Rusko vytiahlo plynovú kartu, pretože mu Západ zmrazil devízové rezervy

Dominik Horváth 7.4.2022 Poslať

Devízové rezervy Ruska mali ešte nedávno hodnotu 585 miliárd dolárov. Po vypuknutí vojny na Ukrajine však západné mocnosti viac ako polovicu týchto rezerv zmrazili. Stovky miliárd v zahraničných aktívach mohli byť použité na podporu rubľa a odvrátenie inflácie, no nebudú.

Foto: Shutterstock

Ruská vojnová truhlica sa doslova rozpadá pod rukami, a Moskva sa preto snaží doplniť tieto chýbajúce zdroje pochybnými spôsobmi, ako sú napríklad plánované platby za plyn v rubľoch. Rusku tak evidentne dochádzajú možnosti, ako ďalej brániť svoju menu, a je jasné, že zmrazenie devízových rezerv, ako jedna z mála sankcií, naozaj trafilo do čierneho.

Zmrazené miliardy dolárov

Od začiatku vojny na Ukrajine prišla Ruská centrálna banka (RCB) o miliardy v devízových rezervách. Tie boli ako súčasť sankcií zmrazené takmer všetkými významnými západnými štátmi. Pojmom devízové rezervy sa bežne označujú depozity v zahraničnej mene držané centrálnou bankou spolu s inými aktívami, ako sú napríklad zlato, vklady a iné finančné aktíva.

Devízové rezervy sú dôležité pre ruskú ekonomiku, pretože si zachovávajú svoju hodnotu, aj keď rubeľ klesá. Ak by Rusko malo prístup k svojim federálnym rezervám, mohlo by podporiť hodnotu rubľa predajom rezerv a nákupom ruskej meny.

Podľa posledných dostupných informácií z júna 2021, keď RCB naposledy zverejnila informácie o svojich devízových rezervách, sa ich celkový objem pohyboval na úrovni okolo 585 miliárd dolárov. V súčasnosti sa odhaduje, že zmrazených je 284 miliárd dolárov, teda približne polovica.

Kto pripravil Rusko o najviac devízových rezerv?

Viac ako 71 miliárd dolárov, čo je najviac zo všetkých krajín, zmrazilo Francúzsko. Druhou krajinou je Japonsko, kde zmrazený majetok predstavuje 58 miliárd dolárov. Tretie je Nemecko, kde zmrazenie dosahuje okolo 55 miliárd dolárov. Ďalej nasledujú USA, Anglicko, Rakúsko a Kanada. Jedinou významnou krajinou, ktorá nezmrazila ruské rezervné fondy, je Čína. V nej Rusko drží približne 80 miliárd dolárov, čo predstavuje okolo 13 % jeho finančných prostriedkov. Okrem toho má Rusko taktiež obrovské zásoby zlata v celkovej hodnote 127 miliárd dolárov.

Ochromená vojnová truhlica

Súčasné rozhodnutie USA a Európskej únie zmraziť aktíva centrálnej banky skutočne ochromilo schopnosť Ruska využívať svoje devízové rezervy na odvrátenie sankcií, podporu domáceho finančného systému a splnenie medzinárodných platobných záväzkov.

Centrálna banka Ruska drží rezervy, ktoré boli nahromadené ako vojnová truhlica práve preto, aby bola schopná vydržať obchodné a finančné sankcie. Skúsenosti s takýmito sankciami si Rusko vyskúšalo pri anektovaní Krymu v rokoch 2014 až 2015, a odvtedy začalo významne zvyšovať svoje rezervy.

Teraz je takmer polovica týchto rezerv držaná v zámorí v podstate neutralizovaná. Väčšinu týchto rezerv – vo forme cenných papierov, vkladov a zlata – držia mimo Ruska investičné banky. Ak tieto aktíva nie je možné použiť, vážne to podkopáva schopnosť RCB stabilizovať svoj výmenný kurz a plniť svoje medzinárodné platobné záväzky.

Menové zlato, ktoré zostalo v trezoroch RCB, je možné predať alebo umiestniť v dohodách o spätnom odkúpení so spriatelenou centrálnou bankou. Tu však nastáva otázka, ktorá centrálna banka by riskovala vstup do takéhoto politického obchodu. V súčasnom štádiu geopolitického vývoja pravdepodobne iba Čínska ľudová banka, prípadne iné Rusku naklonené štátne centrálne banky.

Aký následok bude mať zmrazenie

Pravdepodobne dôjde k dlhoročnému sporu medzi Ruskom a Západom o zákonnosť tohto zmrazenia. Okrem toho si treba uvedomiť dôležitú vec. Aj keď sú devízové rezervy významným menovým nástrojom, zmrazenie rezerv stráca svoju účinnosť, ak sa neobmedzia príjmy v tvrdej mene, teda v rubli. Pokiaľ bude Európska únia naďalej nakupovať od Ruska plyn a ropu, zmrazenie rezerv Rusku až tak neublíži. V konečnom dôsledku bude teda závisieť od schopnosti EÚ obmedziť svoju závislosť od ruského plynu, alebo od prípadného embarga na ruskú ropu a plyn.

Okrem toho podľa ekonómov môže ruský tok príjmov, ktorý pochádza zo súčasného predaja plynu a ropy, pravdepodobne v blízkom období dosiahnuť rekordnú úroveň vo výške 20 miliárd dolárov mesačne. Preto je ťažké odhadnúť vplyv zmrazenia a dôležitosť týchto sankcií voči centrálnej banke.

V krajnom prípade by zmrazenie devízových rezerv mohlo vyvolať domácu finančnú krízu, ktorá by zrazila Rusko na kolená. Experti očakávajú, že trhy otestujú palebnú silu RCB a jej schopnosť brániť rubeľ, pričom potenciálne výpredaje meny vyženú rubeľ na úrovne, aké tu neboli od konca 90. rokov minulého storočia.

Nedostatok meny by mohol viesť k celoštátnym výberom hotovosti z bánk, ktoré by sa mohli rýchlo stať systémovými, čo by viedlo k úplnému kolapsu bankového systému a vytváraniu úverov. To by malo za následok monetizáciu dlhu a prudký nárast inflácie pre všetok import, najmä luxusný tovar a technológie, ktoré sa pre bežných Rusov rýchlo stanú nedostupnými.

Zvyšok sveta by však nebol voči následkom takýchto krokov imúnny. Úplné zastavenie dovozu ruskej energie by malo vážne dôsledky pre európske hospodárstvo a najmä pre krajiny, ktoré sú pri výrobe energie takmer výlučne závislé od ruského plynu, ako napríklad Slovensko.

Rusi nechcú západné meny, chcú ruble

Tu sa dostávame k ostro sledovanej téme posledných dní. Snahu Ruska presadiť si platenie za plyn v rubľoch. Prezident Putin predstavil tento návrh koncom marca. „Rusko bude, samozrejme, naďalej dodávať zemný plyn v súlade s objemami a cenami stanovenými v predtým uzatvorených zmluvách,“ povedal Putin na televíznom stretnutí s ministrami vlády. „Zmeny ovplyvnia iba platobnú menu, ktorá sa zmení na ruské ruble,“ dodal.

Prečo sú ruble dôležité? Do úvahy prichádzajú prinajmenšom tri kľúčové dôvody:

1) Prvým je snaha Ruska vytvoriť monopolný trh a prehĺbiť závislosť ostatných štátov od jeho plynu. To by umožnilo monopolom, akým je napríklad Gazprom, stanovovať cenu plynu podľa vlastného rozmaru.

2) Druhým je presun kurzového rizika z Ruska ako exportéra na jeho importérske protistrany v „nepriateľských“ krajinách, čo by mohlo viesť k zvýšeniu nákladov na energie, ak by sa rubeľ v strednodobom až dlhodobom horizonte dokázal posilniť.

3) V dôsledku toho by tento krok mohol zvýšiť dopyt po rubľoch na medzinárodných devízových trhoch, najmä tým, že prinúti Západ, aby nakupoval v rubľoch aj v rámci súčasného sankčného režimu. Zároveň by tak dal priestor a spôsob pre Rusko a jeho centrálnu banku, ako tieto ruble predať.

Kombinácia týchto troch faktorov, a najmä ten posledný, môže potenciálne posilniť medzinárodnú úlohu rubľa, čo je jedným z dlhodobých Putinových cieľov.

Zastavia plyn, alebo dostanú ruble?

Putinov odkaz bol jasný: „Ak chcete náš plyn, kúpte si našu menu.“ Zostáva nejasné, či má Rusko právomoc jednostranne meniť existujúce zmluvy dohodnuté v eurách. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck označil Putinovu požiadavku za porušenie zmluvy a ďalšie európske štáty taktiež odmietajú takúto zmenu.

Putin vtedy povedal, že vláda a centrálna banka majú jeden týždeň na to, aby prišli s riešením presunu operácií do ruskej meny, a že Gazprom dostane príkaz vykonať príslušné zmeny v zmluvách. Zatiaľ sa to však nestalo. Zostáva teda veľkou neznámou, či Rusko zastaví dodávky plynu, ak by európske štáty odmietli platby v rubľoch. Druhou otázkou je, ako sa na plánovaní budúcich platieb za plyn prejaví skutočnosť, že EÚ plánuje prijať ďalší balík sankcií v súvislosti s masakrom v ukrajinskom meste Buča.