Rumunsko „valcuje“ EÚ ekonomicky aj vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie

Foto: Shutterstock

Rumunsko už predbehlo Maďarsko aj Slovensko

Rumunsko po vstupe do EÚ zvyklo byť označované za krajinu, ktorá sa nachádza skôr na konci pelotónu Únie. V súčasnosti to už tak nie je, a v mnohých ekonomických ukazovateľoch sa nachádza nad priemerom krajín EÚ. Potvrdzujú to aj aktuálne dáta Európskeho štatistického úradu Eurostat.

Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa považovaný aj za jeden z ukazovateľov životnej úrovne krajiny dosiahol v roku 2023 hodnotu 78 % z priemeru EÚ (EÚ = 100 %). Pritom ešte v roku 2013 predstavovala úroveň ukazovateľa iba 55 %. Rumunsko sa tak hneď po Írsku ekonomicky posunulo za posledné desaťročie najvýraznejšie vpred.

V porovnaní s krajinami V4 je aktuálne (v roku 2023) na tom síce stále horšie ako Česká republika (91 %) či Poľsko (80 %), no na druhej strane sa mu už podarilo predbehnúť Maďarsko (76 %) aj Slovensko (73 %).

Nezamestnanosť, inflácia a verejný dlh

Rumunsko sa zároveň môže pochváliť podpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá vlani dosiahla 5,6 % (priemer EÚ na úrovni 6 %). V roku 2019, teda pred vypuknutím koronakrízy, predstavoval podiel nezamestnaných Rumunov a Rumuniek 4,9 %. Aj v tomto ukazovateli si krajina za posledných 10 rokov polepšila, pretože v roku 2013 vykazovala mieru nezamestnanosti na úrovni 9 %. Len pre zaujímavosť, aktuálna miera nezamestnanosti je tu o niečo nižšia ako na Slovensku.

Rumunsko sa rovnako, ako aj iné európske ekonomiky, muselo počas uplynulých dvoch rokov popasovať s prudkým zdražovaním. V roku 2022 dosiahla harmonizovaná inflácia v tejto ekonomike úroveň 12 %, v roku 2023 hodnotu 9,7 %. Nárast cien bol síce rýchlejší v porovnaní s priemerom EÚ, ale oproti krajinám V4 ceny tovarov a služieb rástli v priemere pomalšie.

Verejný dlh krajiny za poslednú dekádu vzrástol z úrovne 37,8 % HDP (v roku 2013) na 47,2 % HDP (v roku 2022). Aj naďalej ide o nižšiu úroveň v porovnaní s priemerom EÚ (83,5 % z HDP), ale aj v porovnaní s krajinami V4. Jedine Česká republika mala v rámci krajín V4 nižší verejný dlh, a to na úrovni 44,2 %.

V top 10 vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie

Vojnový konflikt na Ukrajine zosilnil tlak na energetickú sebestačnosť EÚ. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia vyššie využitie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Súčasťou balíka reformných opatrení Fit for 55 je tak aj cieľ pre minimálny podiel OZE na spotrebovanej energii, ktorý smernica stanovuje pre rok 2030 na úrovni 42,5 %.

Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých krajinách EÚ. Jedným z ďalších významných cieľov Únie do roku 2030 je strojnásobiť inštalovanú kapacitu solárnych a veterných parkov.

Eurostat v závere roka 2023 uverejnil údaje o využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) za rok 2022 pre všetky ekonomiky EÚ – celkovo aj v prípade hrubej spotreby elektriny. Rumunsko sa v oboch prípadoch umiestnilo nielen nad priemerom EÚ, ale aj v prvej desiatke krajín s najväčším podielom OZE. Celkovo vykázalo podiel OZE na úrovni 24,1 %, v prípade hrubej spotreby elektriny podiel predstavoval 43,7 %.

Európska únia dosiahla v roku 2022 celkový podiel 23 % a v prípade hrubej spotreby elektriny podiel predstavoval 41,2 %. Krajiny V4 (vrátane Slovenska aj Česka) sa tak Rumunsku vo využívaní OZE pozerajú na chrbát. Ich podiely energie z OZE sa totiž nachádzajú v rozpätí 15,2 až 18,2 %, v prípade elektriny v rozpätí 15,3 až 22,9 %.

Odklon od fosílnych zdrojov

Pri energii z obnoviteľných zdrojov sa často vedie diskusia v súvislosti s jej cenou. Zaujímavé výsledky o výške nákladov, ktoré sú spojené s výrobou elektriny z rôznych druhov zdrojov, priniesla spoločnosť Lazard.

Napríklad náklady na výstavbu a prevádzku solárnych a veterných elektrární v uplynulom desaťročí klesli až o 90 %, a to vďaka technologickému pokroku a zefektívneniu výroby. Výstavba a prevádzka solárnych a veterných elektrární je tak výrazne lacnejšia a návratnosť investície podstatne kratšia ako u ostatných zdrojov energie.

Elektrina vyrábaná z fosílnych palív, najmä z uhlia, sa stáva v porovnaní s inými zdrojmi drahšou a nekonkurencieschopnou, a to pod vplyvom ceny emisných povoleniek. Náklady na výrobu elektriny z jadra sa už takmer 15 rokov zvyšujú najmä kvôli vyšším nárokom na bezpečnosť.

Rumunsko má nielen ambície

Kvôli ochrane životného prostredia sa členské krajiny Únie zaviazali vylúčiť uhlie zo svojho energetického mixu, a to najneskôr do roku 2040 (väčšina krajín už do roku 2030). Preto tak už v súčasnosti vzniká „diera“ na strane ponuky, ktorú je možné vyplniť fotovoltikou, veternými turbínami či inými OZE.

Jednou z týchto krajín je aj Rumunsko. Krajina schválila plán obnovy (National Recovery and Resilience Plan), ktorý cieli na dosiahnutie energetickej transformácie a odstavenie uhoľných elektrární do roku 2032.

Vzhľadom na fakt, že krajina v posledných rokoch už nie je sebestačná vo výrobe elektriny a ďalšie zdroje, ako už spomínané uhlie, sa chystá postupne odstaviť, vzniká enormný tlak a priestor práve na investície do obnoviteľných zdrojov energie a zaistenie dostatočnej kapacity vo výrobe elektriny do budúcnosti. V nasledujúcich rokoch tak Rumunsko bude musieť vykryť všetok objem výroby pochádzajúci z uhlia, ale aj chýbajúcu súčasnú kapacitu. Malo by ísť dovedna o kapacitu v objeme 4 až 5 GW.

Trh s obnoviteľnými zdrojmi energie v Rumunsku je už v súčasnosti veľmi dynamický a jeho aktivita s nárastom inštalovaného výkonu a počtu dokončených projektov OZE rastie. Krajina zároveň patrí medzi tie ekonomiky EÚ, ktoré si stanovili ambiciózne ciele a úspešne ich plnia. V súvislosti s OZE je potrebné spomenúť aj dostatočnú finančnú podporu zo strany štátu.

Kľúčovým obnoviteľným zdrojov energie by malo byť v nasledujúcich rokoch či desaťročiach slnko. Cieľom miestnej ekonomiky je, aby sa solárna energia v roku 2030 podieľala na celkovom inštalovanom výkone takmer 30 percentami. V roku 2050 by mal podiel fotovoltiky atakovať hranicu 50 %.