Rodová rovnosť vo vedení spoločností nastane najskôr v roku 2038

Foto: Shutterstock

Duševné zdravie na pracovisku

Stres a dlhá pracovná doba si vyberajú čoraz väčšiu daň na duševnom zdraví žien. Polovica žien uvádza, že ich úroveň stresu je vyššia ako pred rokom, a takmer štvrtina cíti vyhorenie. Za klesajúcou úrovňou duševného zdravia je aj neschopnosť odpojiť sa od práce – dokáže to iba 37 % žien.

Ženy však o duševnom zdraví na pracovisku nehovoria ani ho nezverejňujú ako dôvod, prečo si vzali voľno. Majú totiž strach, že by to poškodilo ich kariérny postup. Duševné zdravie patrí spolu s finančným zabezpečením a ženskými právami medzi tri najväčšie príčiny obáv žien.

Čoho sa ženy najviac obávajú

„Z prieskumu vyplýva, že jedna pätina žien nechce v práci prejsť na vyššiu pozíciu, pretože je presvedčená o tom, že by dostávali nižšiu mzdu ako muži. Druhá pätina neverí, že vôbec bude mať príležitosť na vedúce miesto postúpiť. Pritom firmy, v ktorých pôsobia rodovo vyvážené tímy, dokazujú, že vedia dosahovať lepšie výsledky, z čoho by sme benefitovali všetci,“ uvádza Managing partner spoločnosti Deloitte Czech & Slovak Republic Ivana Lorencovičová.

Ženy na pracovisku sa podľa nej necítia bezpečne, pričom za posledný rok zažilo na pracovisku 31 % respondentiek mikroagresiu, 4 % sexuálne obťažovanie a 8 % iné typy obťažovania. Štvrtina žien uvádza, že sa k nim v práci nevhodne správali alebo mali nepríjemné poznámky osoby, ktoré pôsobia na vyšších pozíciách, a jednu z 10 žien obťažoval niekto z kolegov.

Ženy, ktoré sa identifikujú ako súčasť nedostatočne zastúpenej skupiny (ženy so zdravotným postihnutím, LGBT+ ženy, ženy patriace k etnickej menšine), zažívajú neinkluzívne správanie ešte častejšie a zároveň sa viac boja o svoju bezpečnosť.

„Nedostatok flexibilného pracovného času a zlý work-life balans patria medzi hlavné dôvody, prečo ženy za posledný rok odišli od svojho zamestnávateľa alebo v budúcnosti plánujú zmeniť prácu. Ženy necítia v tomto smere zo strany zamestnávateľov podporu. Až 95 % žien sa dokonca domnieva, že žiadosť o flexibilný model práce alebo jeho využívanie by negatívne ovplyvnili ich šance na povýšenie,“ dopĺňa I. Lorencovičová.

Rodová rovnosť? Najskôr v roku 2038

Napriek množstvu iniciatív, ktoré sa snažia o zvýšenie počtu žien vo vedení firiem, pokrok nenastáva dostatočne rýchlo. Ženy tvoria menej ako štvrtinu miest v riadiacich orgánoch spoločností (23,3 %). Hoci sa počet žien v týchto funkciách postupne zvyšuje, je nepravdepodobné, že by sa rodová rovnosť oboch pohlaví vo vedení organizácií dosiahla pred rokom 2038.

Percento žien, ktoré riadiacim orgánom spoločností predsedajú, je ešte takmer trikrát nižšie (8,4 %), z čoho vyplýva, že pri súčasnom tempe zmien by sa parita v tejto oblasti dosiahla až takmer o 90 rokov.

K lepším výsledkom zrejme prispievajú aj vládne opatrenia. Päť z prvých šiestich krajín s najvyšším percentom žien v riadiacich orgánoch spoločností (Francúzsko, Nórsko, Taliansko, Belgicko a Holandsko) má nejakú povinnú legislatívu o kvótach.

Opatrenia však nemajú rovnaký vplyv na funkcie predsedov riadiacich orgánov a CEO/generálneho riaditeľa. Kvóty pre ženy totiž nemá päť zo siedmich krajín s najväčším počtom predsedníčok riadiacich orgánov ani 17 z 20 krajín s najvyšším počtom žien vo funkcii CEO/generálnej riaditeľky.