Regulácia umelej inteligencie bude nevyhnutná. Pozor však, aby nezadusila inovácie

Foto: Shutterstock

fb_share 

Dezinformácie na sociálnych sieťach

Etické problémy, strata súkromia, ohrozenie bezpečnosti či obavy z udržania si pracovných miest, to sú len niektoré z obáv, ktoré prináša masové aplikovanie umelej inteligencie v praxi. „Tieto negatíva sa zatiaľ neprejavili v praxi natoľko, ako ich medzi občanmi šíria sociálne siete,“ povedal na konferencii ITAPA AI & Robotics podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec.

Zneužívanie umelej inteligencie sa vo svete a tiež na Slovensku môže vyskytnúť nielen na ekonomickej úrovni, ale už sa objavilo aj na politickej. Často sa spomínajú deep fake šírené v Rusku alebo smerom z Ruska. Zneužívajú sa však aj v USA, konkrétne v aktuálnej prezidentskej predvolebnej kampani. Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini pripustil, že umelá inteligencia si našla využitie aj počas kampane pred nedávnymi parlamentnými voľbami na Slovensku.

Národné aj nadnárodné regulačné rámce

Prakticky všetci spíkri na konferencii sa zhodli, že používanie umelej inteligencie v praxi si bude vyžadovať vytvorenie regulačného rámca. „Regulácia bude potrebná, ale musíme si dať pozor, aby regulačné aktivity nezadusili inovácie,“ povedal P. Kmec s tým, že opatrenia bude potrebné prijímať na národnej aj nadnárodnej úrovni.

Podľa jeho slov by bolo ideálne, ak by sa na pravidlách dokázali dohodnúť krajiny, ktoré vo využívaní umelej inteligencie napredujú najrýchlejšie, teda Spojené štáty, Európska únia, Čína a silný hráč blízkej budúcnosti – India. „Keďže sa nepodarilo dohodnúť pravidlá pre širokú platformu, zrejme sa bude musieť napokon dohodnúť aspoň EÚ s USA,“ myslí si odborník.

Pravidlá pre reguláciu umelej inteligencie však budeme musieť vypracovať aj na úrovni Slovenskej republiky. Zahŕňať by mali dva strategické kroky, ktorými sú naformulovanie Národnej stratégie pre umelú inteligenciu a vytvorenie Centra excelentnosti umelej inteligencie.

Občanov treba pripraviť na zmeny

„Na národnej úrovni musíme nájsť vhodnú mieru regulácie, ale len v tých oblastiach, kde umelá inteligencia predstavuje riziko. To musí byť stanovené a úmerne definované tak, aby nebolo za riziko považované aj niečo, čo je nakoniec na prospech spoločnosti alebo ekonomiky,“ vyhlásil predseda parlamentu, ktorý sa prezentoval ako zástanca miernejšej, takzvanej rámcovej regulácie.

Za ďalšiu významnú úlohu označil potrebu prípravy občanov na zmeny, ktoré čakajú spoločnosť v nasledujúcich rokoch. Ako príklad uviedol singapurskú vládu, ktorá už začala vzdelávať všetkých občanov krajiny starších ako 40 rokov, pre ktorých by prijímanie nových technológií mohlo znamenať prekážku alebo problém.

Zároveň ocenil, že umelá inteligencia už v súčasnosti dokáže buď generovať vyššie zisky, alebo šetriť náklady. Okrem komunikácie, ktorá je už čoraz bežnejšia, spomenul napríklad aj zdravotníctvo, kde umelá inteligencia dokáže čoraz efektívnejšie odhaľovať choroby, ale užitočná je aj v simulácii liečby a vývine liekov. V neposlednom rade jej potenciál vidí aj na úradoch, napríklad v miestnych samosprávach či v oblasti daní a inej administratíve.

Svoju budúcnosť držíme vo svojich rukách

Často kladenou otázkou je, že dokedy ešte bude mať človek, respektíve ľudstvo, nad umelou inteligenciou navrch. Podľa odborníkov na túto technológiu má ľudstvo svoju budúcnosť vo vlastných rukách. „Stále je to človek, ktorý môže ovplyvňovať umelú inteligenciu. Áno, sú tu rôzne riziká, ale zatiaľ to držíme vo vlastných rukách,“ povedala Mária Bieliková z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií.

Rok 2024 by sa podľa informatika Martina Spana mal niesť v znamení špecializovaných jazykových chatbotov a generatívnych videí, čo pre laikov môže znieť stresujúco až odstrašujúco. „No ak si chceme zachovať ,ľudský svet´, musíme sa sústrediť nielen na to, aby sme mali superinteligentnú umelú inteligenciu, ale aby bola aj kompatibilná s našimi potrebami,“ dodal.