Hľadaj

Robert Krause: Zamestnávateľ by mal viac počúvať svojich zamestnancov a vnímať ich ako partnerov

Ekonomika Poslať

Zamestnanci čoraz viac pracujú digitálne, sedavá práca prináša viac fyzických problémov a ľudia nevedia zvládať stresové situácie. Ako sa so stresom vyrovnať a ako by sa mali správať zamestnávatelia k svojim zamestnancom? Pre magazín Financial Report odpovedá a radí neuropsychológ Dr. Robert Krause.

image

Foto: archív Roberta Krauseho

Nie zamestnanec, ale spolupracovník

Chcú zamestnanci viac peňazí, alebo väčší komfort v práci?
Je dôležité, aby zamestnávateľ bral do úvahy potreby svojich zamestnancov, čo si však vyžaduje jeho zvýšenú pozornosť. Často sa vo svojej praxi stretávam s tým, že zamestnanci by ocenili prémie alebo zvýšenie platu, ale v dlhodobej perspektíve výskumné výsledky naznačujú, že len samotné zvýšenie platu nerobí zamestnancov v práci spokojnými. 

V rámci pracovného jazyka odporúčam taktiež pracovať aj so zmenou slova zamestnanec na slovo spolupracovník. Pre človeka je aj v pracovnom prostredí významné, aby mal uspokojené potreby, ktoré mu umožnia efektívnejšie fungovanie, pričom mám na mysli najmä potrebu vypočutia, istoty a bezpečia. Zamestnávateľ by mohol preto viac počúvať svojich zamestnancov a vnímať ich ako partnerov, ktorí pomáhajú napĺňať spoločné ciele firmy. Zamestnávateľ by mal taktiež ísť príkladom svojim zamestnancom, pretože šéf má takých ľudí, akých si zaslúži, a ľudia majú takého šéfa, akého si zaslúžia. Taktiež by mal šéf-líder budovať svojich zamestnancov, a tým zvýšiť pravdepodobnosť toho, že aj jeho zamestnanci sa budú vo významnejšej miere spolupodieľať na budovaní firmy.

„Výskumné výsledky naznačujú, že len samotné zvýšenie platu nerobí zamestnancov v práci spokojnými.“

Ak sa má zamestnanec cítiť spokojný, čo všetko vplýva na jeho výkon? 
Na samotný výkon vplývajú rôzne premenné. Na jednej strane hovoríme o vnútornej motivácii zamestnancov, ktorá vychádza z hodnôt a presvedčení jednotlivcov. Zároveň hovoríme aj o externých faktoroch, ako napríklad pracovný kolektív, finančné ohodnotenie či prostredie, v ktorom sa jednotlivci nachádzajú. Na výkon pôsobia aj interpersonálne vzťahy na pracovisku, a preto je nemenej významné im venovať taktiež zvýšenú pozornosť. 

Existuje v dnešnej rýchlej dobe univerzálny návod na správne vyváženie voľného času a práce?
Samotné spojenie „work-life balance“ je pre zamestnancov nezrozumiteľné a nevedia, ako s uvedeným pojmom naložiť. Pod týmto pojmom môžeme rozumieť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. To znamená, že ak chce človek podať dobrý pracovný výkon, bolo by ťažké tak urobiť, ak by bol zdravotne indisponovaný alebo nemal dostatok energie. Kľúčové tiež môže byť zadefinovanie toho, čo pre nás znamená šťastie a úspech. Je často mylná predstava, že úspech nás urobí šťastným, ale častejšie nás šťastie urobí úspešnými, a to najmä v dlhodobej perspektíve. 

Je veľa prípadov, keď človek nevie skĺbiť osobný a pracovný život a viac sa venuje práci. Ako sa dá rozpoznať priveľké pracovné nasadenie, kým nie je neskoro?
Keďže každý človek je jedinečný, nedá sa všeobecne určiť hranica, ktorá by určovala intenzitu pracovného nasadenia. Ak však jednotlivec venuje priveľké množstvo energie určitým pracovným úkonom, tak môže po určitom čase dôjsť k pracovnému vyčerpaniu, najmä ak nemá dostatočnú spätnú väzbu, ocenenie alebo motiváciu, respektíve dostatočné potvrdenie, že to, čo robí, robí dobre. V tomto prípade môže dôjsť k vyhoreniu. Ak však jednotlivec pozná jasný zmysel svojej práce a objavil vnútorné dôvody, ktoré ho motivujú k danej činnosti, je vyššia pravdepodobnosť, že sa vyhoreniu vyhne. 

Viac sa venovať blízkemu okoliu ako digitálnemu svetu

Čoraz viac ľudí pracuje hlavou a nie rukami. Doba sa zrýchľuje, od pracovníkov sa očakáva, že budú neustále na telefóne. Čo treba robiť pre to, aby sa s tým človek vyrovnal? 
Práve práca na telefóne urýchľuje mnoho procesov. Je doba digitálna, keď dochádza k dematerializácii. V minulosti sme mali kalendáre na stoloch, teraz ich máme v smartfónoch. Papierovú mapu nahradila digitálna mapa v smartfóne. V tomto kontexte sa hodí prirovnanie ,,dobrý sluha, zlý pán.“ V súčasnosti mnohí jednotlivci, ktorí pracujú digitálne, oberajú svoj mozog a zmysly, čo z neuropsychologického hľadiska negatívne pôsobí na jednotlivé štruktúry nášho mozgu.
Je potrebné, aby jednotlivci brali do úvahy fakt, že nie všetko, čo je digitálne, musí byť pre človeka aj užitočné a prospešné. Vďaka médiám sme dokázali prekonať vzdialenosti (telekonferencie, videokonferencie), ale to, čo nám médiá nepomohli vytvoriť, je blízkosť. 
Upriamil by som pozornosť na to, aby sme sa viac venovali práve ľudom, ktorí sú v našom okolí a ktorí nás významne ovplyvňujú a často aj omnoho viac, ako ľudia na druhej strane zemegule. 

Doba digitálna so sebou priniesla aj sedavú prácu. Aké sú najčastejšie činnosti, ktoré ľudia robia vo voľnom čase na odreagovanie a čo odporúčate vy, ako psychológ? 
Forma psychohygieny je veľmi dôležitá, pretože ak jednotlivec nemá možnosť dočerpať palivo, tak je prirodzené, že na svojom „aute“ sa ďaleko nedostane. Vo väčšine prípadov je pre mentálne pracujúcich ľudí relaxom fyzická aktivita, a naopak, pre manuálne pracujúcich ľudí mentálna aktivita.
To, čo však pomáha druhým ľuďom, automaticky neznamená, že to musí pomáhať aj nám, a preto by si mal jednotlivec nájsť svoje smerovanie, ktoré mu dodá dostatok energie.

„Pri riadení ľudí by mal ten, kto riadi, vedieť riadiť v prvom rade seba samého.“

Čo je z pohľadu psychológa najdôležitejšie pri riadení ľudí? Chcem byť čo najefektívnejší, no chcem aj fungujúce prostredie pre zamestnancov. Čo si mám všímať?
Všímavosť posilňuje a nevšímavosť oslabuje. To, čomu venujem svoju pozornosť, tak to rastie, a čomu svoju pozornosť nevenujem, tak to klesá. V rodinnom prostredí, ak venujem čas svojej manželke, tak vzťah rastie, ale ak jej čas nevenujem, náš vzťah upadá. To isté platí aj v pracovnom prostredí. Ak zamestnávateľ venuje svoj čas zamestnancovi, tak vzťahy na pracovisku rastú. 
Je dôležité, aby zamestnávatelia nevnímali len seba ako osobnosť firmy, ale práve aby budovali seba a svojich kolegov, keďže ľudia sú nosným prvkom firiem. Ak sa zamestnanci cítia byť súčasťou niečoho, inými slovami majú uspokojenú potrebu patriť niekam, tak dokážu podávať omnoho lepšie výkony, ako keď vykonávajú prácu stereotypne. Pri riadení ľudí by mal ten, kto riadi, vedieť riadiť v prvom rade seba samého.

Ak sa majú zamestnanci cítiť ako súčasť firmy a malo by vo firme pôsobiť rodinné prostredie, ako riešiť konflikty na pracovisku konštruktívne? 
Konflikty sú dobré, lebo napĺňajú naše potreby, ale z konfliktov niekedy pramení boj, a ten už taký konštruktívny nie je, lebo pri boji sa striedajú pocity menejcennosti s pocitmi nadradenosti. Konflikt ako taký je v základnej terminológii nesúlad medzi minimálne dvomi stranami s opačným nábojom. Pri riešení konfliktov je dôležité udržiavať si odstup a využívať emócie k jednaniu a nejednať pod ich vplyvom.

Poznať zmysel práce

Existuje návod, ako by mal zamestnávateľ správne ohodnotiť zamestnanca tak, aby sa necítil podhodnotený?
Aj zamestnanci potrebujú cítiť svoju hodnotu. V jednej zahraničnej firme bola veľká fluktuácia ľudí. Tak si firma najala psychológov, ktorí zistili, že ľudia nepoznajú zmysel svojej práce. Išlo o fabriku, kde ľudia sedeli za strojom a vyrábali súčiastky, ktoré po niekoľkých úpravách končili v kardiostimulátoroch. Následne psychológovia prišli do firmy a pýtali sa zamestnancov, či vedia, kde končia súčiastky, ktoré vyrábajú. Zamestnanci však odpoveď nepoznali, a preto vo firme vznikol slogan „Zachraňujeme ľudské životy“. 

Na pracovisku prichádza človek aj do mnohých stresových situácií, ktoré nevie riešiť. Ako sa so stresom vieme vyrovnať? 
Jednotlivec by v prvom rade nemal bojovať so stresom, ale mal by sa ho naučiť zvládať a zároveň lepšie rozumieť sebe samému. Namiesto bojovania so stresom odporúčam ľuďom viac pracovať so stresovými reakciami a najmä s poznaním seba samého a toho, čo im stres vytvára. Nie je dôležité to, čo sa v živote jednotlivcom deje, ale to, akým štýlom zareagujú na dané situácie. Metaforicky napísané, nejde o to, aké karty dostaneme, ale o to, ako s nimi hráme. Z pohľadu racionálno-emočne-behaviorálneho prístupu sú veci neutrálne, a len my im prisudzujeme význam. 

Ako sa prejavujú dôsledky toho, že človek už pracuje za hranicami svojich síl, a čo by mal vtedy robiť?
Čím viac človek tlačí na pílu, tým viac je pravdepodobné, že píla môže prasknúť. Ak jednotlivci prekračujú svoje hranice, tak ich môžu prekročiť až natoľko, že sa budú cítiť diskomfortne a budú mať viac starostí než radostí. Jednotlivec by si mal preto vyčleniť čas na vlastnú psychohygienu, ale aj na kontakt so sebou samým, pretože pri preceňovaní síl môže dôjsť k vyčerpaniu organizmu, ale aj k rôznym iným zdravotným komplikáciám. Najlepšou intervenciou je však prevencia, a preto ak sa jednotlivci nebudú venovať sebe samým a budú to čakať od druhých ľudí, môžu byť veľmi frustrovaní.

Robert Krause

Štúdiu psychológie sa začal venovať pred viac než 10 rokmi. Počas vysokej školy napísal dve knihy a niekoľko vedeckých článkov. Pracoval ako dobrovoľník na detskej onkológii a taktiež s telesne a mentálne postihnutými deťmi. Pôsobil aj ako dobrovoľník Svetovej organizácie UNICEF a viedol prednášky pre projekt Školy pre Afriku. V roku 2015 bol vybraný medzi TOP 5 podnikateľov zo Slovenska, ktorí popri štúdiu podnikajú, a to ako jediný zástupca z oblasti vzdelávania. Vyškolil niekoľko tisíc ľudí z 13 národností. V súčasnosti zastrešuje predmet Behaviorálna psychológia v Španielsku a vedecký modul aplikácie neuropsychológie v Montessori metóde v Mexiku, Španielsku a v Afrike. Ako odborníka ho oslovujú rôzne slovenské a zahraničné televízne, rozhlasové, ale aj printové médiá. 

 

Provízie rozpočítavajte
v ICM2
Insurance Contract Manager
Softvér a služby pre finančný trh
www.ICM2.sk

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
28.10.2020 Redakcia FinReport

Do dražby ide 400-ročný zlatý dukát v cene bratislavského trojizbového bytu

Na Slovensku sa schyľuje k veľkej dražbe. Predmetom záujmu investorov bude zlatá minca, presnejšie 400-ročný desaťdukát panovníka ...

28.10.2020 Magdaléna Švančarková

Predajne a gastroprevádzky bojujú o prežitie aj za cenu hľadania výnimiek vo výnimkách

Druhá vlna pandémie priniesla nové opatrenia. Podnikatelia však hovoria, že majú chaos v tom, čo sa môže a čo nie. Niektorí zatvorili ...

27.10.2020 Redakcia FinReport

Meníme svoje nákupné zvyky. Do obchodov chodíme menej, no košíky máme plnšie

Pandémia koronavírusu mení nákupné návyky Slovákov. Podľa údajov spoločnosti Wood & Company do obchodov aj kvôli protiepidemiologickým ...

27.10.2020 Magdaléna Švančarková

Služba Payme je už aj na Slovensku. Prvá s ňou prišla Tatra banka

Spoločný narodeninový dar pre svokru, alebo obed s kolegami či káva s kamarátkami sú situácie, keď riešime, ako sa finančne vyrovnať s ...

26.10.2020 Zuzana Mecková

Hypotéku dostane len ten, kto má niečo nasporené. Ako si nasporíme čo najvýhodnejšie?

Cesta za vlastným bývaním dokáže byť poriadne zložitá. Banky dnes už nikomu neposkytnú 100-percentnú hypotéku. Časť finančných ...

25.10.2020 Redakcia FinReport

Pod vplyvom koronakrízy až 80 % slovenských firiem investovalo do online marketingu

Koronakríza zásadným spôsobom poznačila ekonomiku štátu, veľké aj malé firmy. Napriek tomu však niektoré spoločnosti aj z tejto ...

22.10.2020 Redakcia FinReport

Slovensko má potenciál na reštart ekonomiky prostredníctvom zelených projektov

Poradenská spoločnosť EY identifikovala viac ako tisíc zelených projektov, ktoré majú potenciál pomôcť Európe pri obnove a zotavení ...

18.10.2020 Dominik Horváth

Schyľuje sa k celosvetovej vojne „batérií“ a zapoja sa aj Slováci

V Európe začínajú vznikať nové spoločnosti výrobcov batérií do elektromobilov. Ich cieľom je konkurovať Číne, ktorá momentálne udáva ...

17.10.2020 Redakcia FinReport

Inflácia je na trojročnom minime, ceny potravín sú takmer rovnaké ako vlani

Ekonomika Slovenskej republiky sa v tomto roku v porovnaní s tým predchádzajúcim môže prepadnúť o 7 až 10 %. Zato inflácia sa momentálne ...

16.10.2020 Arian Ali

Digitálna éra je na dosah. Sme pripravení na transformáciu ekonomiky?

Pandémia koronavírusu naplno ukázala dôležitosť existencie digitálnej ekonomiky. Je zrejmé, že tento segment v najbližších rokoch čaká ...

15.10.2020 Dominik Horváth

Americkí profesori vylepšili teóriu aukcií a získali Nobelovu cenu za ekonómiu

Kráľovská švédska akadémia vied v Štokholme v tomto roku udelila cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda ...

11.10.2020 Redakcia FinReport

Na výbere DPH Slovensko ročne prichádza o 1,6 miliardy eur

Daňovú medzeru v oblasti DPH, ktorá vyjadruje rozdiel medzi očakávanými príjmami z výberu dane z pridanej hodnoty a skutočne vybranou sumou, ...

11.10.2020 Redakcia FinReport

Nákupný apetít rastie a kamenné predajne sa s e-shopmi vhodne dopĺňajú

Na Slovensku sa najviac nakupuje v Bratislavskom kraji. Príčinou je najväčšia koncentrácia nákupných centier, ktoré sú nielen miestom ...

2.10.2020 Redakcia FinReport

Národná banka Slovenska ponúkla vláde pomoc na príprave plánu obnovy

Ministerstvo financií spolu s tímom ekonómov a analytikov v súčasnosti finišuje s plánom obnovy, ktorý nám umožní uchádzať sa o ...

1.10.2020 Robert Juriš

NBS: Slovenská ekonomika klesne menej, ako sa predpokladalo, ale jej nárast na predkrízovú úroveň bude pomalší

Slovenská ekonomika by sa v dôsledku koronakrízy mala oslabiť menej, ako predpokladali analytici na začiatku tohtoročného leta. A, naopak, jej ...

30.9.2020 Magdaléna Švančarková

Umelá inteligencia, cloud a dátová analytika predstavujú konkurenčnú výhodu na trhu. Kedy ich začneme využívať viac?

Slovensko výrazne zaostáva v digitalizácii. Podniky využívajú iba základné informačné systémy. Stagnuje používanie dát a cloudu. Iba ...

27.9.2020 Redakcia FinReport

HDP Slovenska sa vráti na predkrízovú úroveň až v druhej polovici 2022

Ekonomiky štátov sa po pandémii koronavírusu začnú ozdravovať postupne a nerovnomerne. Podľa analýzy spoločnosti Euler Hermes by sa ...

27.9.2020 Redakcia FinReport

Na ekonomické dno sme si už zrejme siahli, ale na ružové okuliare je ešte priskoro

Dobrá správa pre slovenskú ekonomiku. Priemyselná produkcia sa síce ešte nevrátila na úroveň spred roka, ale už klesá miernejšie ako ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení

Najčítanejšie

  1. 1.
    Dubnica nad Váhom vyčlenila pre celoplošné testovanie 19 odberových miest, kopírujú volebné obvody
  2. 2.
    Trnava pripravuje odberové miesta pre celoplošné testovanie na COVID-19, chýbajú jej však dobrovoľníci
  3. 3.
    Predajne a gastroprevádzky bojujú o prežitie aj za cenu hľadania výnimiek vo výnimkách
  4. 4.
    Pandemický rodičovský príspevok bude štát vyplácať i naďalej, je však podmienený krízovou situáciou
  5. 5.
    Banská Bystrica plánuje vytvoriť takmer 70 odberných miest, prihlásili sa stovky dobrovoľníkov