Prehľad týždňa 15. - 21. jún 2026: Ropa kolabuje a Nvidia si ide po miliardy

Foto: Pexels

Trhy jedným dychom

Indexy oslavujú. Oznámenie dohody medzi USA a Iránom odpálilo na svetových burzách ďalšiu rally. Najvýraznejšie posilňovali indexy v regiónoch, ktoré predtým najviac zasiahol konflikt a drahé energie. Japonský Nikkei 225 vystrelil o 7,9 %, čínsky CSI 300 si pripísal 3,4 % a európsky Euro Stoxx 50 vzrástol o 2,1 %. Aj keď dočasná dohoda na 60 dní priniesla vytúžený pokoj zbraní a odblokovanie Hormuzského prielivu, vyjednané podmienky kritici označujú pre USA za nevýhodné, najmä kvôli záväzku vytvoriť 300-miliardový fond na rekonštrukciu Iránu. Formálne potvrdenie zmluvy v Ženeve v závere týždňa skomplikovalo zrušenie rokovaní pre pokračujúce útoky Izraela na libanonský Hizballáh, no ropa už tečie a jej ceny bleskovo padajú. Paralelne s tým šokovala trhy Bank of Japan, ktorá v boji proti inflácii vytasila svoje úrokové katany a zvýšila základnú sadzbu na 1 %. To je úroveň, akú krajina nezažila dlhých 30 rokov. Vyššie úroky majú za cieľ skrotiť inflačné tlaky z iránskeho konfliktu a stabilizovať oslabený jen, čím Tokio nadviazalo na obdobné sprísnenie politiky v Európe z minulého týždňa.

Technológie ovládli dve tretiny trhu. Očakávaná mierová dohoda zafungovala ako živá voda pre technologický a polovodičový sektor. Index PHLX Semiconductor (SOX) hneď v pondelok vyskočil o viac ako 5 %, čo opäť potvrdilo, že čipy nekompromisne diktujú tempo celého finančného sveta. Technológie sa spolu so spojenými sektormi už nebezpečne blížia k dvom tretinám celkovej trhovej kapitalizácie amerického akciového trhu, zatiaľ čo defenzívne a tradičné cyklické odvetvia sú vytláčané do úzadia. Valuácie na Wall Street sa pritom držia na extrémne vysokých úrovniach, konkrétne na 85. percentile od roku 1980, pričom index S&P 500 sa aktuálne obchoduje na vysokom 21,5-násobku budúcich ziskov. Investori si však tieto nadpriemerné ceny bez problémov obhajujú masívnym rastom firemných ziskov, ktorý vďaka rozmachu umelej inteligencie a už aj lacnejším energiám zatiaľ nevykazuje žiadne známky spomalenia.

Ropa padá pod 80 USD. Cena ropy Brent klesla pod hranicu 80 USD za barel prvýkrát od začiatku marca. Washington a Teherán sa v piatok mali formálne stretnúť vo Švajčiarsku, aby podpísali memorandum o porozumení, ktoré predĺži prímerie o 60 dní a definitívne odblokuje strategický Hormuzský prieliv. Prezident Donald Trump už vyhlásil, že táto kľúčová námorná tepna, uzavretá od konca februára, bude v piatok úplne otvorená. Na tento krok už bleskovo zareagoval investičný gigant Goldman Sachs, ktorý radikálne skresal svoje výhľady. Banka predpokladá, že export z Perzského zálivu sa plne normalizuje už do konca júla, čiže o mesiac skôr, než hovorili pôvodné odhady. V dôsledku toho analytici znížili prognózu ceny ropy Brent na štvrtý štvrťrok 2026 z 90 na 80 USD za barel a priemerný odhad na rok 2027 posunuli z 80 na 75 dolárov. Ponuku na trhu navyše môže okrem iránskeho uvoľnenia sankcií zvýšiť aj agresívnejšia produkcia Saudskej Arábie a SAE, ktoré budú reagovať na nízke komerčné zásoby v krajinách OECD, čo vytvorí ďalší tlak na pokles cien energií.

AI boom už požiera kapitál. Keď sme pri technológiách, musím spomenúť najpovolanejšiu firmu v sektore. Polovodičový gigant Nvidia sa najnovšie pokúša získať na trhu s dlhopismi najmenej 20 miliárd USD, čo predstavuje jeho prvý predaj firemného dlhu od roku 2021. Tento krok prichádza v tesnom závese za plánom spoločnosti Google, ktorá pripravuje predaj akcií za astronomických 80 miliárd USD. Ak sa tento obchod zrealizuje, pôjde o najväčšie navýšenie kapitálu v celej korporátnej histórii. Obe dohody hovoria trhu to isté: AI už nie je len o softvéri, ale o brutálnych kapitálových výdavkoch na dátové centrá, čipy, servery a energetické siete. Infraštruktúra pre umelú inteligenciu si odkrajuje čoraz masívnejší podiel z prevádzkového cash flow technologických lídrov. Extrémnym príkladom je Amazon, ktorý v súčasnosti na tieto investície vynakladá takmer všetky finančné prostriedky vygenerované zo svojej bežnej prevádzky.

Býčí sen sa stáva realitou. Aby som však len nestrašil. Dlho omieľaný strašiak, že súčasný akciový rast stojí na hlinených nohách úzkej skupiny lídrov, pomaly padá. Na trhu dochádza k výraznému ozdraveniu takzvanej trhovej šírky, čo potvrdzuje zapojenie širokej masy firiem do rastúceho trendu. Kým na konci býčieho trhu zvyčajne najprv padajú slabé tituly a následne stiahnu zvyšok, aktuálna situácia ukazuje presný opak. Podiel akcií z indexu S&P Small Cap 600, ktoré sa prepadli na nové 52-týždňové minimá, dosahuje len zanedbateľných 0,17 %, čo znamená, že predajný tlak na malé spoločnosti prakticky zmizol. Pozitívny zvrat nastáva na opačnej strane bilancie. Podiel malých firiem, ktoré naopak prekonali svoje 52-týždňové maximá, prudko vyskočil na 13,6 %, čo predstavuje najlepší výsledok za viac ako rok. Hoci takto silná trhová šírka neslúži ako presný časovací signál a negarantuje priamočiary rast bez korekcií, dokazuje, že základy trhu sú v prvej polovici roka 2026 široké a stabilné. Účasť na raste sa rozširuje, čo býva typickým znakom počiatočných fáz trvalého a zdravého postupu vpred.

Potulky svetom

Trumpov podpis vo Versaill. Začnime samitom G7, keďže to je top téma tohto týždňa. Hlavnou postavou tohtoročného samitu lídrov G7 vo Francúzsku sa stal (nikoho to neprekvapí) americký prezident Donald Trump, ktorý na okraj podujatia rozbehol agresívnu sériu vlastných bilaterálnych rokovaní. Po stretnutí s Volodymyrom Zelenským a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom nekompromisne vyhlásil, že Rusko musí okamžite uzavrieť dohodu s Ukrajinou a ukončiť vojnu. K uvaleniu nových sankcií zo strany USA sa zatiaľ vyjadril zdržanlivo, pričom poukázal na aktuálny prudký prepad svetových cien ropy, ktorý Biely dom podrobne monitoruje. Skutočný geopolitický prevrat však Trump dokonal po oficiálnej večeri usporiadanej Emmanuelom Macronom. Priamo v historickom paláci vo Versailles podpísal s iránskym prezidentom Masoudom Pezeshkianom prelomovú mierovú dohodu medzi USA a Iránom. Tento dokument oficiálne predlžuje prímerie o 60 dní a okamžite odblokuje strategický Hormuzský prieliv. Výmenou za zrušenie americkej blokády a udelenie výnimiek na export iránskej ropy sa Teherán zaviazal, že nebude vyvíjať jadrové zbrane. Súčasťou Trumpovho plánu je aj vytvorenie fondu na obnovu Iránu v hodnote 300 miliárd dolárov, o ktorom budú strany rokovať v ďalšej fáze.

Rekordných 104 zápasov na ploche 4000 km. Musíte ma ospravedlniť, ale majstrovstvá sveta vo futbale sú raz za 4 roky, tak tu občas pridám niečo o nich. Ešte o tom viac, keď pri týchto padá hneď niekoľko rekordov. Aktuálny šampionát totiž prepisuje históriu svojou geografickou rozlohou, keďže hostiteľské mestá v troch krajinách sú od seba vzdialené aj viac ako 4 000 kilometrov. Ide o prvé majstrovstvá sveta s účasťou 48 krajín, čo si vynútilo kompletnú prestavbu turnaja. Celkovo turnaj prinesie až 104 zápasov, čo je nárast oproti doterajším 64. Tento nový formát však čelí tvrdej kritike. Skutočnosť, že v takejto veľkej skupinovej fáze s až 72 zápasmi vypadne len 16 tímov, berie turnaju časť jeho športovej drámy. Mužstvá totiž dokážu do vyraďovacej fázy pohodlne postúpiť aj s jediným víťazstvom z troch zápasov. Kým v starom systéme s 32 účastníkmi rozhodoval o osude každý duel, nový model podľa kritikov mení skupinovú fázu na zdĺhavý produkt, ktorý oslabuje herný náboj a dôležitosť jednotlivých zápasov, no reklama beží o stošesť, takže Infantino a Trump sú spokojní.

Britských tínedžerov čaká drsný digitálny detox. Britský premiér Keir Starmer oficiálne oznámil, že Spojené kráľovstvo zavedie celoštátny zákaz sociálnych médií pre deti mladšie ako 16 rokov. Prelomová legislatíva by mala po finálnom schválení vstúpiť do platnosti na jar 2027 a nekompromisne odreže neplnoletých od platforiem ako Instagram, Facebook, TikTok, X, Snapchat či YouTube. Zákaz sa nebude vzťahovať na platformy určené na priame zasielanie správ, akou je napríklad WhatsApp. Technologickí giganti reagovali na toto rozhodnutie s otvoreným pohŕdaním a okamžite začali lobovať proti obmedzeniam, no Londýn zostáva neoblomný a nasleduje vlnu regulácií, ktorú pred rokmi odštartovala Austrália svojím historicky prvým zákazom z konca roka 2025. Podobné kroky na ochranu mládeže už podnikajú aj európske štáty ako Španielsko či Grécko.

Novodobý Rockefeller. Debut SpaceX prepísal nielen rebríčky burzových gigantov (SpaceX predbehla firmy ako Amazon, Meta či Microsoft), ale poslal majetok Elona Muska do doteraz neprebádaného vesmíru. Musk sa oficiálne stal prvým bilionárom na svete a podľa rebríčka Forbes jeho čistý majetok v roku 2026 dosiahol závratných 1,2 bilióna USD. Vďačí za to najmä svojmu 38 % podielu v SpaceX a 10 % v Tesle. Pre lepšiu predstavu, keď bol legendárny ropný magnát John D. Rockefeller na vrchole slávy, jeho bohatstvo kontrolovalo približne 1,5 % amerického HDP. Muskov majetok dnes predstavuje viac ako 3 % HDP Spojených štátov. Celý tento historický úspech má však mimoriadne bizarnú príchuť. Presne ten istý muž, ktorý dnes drží v rukách najväčší súkromný balík peňazí v dejinách ľudstva, zároveň na sieti X verejne varuje, že Amerika kvôli neudržateľnému dlhu a tempu tlačenia peňazí na 1 000 % smeruje ku katastrofálnemu štátnemu bankrotu.

Odvrátená strana AI ošiaľu. Kým Wall Street oslavuje zisky technologických gigantov, americký trh práce prechádza relatívne drsnou transformáciou. Podľa dát agentúry Challenger, Gray & Christmas bola umelá inteligencia v máji 2026 už tretí mesiac po sebe hlavným dôvodom prepúšťania v USA. Zamestnávatelia nahlásili celkovo 97 006 prepustených, čo je najviac od pandémie na jar 2020. Samotnej AI sa pripisuje až 38 579 z nich, takmer 40 % z celkového objemu. Do mája tohto roka poslala AI domov už vyše 87 700 zamestnancov, čím hravo prekonala celú bilanciu za rok 2025 (približne 54 800) a prispela už k viac ako pätine všetkých oznámených prepúšťaní v krajine, čo je extrémny skok z 0,6 % v roku 2023. Analytici však tlmia katastrofické scenáre a upozorňujú, že algoritmy nenahrádzajú ľudí zo dňa na deň. Mnohé korporácie totiž využívajú AI transformáciu skôr ako populárnu skratku a zámienku pre investorov na Wall Street.

Ekonomika pod Tatrami

Dôchodkový mýtus zbavený ilúzií. Debaty politikov o výške slovenských penzií často pracujú s úplne skreslenými číslami. Tvrdé dáta zo Sociálnej poisťovne upravené o tohtoročnú 3,7-percentnú valorizáciu, súbehy starobných a pozostalostných dôchodkov, výsluhové penzie a prirodzenú obmenu poberateľov (kde novopriznané dôchodky dosahujú priemer 750 EUR) ukazujú prekvapivú realitu. V roku 2026 dostáva od štátu penziu nad 1000 EUR už viac ako 200-tisíc seniorov, pravdepodobne až 230-tisíc ľudí, čo predstavuje takmer pätinu všetkých poberateľov. Sumu nad 1500 EUR dokonca poberá 30-tisíc dôchodcov. Vzhľadom na očakávanú 4 až 5-percentnú valorizáciu v roku 2027 bude mať dôchodok nad tisíc EUR už bezmála 300-tisíc Slovákov, teda takmer štvrtina všetkých penzistov. Tu narážame na totálne zdevastovanú Sociálnu poisťovňu. Tá okrem samotných dôchodkov vyplatí ročne z odvodov aj nemocenské dávky za miliardu EUR a dávky v nezamestnanosti za 350 miliónov EUR, pričom jej ročný deficit presahuje 2 miliardy EUR, ešte netlieskajte. Štát musel len v rokoch 2023 až 2025 dotovať Sociálnu poisťovňu zo štátneho rozpočtu sumou vyše 6 miliárd EUR a pre tento rok sa počíta s ďalšou injekciou vo výške 2,5 miliardy. Kumulatívna sekera poisťovne od roku 2010 tak dosiahla 20 miliárd EUR. Je tu ešte niekto, kto obhajuje 13. dôchodky?

Úroková pasca sa zatvára. Vlastne je to zbytočné sa pýtať, preto na 13. dôchodky jednoducho nebude. Drsná realita je totiž taká, že síce Slovensku v najbližších rokoch bezprostredne nehrozí klasický bankrot, keďže medzinárodné trhy nám peniaze požičajú aj naďalej, a to pokojne aj s podradným ratingom niekde na úrovni BB okolo roku 2030. Ale, otázkou však nie je, či nám niekto požičia, ale za akú cenu. Len nedávno si štát požičal peniaze na 20 rokov s úrokom 4,25 % a pri súčasnom trende je takmer isté, že na úroveň 5 % sa prepracujeme už do dvoch rokov. kým v roku 2023 sme na úroky minuli 5 % z daňových príjmov a v roku 2025 to bolo 6 % z daní, výhľad nikoho nepoteší. V roku 2027 pohltia iba úroky 2,5 miliardy EUR (9 % z daní) a do roku 2029 táto položka vystrelí na 3 miliardy EUR, čo odčerpá plných 10 % z vybraných daní. Okolo roku 2030 budú ročné úroky z nášho dlhu odčerpávať astronomické 4 až 5 miliárd EUR ročne. Táto obrovská suma, ktorá mohla tiecť do kolabujúceho zdravotníctva, školstva či infraštruktúry, jednoducho našej krajine zamáva a odíde zahraničným investorom. Kvôli tejto úrokovej sekere štát postupne nebude mať prostriedky na žiadne populistické balíčky, vlaky zadarmo, obedy pre deti, rekreačné poukazy, sociálne dávky a už vôbec nie na trináste či štrnáste dôchodky.