Rusko násilím posúva hranice štátov, štáty Únie menia dobrovoľne hranice dovozu plynu

Foto: Freepik

Tranzit plynu cez Ukrajinu sa končí

Koncom tohto roka odzvoní tranzitnej zmluve, ktorá garantuje prepravu plynu medzi ruským Gazpromom a Ukrajinou. V praxi to znamená aj koniec tejto komodity v krajinách Európskej únie. Slovensko či Rakúsko budú zrejme tlačiť na jej obnovenie, Kyjev však jasne avizuje, že nemá záujem.

Ruský zemný plyn smerujúci do krajín bruselského klubu štátov cez plynovody klesol od spustenia vojnového konfliktu o štyri pätiny. Naproti tomu stále rastie import skvapalnenej suroviny spoza Atlantiku. V porovnaní s predvlaňajškom stúpol o 66 %. Najväčší podiel na tomto raste mala komodita zo Spojených štátov. Rusko je v súčasnosti druhým najväčším poskytovateľom LNG do EÚ. V prvom štvrťroku 2023 bol ruský vývoz LNG do EÚ 51 TWh, čo predstavuje 16 % dodávok LNG a 7 % celkového dovozu zemného plynu.

Najväčší podiel ruského LNG sa dováža cez španielske prístavy, zvyšok prúdi cez belgické, holandské a francúzske. Analytici predpokladajú, že objem bude síce v budúcnosti klesať, no napriek tomu apelujú na Európsku komisiu, aby prestala zatvárať oči pred jeho dovozom a proces urýchlila.  Namieste je, podľa nich, prijatie embarga na jeho dovoz čím skôr.

Severozápadné konektory: Holandsko, Francúzsko a Belgicko

Holandsko má privilegovanú pozíciu, keďže sa môže pochváliť najväčším plynovým poľom v pevninskej Európe – Groningen. Amsterdam chcel vlani pre poklesy pôdy a zemetrasenia ťažbu uzavrieť, nakoniec rozhodnutie posunul na tento rok. Holandsko má však vďaka vlastnému plynu aj významné prepojenia na toto odvetvie. Title Transfer Facility (TTF) je virtuálnym uzlom pre obchodovanie so zemným plynom a aj najväčším takýmto miestom v Európe.

Francúzsko, Holandsko a Belgicko sú najväčšími dovozcami LNG v EÚ. S okolitými krajinami sú prepojené prostredníctvom plynovodov. Ide o mimoriadne dôležitú súčasť nového modelu prúdenia plynu zo západu na východ, keďže jeho cieľom je nahradiť ruskú komoditu. Napriek tomu sa však značné objemy ruského LNG stále dovážajú, väčšinou na základe dlhodobých zmlúv podpísaných pred rokom 2022. Francúzsko je najväčším nákupcom ruského LNG v EÚ, aj kvôli čiastočnému vlastníckemu podielu francúzskej spoločnosti TotalEnergies v ruskom projekte Yamal LNG. Yamal LNG má tiež vzťahy so zariadeniami vo Francúzsku a Belgicku.

Pred inváziou Kremľa na Ukrajinu,  pokrývalo Rusko až 65%  z celkového nemeckého importu zemného plynu. Po prijatí sankcií sa však Spolková krajina  pomerne rýchlo preorientovala na dodávky z Nórska. Vlani Berlín podpísal zmluvu s Oslom v hodnote 55 miliárd dolárov. Do Nemecka bude vďaka nej prúdiť  10 miliárd m3 ročne počas nasledujúcich 10 rokov, tento objem pokryje 60 % celkového importu do krajiny. Experti  si tiež všímajú, že z Nemecka prúdil v minulosti ruský plyn aj do ďalších krajín, vrátane Česka, Poľska, či Rakúsa a očakávajú, že táto pozícia, kľúčového plynového tranzitného uzla v kontinentálnej Európe mu zostane aj v budúcnosti.

Severovýchodné konektory: Poľsko, Fínsko, Pobaltie

Cieľom Európskej komisie, pokiaľ ide o prepojenie baltského trhu s energiou, je dosiahnuť otvorené a integrované energetické trhy v regióne. Snažia sa o to Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko, Nórsko je pozorovateľ. Baltský plynovod, ktorý spája Nórsko s Poľskom cez Dánsko, sa spustil predvlani v októbri. Plynovodné prepojenie medzi Litvou a Poľskom začalo fungovať v máji 2022. Baltický konektor okrem toho pripojil k plynárenskej sieti EÚ Fínsko ešte pred ruskou agresiou, a to v roku 2020 cez Estónsko.

V budúcnosti sa očakáva, že tieto projekty umožnia, aby plyn z Nórska a LNG, ktorý prichádza do Poľska, Fínska a Litvy zo zámoria, zásoboval stále väčšie územie Únie. Lotyšsko má navyše veľký podzemný zásobník plynu, ktorý bude stále viac prispievať k energetickej bezpečnosti regiónu.

Juhozápadné spojnice: Pyrenejský polostrov

Pyrenejský polostrov sa spolieha na dovoz LNG a dodávky plynovodom z Alžírska. Španielsko má najväčšiu flotilu terminálu LNG v Európe so šiestimi zariadeniami v prevádzke a siedmym, ktoré sa na spustenie pripravuje. Portugalsko má jeden terminál. Využitie týchto zariadení bolo v minulosti pomerne malé, v priemere 21 % v rokoch 2012 až 2019 a 36 % v roku 2019. Predvlani však vzrástlo na 40 %, a tento trend bude zjavne pokračovať.

Pyreneje sa považujú za prekážku pre spojenie Pyrenejského polostrova s ​​Francúzskom a zvyškom Európy, pokiaľ ide o prepravu zemného plynu. Momentálne fungujú dva plynovody, tretí je nedokončený. Ďalšou výzvou pre iberské dodávky plynu bolo odstavenie plynovodu Maghreb-Európa z Alžírska cez Maroko v novembri 2021. Ocitli sa totiž uprostred sporu medzi Marokom a Alžírskom o správu Západnej Sahary.

Novší plynovod Madgaz síce naďalej prepravoval alžírsky plyn, ale Maghreb-Európa v júni 2022 nabehol na reverzný tok tak, aby posielal komoditu dovezenú do Španielska ako LNG späť do Maroka. Tomuto sporu sa v rámci ruskej krízy venovala pomerne malá pozornosť, keďže aj jej vplyv na zvyšok Európy bol pomerne malý.

Juhovýchodné konektory: Taliansko, Grécko, Turecko

Pred vojnou na Ukrajine Rusko pokrývalo asi 40 % talianskej spotreby, keď sa plyn primárne prepravoval cez Ukrajinu. Taliansko momentálne zvyšuje dodávky z Alžírska a Líbye. V októbri 2023 spoločnosť ENI podpísala dohodu o nákupe až milión ton LNG ročne (alebo 1,5 miliardy m³) od QatarEnergy v horizonte nasledujúcich 27 rokov. Taliansko plánuje zastaviť dovoz ruského zemného plynu do druhej polovice tohto roku.

Grécko bolo pred vojnou podobne závislé od ruského plynu, pričom okolo 40 % dodávok dostávalo cez plynovod TurkStream. Atény tiež dovážali približne jednu tretinu svojich dodávok plynu v roku 2021 ako LNG. V reakcii na konflikt na Ukrajine krajina výrazne zvýšila využívanie svojho existujúceho terminálu LNG.

Grécko a Taliansko sú tiež v centre rozvoja dodávok zemného plynu vo východnom Stredomorí, v súvislosti so zásobami vo výsostných vodách Izraela, Egypta a Cypru. Skloňuje sa projekt výstavby nového plynovodu, ktorý by prepojil práve východné Stredomorie s Gréckom, Talianskom a strednou Európou. Na zozname projektov Európskej komisie je pomerne vysoko. Má tak prístup k zrýchleným povoľovacím procesom aj špeciálnemu financovaniu. Čelí však vážnym problémom, pokiaľ ide o nevyjasnené a sporné námorné hranice v okolí Cypru.

Turecko je dôležitým hráčom v oblasti plynu v južnej Európe. Plyn dostáva z Ruska a Azerbajdžanu a posiela ho do európskych krajín vrátane Bulharska, Srbska a Maďarska. Zo zariadenia TurkStream môže plyn prúdiť aj do Rumunska, Grécka, Severného Macedónska a Bosny a Hercegoviny. V apríli 2024 Ankara podpísala dohodu s Maďarskom – nahradí dodávky v prípade, ak by sa ukrajinský tranzit plynu skončil.

Slovensko smeruje k spolupráci s Azerbajdžanom

Napriek prudkému poklesu ruského dovozu za uplynulé dva roky zostáva Slovensko stále hlavným spotrebiteľom ruského plynu, ktorý sa k nám dostáva cez sieť tranzitných plynovodov na Ukrajine, po tejto linke aj do Rakúska, Talianska a Moldavska.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková počas návštevy Azerbajdžanu uviedla, že cieľom krajiny je vybudovať väzby a spoluprácu s Azerbajdžanom, aby zabezpečila dodávky plynu do východnej a strednej Európy na úrovni slovenských susedov, teda Rakúska, Českej republiky a Maďarska. „Azerbajdžanský plyn bude slúžiť na diverzifikáciu dodávok plynu a umožní krajine odmietnuť odber ruského plynovodného plynu,“ povedala D. Saková.

Vlani Baku dodalo do Európy približne 12 miliárd metrov kubických plynu, modernizácia siete by mala tento objem ešte zvýšiť. Podľa najnovšej správy Európskej únie o Slovensku, od leta 2022 podiel dovozu zemného plynu z Ruska do krajiny vlani klesol z 85 % na približne 50 %, čo „aj tak zostáva významné“. Zníženie sa dosiahlo po spustení cezhraničného plynovodu medzi Slovenskom a Poľskom koncom roka 2022, ktorý umožňuje dodávky plynu z Nórska a Baltského mora v objeme až 5,7 Bcm ročne a vďaka importu cez terminál LNG na Krku v Chorvátsku.