Rusko smeruje do defaultu. Možno aj zámerne, aby sa pomstilo za sankcie zo strany Západu

Dominik Horváth 15.3.2022

Poslať

Svetová banka varovala Rusko, že je „veľmi blízko“ k nesplateniu štátneho dlhu. V súčasnosti dlhuje približne 40 miliárd dolárov a najbližšia splátka dlhopisov sa neúprosne blíži. Z rétoriky Kremľa je však otázne, či k vyplateniu vôbec dôjde. Ak nie, znamenalo by to, že Rusko by sa stalo prvou naozaj veľkou krajinou, ktorá by za posledné dve desaťročia bola nútená vyhlásiť default.

Foto: Shutterstock

Štátny dlh Ruska

Ruský štátny dlh v súčasnosti predstavuje približne 40 miliárd dolárov, z čoho približne 20 miliárd dolárov vlastnia cudzinci. Po začatí ruskej invázie na Ukrajine a ostrých sankciách Západu sa začali vynárať otázky, či Rusko splatí svoje záväzky.

Najbližšia splátka ruských dlhopisov by sa mala uskutočniť už 16. marca 2022. Rusko by malo splatiť približne 700 miliónov dolárov s tým, že väčšina týchto platieb má 30-dňovú tolerančnú lehotu. To znamená, že ak by k platbe nedošlo, Rusko by sa už v nasledujúcom mesiaci mohlo stať v očiach zahraničných investorov nedôveryhodným veriteľom.

„Sankcie uvalené na Rusko výrazne zvýšili pravdepodobnosť nesplatenia dlhopisov ruskej vlády. Sankcie voči ruským vládnym subjektom zo strany USA, protiopatrenia v rámci Ruska na obmedzenie zahraničných platieb a narušenie platobných reťazcov predstavujú pre Rusko veľké prekážky uskutočniť platby za dlhopisy do zahraničia,“ uvádza investičná banka JPMorgan.

Čo je to default

Nesplatenie štátneho dlhu (default) je situácia, pri ktorej krajina nemôže alebo nechce splácať svoje dlhy, čo môže byť veľkou ranou pre jej budúce vyhliadky na získanie nových pôžičiek. Neznamená to, že krajina nemá k dispozícii žiadne peniaze. Na vyhlásenie defaultu stačí, ak sa nesplatí hoci aj jediný dlhopis.

Rusko sa dostane do defaultu, ak nezaplatí kupónové platby splatné za svoj štátny dlh, teda platby za dlhopisy predané investorom, ktorí požičali Moskve peniaze pod prísľubom ich stabilného splácania počas určitého obdobia.

Trpké skúsenosti Ruska z minulosti

Rusko v nedávnej histórii zlyhalo už dvakrát. Prvýkrát po boľševickom prevzatí moci v roku 1917, keď revolucionári odmietli vyplatiť cárske dlhopisy. Druhýkrát to bolo v roku 1998, keď Rusko reštrukturalizovalo dlhy a nesplatilo len domáce pôžičky. Rusko vtedy prechádzalo zmenou z centrálne plánovanej ekonomiky na kapitalizmus a kvôli nízkym cenám ropy, devalvácii rubľa a vojny v Čečensku bolo nútené vyhlásiť default.

Globálny pohľad

Ak si porovnáme 40-miliardový ruský štátny dlh, tak z globálneho hľadiska nie je až taký veľký. Napríklad štátny dlh USA sa v minulom roku pohyboval na úrovni okolo 140 miliárd dolárov, čo je neporovnateľne viac. Relatívne malá suma v prípade Ruska znamená, že je nepravdepodobné, že by ruský platobný default predstavoval veľké systémové riziko pre globálny finančný systém. Bude však určite stačiť na to, aby znížil postavenie krajiny ako dôveryhodného dlžníka.

Keď sa pozrieme na zloženie krajín, ktoré držia ruské dlhopisy, údaje z Banky pre medzinárodné zúčtovanie ukazujú, že francúzske banky k minulému roku vlastnili asi 4,5 miliardy dolárov, zatiaľ čo Američania držali 3,8 miliardy dolárov. Rakúski veritelia vlastnili 3,2 miliardy dolárov a Taliani 2,6 miliardy dolárov. Britské banky mali expozíciu len 520 miliónov dolárov.

Default je nevyhnutný

Ešte pred niekoľkými týždňami, pred tým ako Putin napadol Ukrajinu, bolo Rusko považované za celosvetovo jednu z najbezpečnejších stávok, pokiaľ išlo o investície do štátneho dlhu. Dôvodom bol výborný pomer HDP k dlhu krajiny a značné devízové rezervy.

Netrvalo to však dlho a ratingové agentúry po vypuknutí vojny výrazne upravili rating Ruska. Napríklad agentúra Fitch znížila jeho rating z pôvodného stupňa BBB na C, teda tretí najhorší možný rating. Agentúra Moody's znížila výhľad z pôvodného stupňa Baa3+ o šesť priečok nižšie, na Ca. Obidve agentúry sa zhodujú, že dlhová neschopnosť Ruska je neodvratná a jeho dlhopisy označili za neinvestičné aktíva.

„Je veľmi pravdepodobné, že schopnosť Ruska splácať svoje záväzky v oblasti štátneho dlhu bude narušená,“ napísala agentúra Moody's. Pri znižovaní ratingu ruských dlhopisov Moody's predpovedala, že investori by mali očakávať, že získajú späť iba 35 % až 65 % nominálnej hodnoty dlhopisu a výrazne vystríhala investorov pred investíciami v Rusku.

Čo sa stane, ak... – tri možnosti

Ekonómovia tvrdia, že v prípade Ruska existuje niekoľko faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť jeho platobnú schopnosť:

1) Rusko rýchlo stráca prístup k medzinárodným finančným tokom. Ruskej centrálnej banke bol zablokovaný prístup k stovkám miliárd devízových rezerv, štátom vlastnené banky podliehajú sankciám a niektoré súkromné banky boli odrezané od globálneho platobného systému SWIFT. „Tieto kroky výrazne sťažujú ruským finančným inštitúciám zapojiť sa do medzinárodných transakcií,“ napísala agentúra Fitch.

2) Môže sa stať, že ruská vláda sa rozhodne nesplácať, čo by prinútilo zahraničných veriteľov prijať straty zo svojho dlhu. Ruská vláda by tiež mohla zakázať splácanie zahraničných dlhov, varujú analytici. „Straty z ruského nesplácania zahraničného dlhu by tak pocítili zahraniční investori, nie ruskí investori. Stále by však existovali nepriame účinky na ruskú ekonomiku,“ napísala banka JPMorgan.

3) Ďalšou možnosťou je, že Rusko môže považovať svoje dlhové záväzky za splatené, ak uskutoční tieto platby v rubľoch. To je čoraz pravdepodobnejšie po tom, ako prezident Putin vydal dekrét, ktorý oprávňuje ruské subjekty vyrovnať dlhy v miestnej mene. Ale zahraniční držitelia dlhopisov, z ktorých mnohí majú dlhopisy, ktoré jasne stanovujú v akej mene musia byť vyrovnané (doláre, eurá), pravdepodobne túto zmenu na rubeľ neprijmú. Môže tak vzniknúť situácia, v rámci ktorej Kremeľ povie, že nie je v defaulte, pretože vyplatil dlh, hoci s takýmto spôsobom držitelia dlhopisov nebudú nesúhlasiť.

Čo sa stane s držiteľmi dlhopisov

Vo všeobecnosti default vedie k dlhému obdobiu reštrukturalizácie dlhu. Vláda môže rokovať s držiteľmi dlhopisov a ponúknuť im prísľub priaznivých politických zmien výmenou za určitú úroveň odpustenia dlhu.

Medzitým držitelia dlhopisov ostávajú v miliardových stratách. Keďže investori nechcú kupovať dlhopisy od krajiny, ktorá je v omeškaní platenia, vlády sa zvyčajne snažia vyriešiť dlhové problémy čo najskôr, aby sa mohli vrátiť k získavaniu finančných prostriedkov.

Vo všeobecnosti teda platí, že default štátu je vnímaný veľmi negatívne, pretože poškodzuje možnosť krajiny zúčastňovať sa na medzinárodnom dlhovom trhu. Tu sa však vynára otázka, nakoľko sa vôbec Rusko chce na týchto medzinárodných trhoch pohybovať.

Zo súčasnej rétoriky Kremľa to skôr vyzerá tak, že odstrihnutie od Západu mu vôbec nevadí, alebo je dokonca vítané. V prípade Ruska však môže prísť k situácii, pri ktorej mu bude takpovediac jedno, či splatí alebo nesplatí svoje dlhopisy. Je tiež pravdepodobné, že možné nesplatenie dlhu mu poslúži ako pomsta zahraničným investorom za sankcie Západu. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že práve toto bude najpravdepodobnejší scenár.

Krajiny, ktoré už vyhlásili default

Rusko nie je prvou krajinou, ktorá smeruje k defaultu. Niektorým štátom sa to aj reálne podarilo a existujú aj také, ktoré sa v problémoch ocitli opakovane. Táto situácia je charakteristická najmä pre niektoré krajiny južnej Ameriky a africké štáty. Napríklad Argentína vyhlásila default až 9-krát.

Jeden z novodobejších prípadov nastal v roku 2001, keď nebola schopná splatiť svoj zahraničný dlh v celkovej výške 93 miliárd dolárov, z toho približne 81,8 miliardy dolárov bolo v dlhopisoch. Nasledovala dlhoročná reštrukturalizácia dlhu a až v roku 2005 argentínska vláda ponúkla držiteľom dlhopisov prvú náhradu. Vrátila im približne tri štvrtiny (76 %) zlyhaných dlhopisov v hodnote asi 62,5 miliardy dolárov.

Potom sa však vyplácanie zastavilo. Nasledoval súdny proces zväčša amerických investorov proti Argentíne. A hoci americký súd nariadil Argentíne, aby im vrátila zostávajúci dlh z roku 2001, argentínska vláda to odmietla, čo spôsobilo, že krajina opäť vyhlásila default. Naposledy Argentína zlyhala v máji 2020, keď v deň splatnosti nezaplatila 500 miliónov dolárov. Rokovania o vyplatení sumy a vrátení dlhu tak pokračujú dodnes.

Podobne je na tom aj Venezuela, ktorá naposledy vyhlásila default v roku 2018. Venezuela dlhuje majiteľom euro- a dolárových dlhopisov viac ako 60 miliárd dolárov. Aj v tomto prípade rokovania so zahraničnými investormi pokračujú dodnes.