vo svojich projekciách počítajú s tým, že ku koncu tohto roka inflácia v eurozóne opäť stúpne v dôsledku eliminácie predchádzajúcich prudkých znížení cien energií. V druhej polovici nasledujúceho roka by však už mala opäť klesať k dvojpercentnému cieľu. S poklesom počítajú aj v prípade jadrovej inflácie.

Aj americký FED ukončil dlhé čakanie

Aj americký Federálny rezervný systém (FED) plniaci rolu centrálnej banky USA sa po dlhom váhaní a vyčerpávajúcom boji s vysokou infláciou konečne rozhodol konať, keď pristúpil k uvoľňovaniu svojej menovej politiky a znížil svoju základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu.

Urobil tak prvýkrát po štyroch rokoch. Jeho základná úroková sadzba sa tak dostala do rozpätia 4,75 až rovných 5 %. V tomto roku by si to mohol zopakovať ešte dvakrát a v nasledujúcom ďalšie dva razy.  

FED v uplynulých dvoch rokoch výrazne zvyšoval úrokové sadzby, čím sa usiloval tlmiť vysoké spotrebiteľské ceny. Inflácia v krajine bola najvyššia za posledných 40 rokov, pričom naposledy zvyšovala úroky pred 14 mesiacmi v júli 2023.

Argumentom aktuálnej úpravy úrokových sadzieb smerom nadol je nielen klesajúca inflácia z júlových 2,9 % na augustových 2,5 %, ale tiež snaha zabrániť prílišnému ochladzovaniu amerického trhu práce a potreba oživiť ekonomiku krajiny, respektíve zabrániť jej prepadu do ekonomickej recesie.

Reagujú aj ďalšie centrálne banky

Maďarsko: Miestna centrálna banka podľa očakávania znížila v septembri svoj základný úrok o štvrť percentuálneho bodu. K uvoľňovaniu menovej politiky sa vrátila po augustovej prestávke vďaka zmierneniu inflácie. Hoci úrokovú sadzbu znížila z 11,5 % už na 6,5 %, stále je najvyššia v EÚ. Aktuálna inflácia v krajine dosahuje 3,4 %, pričom ešte vlani na jar bola na úrovni 25 %.

Česko: Ďalšia krajina EÚ neplatiaca eurom znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 4,25 %. Stalo sa tak v súlade s očakávaniami a Česká národná banka by v nastúpenom trende mala pokračovať aj na svojich ďalších zasadnutiach. Analytici očakávajú, že úroková sadzba do konca tohto roku poklesne na 3,75 %.