Rubeľ je najrýchlejšie rastúcou menou na svete, hoci je to úplný ekonomický nezmysel

Foto: Shutterstock

Rubeľ rastie

Dva mesiace po tom, ako hodnota rubľa klesla – v prepočte na americké doláre – na menej ako jeden cent, v rámci najväčších ekonomických sankcií v modernej histórii zaznamenala ruská mena ohromujúci obrat. Od začiatku roka sa rubeľ voči doláru posilnil o 30 %. Od prvotného pádu a následného minima, spôsobeného rozpútaním vojny na Ukrajine, dokonca o takmer 150 %.

„Je to nezvyčajná situácia,“ povedal profesor tvorby kapitálu a rastu z Harvardskej univerzity Jeffrey Frankel pre portál CBS News. Krajina, ktorá čelí medzinárodným sankciám a veľkému vojenskému konfliktu, by za normálnych okolností videla útek investorov a neustály odlev kapitálu, čo by spôsobilo pokles jej meny. „Ale nezvyčajne agresívne opatrenia Ruska na zamedzenie odlevu peňazí z krajiny vytvárajú dopyt po rubľoch a zvyšujú ich hodnotu,“ dodal.

Plyn a ropa

Hlavným dôvodom oživenia rubľa sú prudko rastúce ceny komodít. Po tom, ako Rusko 24. februára 2022 napadlo Ukrajinu, sa už aj tak vysoké ceny ropy a zemného plynu ešte viac zvýšili. Rusko získava z exportu energií takmer 20 miliárd dolárov mesačne.

„Ceny komodít sú momentálne závratné, a aj keď došlo k poklesu objemu ruského exportu v dôsledku embárg a sankcií, zvýšenie cien komodít tieto poklesy viac než kompenzuje,“ povedala vedúca ekonómka pre rozvíjajúce sa trhy v spoločnosti Oxford Economics Tatiana Orlová pre portál CBS News.

Zrejme najzásadnejším faktorom, ktorý posilňuje rubeľ, je veľmi často skloňované nariadenie prezidenta Vladimira Putina, ktoré stanovuje, že dovozcovia by mali platiť svoje účty za plyn v rubľoch. Krajiny, ktoré nakupujú zemný plyn, väčšinou štáty Európskej únie, zvyčajne nemajú poruke veľké zásoby rubľov, musia si ich teda nakupovať. 

Od konca marca mnohí zahraniční kupujúci vyhoveli tejto požiadavke. Putinovi sa tak podarilo prinútiť tieto krajiny platiť v rubľoch, čo znamená, že dopyt po mene rastie a cena rubľa prirodzene rastie s ním. Položenie záchranného vankúša pod rubeľ zmiernilo obavy, že by sa Rusko mohlo stať insolventným.

Finančná alchýmia

Toto všetko sú vonkajšie faktory, ktoré poháňajú k oživeniu rubľa. Vnútorné faktory sú o niečo menej telesné. Centrálna banka Ruska 28. februára, teda štyri dni po invázii na Ukrajinu, zdvojnásobila úrokové sadzby na 20 %. Každý Rus, ktorý mohol byť v pokušení predať svoje ruble a kúpiť si doláre alebo eurá, mal zrazu veľkú motiváciu namiesto toho tieto peniaze šetriť. Čím menej rubľov ide na predaj, tým menší tlak je na menu.

Ako ďalšia prišla vládna požiadavka pre ruské podniky, ktorá stanovovala, že 80 % všetkých peňazí, ktoré tieto podniky zarobia v zámorí, sa musí vymeniť za ruble. To znamená, že ruský oceliar, ktorý zarobil 100 miliónov eur predajom ocele vo Francúzsku, musel zameniť 80 miliónov z týchto eur na ruble bez ohľadu na výmenný kurz. Mnoho ruských spoločností obchoduje so zahraničnými spoločnosťami, ktoré používajú pri platobnom styku eurá, doláre či jeny. Príkaz na premenu 80 % týchto príjmov na ruble vytváral značný dopyt po ruskej mene, čím pomáhal podporiť cenu rubľa. Tento mesiac sa podmienka znížila „len na“ 50 %.

Obmedzenia a zákazy

Kremeľ tiež vydal edikt zakazujúci ruským maklérom predávať cenné papiere, ktoré vlastnia cudzinci. Mnoho zahraničných investorov vlastní ruské podnikové akcie a štátne dlhopisy a, pochopiteľne, môžu chcieť tieto cenné papiere predať. Zakázaním týchto predajov vláda podporuje akciové aj dlhopisové trhy a drží peniaze v krajine, čo opäť pomáha rubľu. Ruská centrálna banka tiež podporila vlastnú menu prísnymi kapitálovými kontrolami, ktoré sťažujú jeho konverziu na iné meny. To zahŕňa zákaz zahraničných držiteľov ruských akcií a dlhopisov vyplácať dividendy z krajiny.

Aj samotní ruskí občania pocítili nové nariadenia vlády, ktorá im obmedzila prevody peňazí do zahraničia. Pôvodný zákaz hovoril, že všetky devízové ​​pôžičky a prevody budú pozastavené. To slúžilo na udržanie cudzej meny v krajine a odrádzalo Rusov od predaja rubľov za doláre alebo eurá, čo vytvorilo tlak na menu. Tieto obmedzenia sa nedávno trochu uvoľnili, aby poskytli priestor Rusom, ktorí pravidelne posielajú peniaze do zahraničia, väčšinou na podporu svojej rodiny. Konverzie sú však stále do konca tohto roka obmedzené len na 10-tisíc dolárov na jednotlivca.

Rubeľ je príliš vysoko

Výsledkom všetkých týchto opatrení a vládnych snáh, ktoré obmedzili predaj a nanútili nákup, bolo  posunutie rubľa vyššie. Dokonca až tak vysoko, že to začalo zaťažovať ekonomiku. Posilnenie rubľa bolo také silné, že vytvára určité výzvy pre ruskú centrálnu banku, ktorá musela podniknúť kroky na zníženie svojej meny od historickým maxím, ktoré boli naposledy zaznamenané v roku 2018.

„Hoci nejde o výmenný kurz určený voľným trhom, vysoká úroveň rubľa je zároveň ,skutočná´ v tom zmysle, že je poháňaná historicky vysokým prílevom bežného účtu v Rusku,“ povedala Elina Ribaková z Inštitútu medzinárodných financií (IIF) pre portál CNBC.

„Ruská centrálna banka sa snaží uvoľniť kapitálové kontroly, pretože má pocit, že rubeľ je príliš silný,“ vysvetľuje E. Ribaková. „Je však v ťažkej situácii. Ak budú chcieť pokračovať v uvoľňovaní, po istom čase im dôjdu možné nástroje a zostávať bude už len otvorenie tokov kapitálu z krajiny. V predchádzajúcich krízach (napr. finančná kríza v roku 2008) opustilo krajinu 200 miliárd dolárov v priebehu niekoľkých mesiacov.“

No zatiaľ čo zotavenie sa rubľa a sila ruského exportu ropy dočasne utlmili ekonomiku pred sankciami, je nepravdepodobné, že situácia je dlhodobo udržateľná. Európske štáty totiž prisľúbili, že tento rok znížia dovoz ruského plynu o dve tretiny, čo je vzhľadom na závislosť Ruska od vývozu energie potenciálne ochromujúca rana.

Infláciu neoklameš

Jasným znakom toho, že ruská ekonomika zostáva pod silným tlakom, je inflácia. Tá v máji tohto roka dosiahla úroveň 17,51 %. Je to o niečo menej ako aprílová hodnota na úrovni 17,8 %, čo bola najvyššia miera inflácie v Rusku od roku 2002. Ekonómovia očakávajú, že v roku 2023 klesne inflácia na 5 až 7 % a v roku 2024 sa vráti na 4 %, teda na úroveň spred pandémie koronavírusu.

„Vysoká inflácia vytvára tlak na Rusov, aby presunuli svoje peniaze z krajiny. Pokušenie dostať majetok z Ruska a pre ruských občanov nájsť spôsob, ako obísť kontroly, bude rásť najmä s mierou inflácie, ktorá je teraz taká vysoká, aká je,“ dodal J. Frankel.

Silná mena zvyčajne poskytuje krajinám výhody vrátane stlačenia inflácie a zlacnenia dovozu. Sankcie proti Rusku však narušili obvyklú dynamiku. Rusko nemôže veľa dovážať kvôli uvaleným sankciám.

Inflácia v Rusku tiež prudko stúpa kvôli nedostatku, pričom ceny potravín vzrástli o jednu pätinu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Mzdy ruských robotníkov nedržia tempo, reálny disponibilný príjem sa v prvých troch mesiacoch roku 2022, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, znížil o 1,2 %.

Ďalšou obavou Ruska je, že prerušenie dovozu by mohlo viesť k nedostatku v priemysle, zatiaľ čo pokles zahraničných investícií by mal podľa predpovedí Inštitútu medzinárodných financií zastaviť hospodársky rast krajiny na niekoľko rokov. IIF očakáva, že ruská ekonomika sa tento rok zníži o 15 %, čím sa vymaže viac ako desať rokov ekonomického rozvoja.

Potemkinova mena

Dalo by sa namietať, že kroky ruskej vlády nie sú ničím neobvyklým. Koniec koncov aj americký FED (Federálny rezervný systém) neustále upravuje úrokové sadzby. Ministerstvo financií USA má taktiež obmedzenia na prevody meny do určitých krajín, najmä Blízkeho východu. A prečo by krajina nemohla mať možnosť stanoviť, v akej mene dostane zaplatené za svoje komodity? Nemajú aj ostatné vlády zodpovednosť brániť svoje meny? Všetky tieto otázky sú spravodlivé a namieste. Čo tu však ruská vláda robí, je viac ako obrana meny. Manipuluje trh s rubľami a vytvára umelý dopyt, ktorý by inak neexistoval.

Viacero svetových odborníkov sa zhoduje na tom, že Rusko v podstate vytvorilo z rubľa Potemkinovu menu. Šéfka centrálnej banky Ruska Elvira Nabiullina sa hrá na Potemkina a Putin je jej Katarínou Veľkou. (Potemkin bol ruský šľachtic, ktorý budoval fiktívne prosperujúce dediny, aby panovníčke Kataríne II. dokázal, že na ruskom vidieku je všetko v najlepšom poriadku – pozn. red.)

Centrálna banka používa množstvo nástrojov, aby rubeľ vyzeral ako mena, ktorá má hodnotu. V skutočnosti len veľmi málo ľudí mimo Ruska je ochotných kúpiť si čo len jediný rubeľ, a túto menu dokonca nechce ani množstvo Rusov.

Most pre rubeľ

Všetky vládne zásahy prinášajú veľké riziká. Protekcionistické opatrenia prijaté centrálnou bankou Ruska sú v skutočnosti akýmsi mostom pre rubeľ. Ak sa Rusku podarí dospieť k nejakému riešeniu v otázke Ukrajiny, ktoré by zahŕňalo zrušenie sankcií a obnovenie obchodných vzťahov so Západom, potom by si rubeľ po stiahnutí opatrení mohol udržať svoju súčasnú hodnotu.

Ak sa však opatrenia stiahnu bez nejakého riešenia, rubeľ by sa mohol zrútiť, čo by pribrzdilo ekonomiku, zvýšilo infláciu a spôsobilo ruskému ľudu bolesť. Je jasné, že niektoré opatrenia budú musieť byť nakoniec zrušené. Stanovenie povinnej výmeny 50 % zisku pre podniky na ruble alebo zákaz prevodu meny do zahraničia pre obyvateľstvo nie sú z dlhodobého hľadiska udržateľné.

„Zoznam argumentov pre neobchodovanie s rubľom je dlhý,“ povedal hlavný ekonóm Inštitútu medzinárodných financií Robin Brooks, pričom upozornil na prebiehajúce kapitálové kontroly a sankcie. „Myslíte si, že z ekonomického hľadiska dáva zmysel, aby sa rubeľ obchodoval vyššie ako pred inváziou? To určite nie. Ak Rusko chce, aby mena klesala ďalej, mohli by len liberalizovať kapitálové toky a rubeľ by sa drasticky oslabil, ale samozrejme, že to neurobia,“ dodal na záver.